Zeus: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Revízia 6363557 používateľa Teslaton (diskusia) bola vrátená
Riadok 13: Riadok 13:


==Zápas Dia s Tyfonom==
==Zápas Dia s Tyfonom==
[[Gaia]] sa rozhnevala na Dia za to, že tak kruto naložil s jej deťmi Titanmi. Vstúpila do manželstva s Tartarom a priviedla na svet strašnú stohlavú obludu [[Tyfona]]. Tyfon so sto dračími hlavami zaútočil na Olympanov. Zeus na neho vrhal blesky a spálil všetkých sto hláv. Potom Zeus zhodil Tyfonove telo to Tartaru. Ale aj v Tartare Tyfon hrozí všetkému živému. Vyvoláva búrky a výbuchy sopiek. S [[Echidna|Echidnou]] položenou-polohadom splodil strašného dvojhlavého psa Ortha, podsvetného psa [[Kerberos|Kerbera]], [[Lernajská Hydra|Lernajskú Hydru]] a Chimairu.
[[Gaia]] sa rozhnevala na Dia za to, že tak kruto naložil s jej deťmi Titanmi. Vstúpila do manželstva s Tartarom a priviedla na svet strašnú stohlavú obludu [[Tyfona]]. Tyfon so sto dračími hlavami zaútočil na Olympanov. Zeus na neho vrhal blesky a spálil všetkých sto hláv. Potom Zeus zhodil Tyfonove telo to Tartaru. Ale aj v Tartare Tyfon hrozí všetkému živému. Vyvoláva búrky a výbuchy sopiek. S [[Echidna|Echidnou]] položenou-polohadom splodil strašného dvojhlavého psa Ortha, podsvetného psa [[Kerberos|Kerbera]], [[Lernajská Hydra|Lernajskú Hydru]] a Chiméru.


==Diova vláda==
==Diova vláda==

Verzia z 16:06, 14. november 2016

Zeus z Artemísia (okolo 470 pred Kr.)

Zeus (genitív Dia alebo Zeusa; lat. Iuppiter, gr. Ζεύς) je najvyšší zo starogréckych bohov. Bol synom Krona a Rheie

Podľa gréckej mytológie bol kráľom bohov, vládcom Olympu, bohom hromu, blesku a nebies, ochrancom pohostinstva, utečencov, štátu a rodiny. Bol vládca bohov a ľudí, darca života a ľudských osudov, ochranca zákonov a poriadku. Preto aj boli jeho družkami Themis (bohyňa poriadku), Diké (bohyňa spravodlivosti) a Nemesis (bohyňa pomsty). Rímania ho stotožňovali s Jovom, Etruskovia s Tiniom. Podľa Hésioda je Zeus boh, ktorý stál na čele najmladšej generácie bohov – olympských bohov, ktorí sa zmocnili definitívnej vlády nad svetom po desaťročnom boji so staršou generáciou bohov Titanov, vedených Diovým otcom Kronom. Ten taktiež zvrhol z trónu svojho otca Urana, prvého vládcu nad svetom. Po víťazstve poverili ostatní bohovia najvyššou vládou na svete Dia, ktorý im pridelil náležitý podiel na moci, čiže pridelil im vládu nad vymedzenými oblasťami sveta. Zeus bol vytvorený na obraz človeka a podľa podoby vládcov z vtedajších čias. Mal ľudské vlastnosti a aj ľudské slabosti.

Narodenie a detstvo

Zeus bol najmladší zo svojich súrodencov. Sestry Hestia, Démétér a Héra, bratia Poseidón a Hádes. Kronos prehltol všetkých jeho súrodencov hneď ako sa narodili, keďže podľa veštby ho mal jeho syn zbaviť vlády nad svetom. Rheia nechcela stratiť posledné dieťa. Na radu svojich rodičov Urana a Gaie odišla na Krétu, kde v jaskyni v pohorí Dikté porodila najmladšieho syna Dia. Kronovi dala po pôrode namiesto novorodenca prehltnúť skalu zabalenú v plienke. Na Kréte ho vychovala Gaia. Starali sa oňho nymfy. Adamantea ho schovala tak že ho zavesila na lano zo stromu a tak bol medzi zemou, nebom a morom a tým pádom bol pre Kronosa neviditeľný, pretože Kronos vládol nad Zemou, Morom a Oblohou. Ďalšia nymfa sa volala Cynosura a tú potom z vďaky Zeus umiestnil medzi hviezdy. Tretia sa volala Melissa a tá mu dávala kozie mlieko a med. Koza sa volala Amalteie. Pred nebezpečenstvom ho strážili horskí démoni Kureti. Zeus bol vychovaný v rodine pastiera keď pastierovi prisľǘbil, že jeho ovce sa nestanǘ obeťami vlkov.

