Turečtina: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}} |
Bez shrnutí editace Značky: úprava z mobilu úprava mobilnou aplikáciou |
||
Riadok 19: | Riadok 19: | ||
}} |
}} |
||
'''Turečtina''' alebo '''turecký jazyk''' patrí do juhozápadnej čiže oghuzskej (turkménskej) skupiny [[turkické jazyky|turkickej vetvy]] [[altajské jazyky|altajskej]] [[jazyk]]ovej rodiny. Úradný jazyk v [[Turecko|Turecku]] a [[Cyprus|Cypre]]. Celosvetovo má turečtinu ako [[materinský jazyk]] viac ako 77 miliónov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
'''Turečtina''' alebo '''turecký jazyk''' patrí do juhozápadnej čiže oghuzskej (turkménskej) skupiny [[turkické jazyky|turkickej vetvy]] [[altajské jazyky|altajskej]] [[jazyk]]ovej rodiny. Úradný jazyk v [[Turecko|Turecku]] a na [[Cyprus|Cypre]]. Celosvetovo má turečtinu ako [[materinský jazyk]] viac ako 77 miliónov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
||
| priezvisko = |
| priezvisko = |
||
| meno = |
| meno = |
Verzia z 07:59, 8. september 2015
turečtina (Türkçe) | |
Štáty | Turecko, Azerbajdžan, Turkménsko, atď. |
---|---|
Región | Stredná Ázia |
Počet hovoriacich | 50-80 miliónov [1] [2] |
Poradie | 23. |
Klasifikácia | Altajské jazyky |
Písmo | latinka, v minulosti arabské písmo |
Postavenie | |
Úradný jazyk | Turecko, Cyprus, Kosovo (regionálny), Macedónsko (regionálny), Rumunsko (menšinový), Irak (Kerkük, Tal Afar) |
Regulátor | Türk Dil Kurumu - TDK |
Jazykové kódy | |
ISO 639-1 | tr |
ISO 639-2 | tur |
ISO 639-3 | tur |
Wikipédia | |
Pomenovanie | Vikipedi, Özgür Ansiklopedi |
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Turečtina alebo turecký jazyk patrí do juhozápadnej čiže oghuzskej (turkménskej) skupiny turkickej vetvy altajskej jazykovej rodiny. Úradný jazyk v Turecku a na Cypre. Celosvetovo má turečtinu ako materinský jazyk viac ako 77 miliónov[3] a je tak najrozšírenejším turkickým jazykom.
Turečtina je aglutinujúci jazyk; pridáva sufixy ku koreňom a vytvára často dlhé slová.
Mapa
Referencie
- ↑ Turkménčina na Ethnologue
- ↑ http://www.omniglot.com/writing/turkish.htm
- ↑ Special Eurobarometer 243: Europeans and their Languages (Survey) [online]. Európska komisia. Dostupné online. (po anglicky)
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.