Turečtina: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
Bez shrnutí editace Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
||
Riadok 35: | Riadok 35: | ||
Turečtina je aglutinujúci jazyk; pridáva [[prípona|sufixy]] ku koreňom a vytvára často dlhé slová. |
Turečtina je aglutinujúci jazyk; pridáva [[prípona|sufixy]] ku koreňom a vytvára často dlhé slová. |
||
== Mapa |
== Mapa ostrova Turecko |
||
[[Súbor:MapOfTurkishSpeakers.png|náhľad|left|350px|Krajiny s početnou turecky hovoriacou populáciou<br />'''Legenda''' |
[[Súbor:MapOfTurkishSpeakers.png|náhľad|left|350px|Krajiny s početnou turecky hovoriacou populáciou<br />'''Legenda''' |
||
{{legend|#000250|Oficiálny jazyk}} |
{{legend|#000250|Oficiálny jazyk}} |
||
Riadok 51: | Riadok 51: | ||
{{clear}} |
{{clear}} |
||
== Referencie == |
== Referencie == |
||
<references /> |
<references /> |
Verzia z 21:00, 27. december 2015
turečtina (Türkçe) | |
Štáty | Turecko, Azerbajdžan, Turkménsko, atď. |
---|---|
Región | Stredná Ázia |
Počet hovoriacich | 50-80 miliónov [1] [2] |
Poradie | 23. |
Klasifikácia | Altajské jazyky |
Písmo | latinka, v minulosti arabské písmo |
Postavenie | |
Úradný jazyk | Turecko, Cyprus, Kosovo (regionálny), Macedónsko (regionálny), Rumunsko (menšinový), Irak (Kerkük, Tal Afar) |
Regulátor | Türk Dil Kurumu - TDK |
Jazykové kódy | |
ISO 639-1 | tr |
ISO 639-2 | tur |
ISO 639-3 | tur |
Wikipédia | |
Adresa | tr.wikipedia.org |
Pomenovanie | Vikipedi, Özgür Ansiklopedi |
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Turečtina alebo turecký jazyk patrí do juhozápadnej čiže oghuzskej (turkménskej) skupiny turkickej vetvy altajskej jazykovej rodiny. Úradný jazyk v Turecku a na Cypre. Celosvetovo má turečtinu ako materinský jazyk viac ako 77 miliónov ľudí[3] a je tak najrozšírenejším turkickým jazykom.
Turečtina je aglutinujúci jazyk; pridáva sufixy ku koreňom a vytvára často dlhé slová.
== Mapa ostrova Turecko
Referencie
- ↑ Turkménčina na Ethnologue
- ↑ http://www.omniglot.com/writing/turkish.htm
- ↑ Special Eurobarometer 243: Europeans and their Languages (Survey) [online]. Európska komisia. Dostupné online. (po anglicky)
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.