Zvrhnutie Krona

Po dosiahnutí dospelosti, Zeus prinútil Kronosa aby vyvrhol jeho sǘrodencov. Kronos vyvrhol najprv skalu zabalenǘ do plienky, potom jeho bratov a sestry v opačnom poradí ako boli prehltnutý. Zeus a jeho súrodenci sa potom pustili do boja o vládu nad svetom. Opevnili sa na Olympe. Pridali sa k nim aj niektorí Titani, ako prvý Ókeanos a jeho dcéra Styx s deťmi Horlivosťou, Mocou a Víťazstvom. Zeus oslobodil Kronových bratov a sestry, storukých obrov-Hekatoncheirov a Kyklopov z ich ciel v Tartare tak, že zabil ich stražcu Kampeho. Ako symbol vďaky mu dali Kyklopovia hrom a blesky, ktoré potom Zeus metal na Titanov. Všetci spolu zvrhli Kronosa a ostatných Titanov do Tartaru. Jeden z titanov Atlas bol potrestaný tak že musí držať na svojich pleciach oblohu.

Zápas Dia s Tyfonom

Gaia sa rozhnevala na Dia za to, že tak kruto naložil s jej deťmi Titanmi. Vstúpila do manželstva s Tartarom a priviedla na svet strašnú stohlavú obludu Tyfona. Tyfon so sto dračími hlavami zaútočil na Olympanov. Zeus na neho vrhal blesky a spálil všetkých sto hláv. Potom Zeus zhodil Tyfonove telo to Tartaru. Ale aj v Tartare Tyfon hrozí všetkému živému. Vyvoláva búrky a výbuchy sopiek. S Echidnou položenou-polohadom splodil strašného dvojhlavého psa Ortha, podsvetného psa Kerbera, Lernajskú Hydru a Chiméru.

Diova vláda

Bohovia Olympu zvíťazili nad svojimi nepriateľmi Kronom Titanmi a Gigantami. Zeus bol prijatý ako vládca a otec všetkých bohov a ľudí. Vládu nad svetom si rozdelil so svojimi bratmi Poseidonom a Hadesom ťahaním losov. Diovi pripadlo nebo, Poseidon sa stal vládcom morí, a Hádes vládcom podsvetia. Praveká Zem Gaia nemohla pripadnúť nikomu, všetci traja jej vládli, podľa svojich schopností. Vzhľadom na to Poseidon mohol triasť zemou a Hádes si privlastnil duše zomrelých. Zeus spočiatku vládol ako tyran a dva razy sa pokúsil vyhubiť ľudsky rod. Prometeus mu to prekazil tak, že umožnil svojmu synovi Deukaliónovi a jeho manželke Pyrrhe, aby sa zachránili a znovu osídlili svet. Neskôr, keď si Zeus upevnil svoju moc, prepustil na slobodu svojich nepriateľov. Ostatní bohovia si boli vedomí Diovej sily a preto ho poslúchali. Občas sa ale búrili. Raz ho chceli zvrhnúť z trónu, ale s pomocou storukého obra Briarea sa obránil. Iba jedno povstanie vážne ohrozilo jeho postavenie. Vzbúrili sa proti nemu Giganti, obri zrodení Gaiou z krvi Urana. Zeus ich vzburu s pomocou ostatných bohov a svojho smrteľného syna Herakla potlačili. Zeus nevládol absolutisticky, čím sa líšil od ostatných bohov v iných náboženstvách. Grécki bohovia ale aj ľudia mali svoju vôľu a aj slobodu. Nad všetkými bohmi a ľudmi, Dia nevynímajúc, vládol osud nad ktorým nikto nič nezmohol. Zeus poznal budúcnosť a naznačoval ju ľudom rôznymi znameniami, prírodnými úkazmi, snami, veštbami (hlavne keď mu priniesli prislušné obete). Dával ľuďom dobro a zlo, tieto dary vyberal podľa vlastného uváženia z dvoch veľkých nádob, ktoré mal vo svojom paláci. Sídlil na Olympe v Tesálii, kde mal veľkolepy palác, ktorý mu postavil jeho syn Hefaistos. Tiež sa rád zdržoval na Krétskom vrchu Ide a na iných vrchoch. Chodil kam sa mu zachcelo na zlatom voze. Bol prakticky všadeprítomny a o pomoc ho mohli ľudia požiadať kdekoľvek, nielen iba v jeho chráme. Občas prichádzal na svet vo zmenenej podobe. Brať na seba podobu každeho človeka, ale aj zvieraťa či prírodného javu bola však výsada každého boha.

Zeus a Héra

Jeho manželka bola jeho sestra Héra, ochrankyňa rodiny. Ich deti boli Ares, Hébé, Eileithya, Héfaistos, Angelos a Eris. Zeus bol veľky záletník mal veľa ďalších detí s inými bohyňami ale aj so smrteľnými ženami. Veľa bohýň a smrteľných žien po ňom netúžilo a vtedy neváhal premeniť sa na ich manželov na býka, labuť, dážd alebo hocičo iné, len aby sa k nim dostal. Zo vzťahu s:

Svoju najmilšiu dcéru Aténu zrodil sám z vlastnej hlavy, odkiaľ mu vyskočila sama v plnej zbroji. Héra bola veľmi žiarlivá a preto sa Diove deti a milenky stávali predmetom jej hnevu.

Pozri aj

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zeus.