Portál:Politika/Aktuality v politike: Rozdiel medzi revíziami
aktualizácia |
aktualizácia |
||
Riadok 10: | Riadok 10: | ||
'''[[8. február]] – {{Minivlajka|Nemecko}} CSU ako prvá schválila koaličnú zmluvu'''</br> |
'''[[8. február]] – {{Minivlajka|Nemecko}} CSU ako prvá schválila koaličnú zmluvu'''</br> |
||
Vedenie bavorskej [[Kresťansko-sociálna únia Bavorska|Kresťansko-sociálnej únie]] (CSU) jednomyseľne schválilo koaličnú dohodu so sesterskou [[Kresťanskodemokratická únia Nemecka|Kresťanskodemokratickou úniou]] (CDU) a [[Sociálnodemokratická strana Nemecka|Sociálnodemokratickou stranou Nemecka]] (SPD). CSU sa tým stala prvou z troch strán, ktorá tak urobila. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/csu-ako-prva-schvalila-koalicnu-zmluvu/307431-clanok.html teraz.sk]</ref> |
Vedenie bavorskej [[Kresťansko-sociálna únia Bavorska|Kresťansko-sociálnej únie]] (CSU) jednomyseľne schválilo koaličnú dohodu so sesterskou [[Kresťanskodemokratická únia Nemecka|Kresťanskodemokratickou úniou]] (CDU) a [[Sociálnodemokratická strana Nemecka|Sociálnodemokratickou stranou Nemecka]] (SPD). CSU sa tým stala prvou z troch strán, ktorá tak urobila. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/csu-ako-prva-schvalila-koalicnu-zmluvu/307431-clanok.html teraz.sk]</ref> |
||
'''[[8. február]] – {{Minivlajka|Slovensko}} Vašečka chce byť predsedom KDH'''</br> |
|||
Bývalý predseda poslaneckého klubu [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti|OĽaNO]] [[Richard Vašečka]], ktorý vstúpil do mimoparlamentného [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], bude na marcovom sneme kresťanských demokratov v [[Ružomberok|Ružomberku]] vyzývateľom [[Alojz Hlina|Alojza Hlinu]] v súboji o predsednícky post. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/vasecka-definitivne-skoncil-v-olano/307357-clanok.html teraz.sk]</ref> |
|||
'''[[7. február]] – {{Minivlajka|Nemecko}} V Nemecku sa CDU/CSU a SPD dohodli na tzv. veľkej koalícii'''</br> |
'''[[7. február]] – {{Minivlajka|Nemecko}} V Nemecku sa CDU/CSU a SPD dohodli na tzv. veľkej koalícii'''</br> |
Verzia z 14:18, 13. február 2018
13. február – Venezuela dočasne prišla o hlasovacie právo vo Valnom zhromaždení OSN
Venezuela dočasne prišla o hlasovacie právo vo Valnom zhromaždení OSN, a to v dôsledku nezaplatenia finančného príspevku. V súčasnosti z tohto dôvodu vo VZ OSN nemôže hlasovať Stredoafrická republika, Dominika, Rovníková Guinea, Granada, Líbya, Surinam a Jemen. [1]
11. február – Severokórejská delegácia odcestovala naspäť do Pchjongjangu
Severokórejská delegácia na čele s Kim Jo-džong, sestrou severokórejského lídra Kim Čong-una, odcestovala po trojdňovej návšteve z Južnej Kórey, kde sa spolu so svetovými hodnostármi zúčastnila zimných olympijských hier v Pjongčangu. Kim Jo-džong je prvou členkou rodiny zakladateľa severokórejskej vládnucej dynastie Kim Ir-sena, ktorá navštívila Južnú Kóreu od kórejskej vojny z rokov 1950 – 53. [2]
9. február – SaS a OĽaNO idú do komunálnych volieb spolu
Opozičné strany SaS a OĽaNO idú do tohtoročných komunálnych volieb spoločne. Koaličnú zmluvu podpísali v piatok predstavitelia strán na tlačovej konferencii v parlamente. K spolupráci prizývajú všetky demokratické strany, najmä opozičné. Vylučujú z nej Smer-SD a kotlebovcov. [3]
