Sovietska armáda: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
doplnok; obr.
d -šab.
Riadok 79: Riadok 79:
# Hlavný maršal druhu vojsk (napr. Hlavný maršal tankových vojsk vojsk) (po rusky: Главный маршал танковых войск)
# Hlavný maršal druhu vojsk (napr. Hlavný maršal tankových vojsk vojsk) (po rusky: Главный маршал танковых войск)
# [[Maršal Sovietskeho zväzu]] (po rusky: Маршал Советского Союза)
# [[Maršal Sovietskeho zväzu]] (po rusky: Маршал Советского Союза)

{{Vojenský výhonok}}


== Referencie ==
== Referencie ==

Verzia z 22:07, 21. júl 2012

Súbor:Плакат Советской Армии.JPG
Sovietsky propagandistický plagát: Ty - silnejšie a pevnejšie z roka na rok, armáda sovietskeho národa.
Odznak mužstva a poddôstojníkov sovietskej armády

Sovietska armáda (v zákonoch aj Ozbrojené sily ZSSR - rus. Вооружённые силы СССР - Vooružonnyje sily SSSR) bola armáda Sovietskeho zväzu od roku 1946 až do kolapsu ZSSR v roku 1991 (resp. 1993). Od roku 1918 do roku 1946 jej predchádzala Červená armáda.

7. mája 1992 sa v radoch sovietskej armády nachádzalo 2 822 000 mužov a žien.

Výzbroj

Príslušník 2. tamanskej gardovej motostreleckej divízie 1. marca 1992 so zimným výstrojom, v tzv. afganke, si nasadzuje rukavice počas divízneho cvičenia blízko Moskvy

V roku 1990 mali pozemné zložky sovietskej armády[1]:

Dejiny

Po skončení druhej svetovej vojny v máji 1945 mala červená armáda 110 pechotných divízií, 11 tankových a mechanizovaných zborov a 11 delostreleckých divízií, čo z nej robilo najväčšie ozbrojené sily vo svete. Táto armáda bola väčšia ako všetky Americké ozbrojené sily nasadené v Európe a Pacifiku dokopy[2]. Počas studenej vojny odhadovali západné spravodajské služby silu sovietskej armády na 2,8 až 5,3 milióna mužov. Početný stav armády v rôznych obdobiach kolísal. Napr. Chruščov pri znižovaní nákladov na konvenčnú armády znížil početný stav sovietskej armády z 5,3 milióna mužov na 3,6 milióna mužov[2]. Sovietsky zväz od konca druhej svetovej vojny do roku 1967 vyžadoval trojročnú povinnú vojenskú službu. Následne v roku 1967 sa povinná vojenská služba v pozemnom vojsku skrátila na 2 roky.

Sovietska armáda sa po svojom vzniku v roku 1946 zúčastnila viacerých bojových operácií. Jednalo sa predovšetkým o:

Hodnostné označenie príslušníkov sovietskej armády

Mužstvo
  1. Vojak (po rusky: Pядовой воин)
  2. Slobodník (po rusky:Ефрейтор - z nem. Gefreiter)
Poddôstojníci
  1. Mladší seržant (po rusky:Младший сержант)
  2. Seržant (po rusky:Сержант)
  3. Starší seržant (po rusky:Старший сержант)
  4. Staršina (po rusky:Старшина)
Práporčíci
  1. Práporčík (po rusky:Прапорщик)
  2. Starší práporčík (po rusky:Старший прапорщик)
Nižší dôstojníci
  1. Mladší poručík (po rusky:Младший лейтенант)
  2. Poručík (po rusky:Лейтенант)
  3. Starší poručík (po rusky:Старший лейтенант)
  4. Kapitán (po rusky:Капитан)
Vyšší dôstojníci
  1. Major (po rusky:Майор)
  2. Podplukovník (po rusky:Подполковник)
  3. Plukovník (po rusky:Полковник)
Generáli
  1. Generál-major (po rusky:Генерал-майор)
  2. Generál-poručík (po rusky:Генерал-лейтенант)
  3. Generál-plukovník (po rusky:Генерал-полковник)
  4. Armádny generál (po rusky:Генерал армии)
Maršali
  1. Maršal druhu vojsk (napr. Maršal výsadkových vojsk) (po rusky: Маршал воздушно-десантных войск)
  2. Hlavný maršal druhu vojsk (napr. Hlavný maršal tankových vojsk vojsk) (po rusky: Главный маршал танковых войск)
  3. Maršal Sovietskeho zväzu (po rusky: Маршал Советского Союза)

Referencie

  1. Russian Land Combat Equipment [online]. globalsecurity.org, [cit. 2010-08-27]. Dostupné online.
  2. a b Klug, J. P., 2008, Soviet Union, Army. in S. C. Tucker, Cold War: A Student Encyclopedia Vol. IV: S–Z, ABC-CLIO, Inc., Santa Barbara, s. 1894-1898

Iné projekty