8. február – CSU ako prvá schválila koaličnú zmluvu
Vedenie bavorskej Kresťansko-sociálnej únie (CSU) jednomyseľne schválilo koaličnú dohodu so sesterskou Kresťanskodemokratickou úniou (CDU) a Sociálnodemokratickou stranou Nemecka (SPD). CSU sa tým stala prvou z troch strán, ktorá tak urobila. [4]
8. február – Vašečka chce byť predsedom KDH
Bývalý predseda poslaneckého klubu OĽaNO Richard Vašečka, ktorý vstúpil do mimoparlamentného KDH, bude na marcovom sneme kresťanských demokratov v Ružomberku vyzývateľom Alojza Hlinu v súboji o predsednícky post. [5]
7. február – V Nemecku sa CDU/CSU a SPD dohodli na tzv. veľkej koalícii
Po dosiahnutí zhody na podobe koaličnej zmluvy a rozdelení rezortov medzi konzervatívnym blokom CDU/CSU a sociálnymi demokratmi (SPD) v Nemecku sa ešte v stredu napoludnie malo zísť 91 politikov z týchto troch strán. [6]
4. február – Na Cypre zostal prezidentom Nikos Anastasiadis
Cyperským prezidentom zostane aj počas ďalšieho päťročného obdobia doterajšia hlava štátu Nikos Anastasiadis (71). V druhom kole prezidentských volieb porazil so značným náskokom svojho vyzývateľa Stavrosa Malasa, ktorý mu už telefonicky zablahoželal a uznal svoju prehru. [7]
30. január – Bezpečnostná rada OSN predĺžila o šesť mesiacov mierovú misiu na Cypre
Bezpečnostná rada OSN jednomyseľne prijala rezolúciu, ktorou sa o ďalších šesť mesiacov - do konca júla 2018 - predĺži mandát jej mierovej misie na Cypre (UNFICYP). Cyprus je rozdelený na etnickom základe od invázie Turecka v roku 1974, ktorá bola reakciou na štátny prevrat s cieľom pripojiť tento ostrov ku Grécku. Cyperskí Turci vyhlásili v roku 1983 nezávislosť, ktorú však uznalo len Turecko. Cieľom dlhoročných rokovaní pod záštitou OSN je zjednotenie ostrova vytvorením federácie. [8]
29. január – Víťazom prezidentských volieb vo Fínsku je súčasný prezident Sauli Niinistö
Úradujúci fínsky prezident Sauli Niinistö presvedčivo zvíťazil aj v tohtoročných voľbách hlavy štátu, ktorých prvé kolo sa konalo vo Fínsku v nedeľu. Vo funkcii tak zostane ďalších šesť rokov. Podľa konečných výsledkov Niinistö (69) porazil svojho najvážnejšieho súpera - kandidáta zelených Pekku Haavista - v pomere 62,7 ku 12,4 percenta odovzdaných hlasov. Druhé kolo volieb tak nie je potrebné. [9]
29. január – Rumunsko má historicky prvú premiérku
Rumunsko má po prvý raz v histórii premiérku v osobe Vioricy Dancilovej (54). Parlament v Bukurešti zvolil dlhoročnú sociálnodemokratickú europoslankyňu, kandidátku vládnej PSD za predsedníčku vlády pomerom hlasov 286 : 136 pri jednom zdržaní sa. Poslanci súčasne vyjadrili dôveru 27-člennému vládnemu kabinetu novej premiérky. [10]
27. január – Víťazom prezidentských volieb v Česku sa stal Miloš Zeman
Víťazom českých prezidentských volieb 2018 sa stal Miloš Zeman. Úradujúca hlava štátu porazila v rozhodujúcom druhom kole volieb v dňoch 26.-27. januára vyzývateľa Jiřího Drahoša a zvíťazila po piatich rokoch aj v historicky druhej priamej voľbe prezidenta. Miloša Zemana podporilo pri volebnej účasti 66,6 percenta 51,38 percenta voličov, jeho vyzývateľovi Jiřímu Drahošovi odovzdalo svoj hlas 48,61 percenta oprávnených občanov. [11]
Referencie