Klanečnica: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Poloha
červený odkaz místo rozcestníku, obrázek + commonscat
Riadok 1: Riadok 1:
[[Súbor:Potok Klanečnice, Květná, Strání, okres Uherské Hradiště.jpg|náhľad|Klanečnica v osade Květná]]
'''Klanečnica''' je vodný tok na [[stredné Považie|strednom Považí]], pravostranný prítok [[Váh]]u s dĺžkou {{km|25|m}} (z toho {{km|18|m}} na Slovensku).
'''Klanečnica''' je vodný tok na [[stredné Považie|strednom Považí]], pravostranný prítok [[Váh]]u s dĺžkou {{km|25|m}} (z toho {{km|18|m}} na Slovensku).


Pramení v [[Biele Karpaty|Bielych Karpatoch]], na území [[Česko|Česka]], pod názvom '''Klanečnice'''. Prameň leží v nadmorskej výške cca {{mnm|520}}, na úpätí vrchu Lesná ({{mnm|696.0}}), západne od moravskej obce [[Strání]].
Pramení v [[Biele Karpaty|Bielych Karpatoch]], na území [[Česko|Česka]], pod názvom '''Klanečnice'''. Prameň leží v nadmorskej výške cca {{mnm|520}}, na úpätí vrchu Lesná ({{mnm|696.0}}), západne od moravskej obce [[Strání]].


Na krátkom úseku tečie na sever, napája Stráňavskú vodnú nádrž a oblúkom sa postupne stáča na juhovýchod, preteká obcou [[Strání]] a pri jej osade [[Květná]] priberá sprava Svinársky potok. Na územie Slovenska vstupuje pri osade [[Šance]] a ďalej preteká kopaničiarskou oblasťou obce [[Moravské Lieskové]]. Z oboch strán priberá len krátke prítoky a tečie cez osady [[Plevovec]], [[Bučkovec]], [[Brestové]] a následne preteká bradlovou oblasťou tzv. [[Bošácke bradlá|Bošáckych bradiel]]. Vstupuje do [[Považské podolie|Považského podolia]], podcelku [[Trenčianska kotlina]], kde preteká obcami [[Moravské Lieskové]] a [[Dolné Srnie]], medzi obcami sa koryto riečky výraznejšie horizontálne vlní a za [[Dolné Srnie|Dolným Srním]] tečie viac na juhojuhovýchod. Priberá pravostrannú [[Kamečnica|Kamečnicu]], svoj najvodnatejší prítok, a vstupuje na územie mesta [[Nové Mesto nad Váhom]]. Tu oddeľuje mesto na pravom brehu od miestnej časti [[Mnešice]] na ľavom brehu. V poslednom úseku sa mení smer toku na juhovýchod a v blízkosti mesta sa vlieva do [[Vážsky kanál|Vážskeho kanála]] na pravom brehu [[Váh]]u. Zvláštnosťou dolnej časti toku je, že koryto zvykne vysychať. Niekedy býva bez vody aj celé mesiace. Dobre si to možno všimnúť zo železničného mosta a cestného nadjazdu ponad Klanečnicu v Novom Meste nad Váhom. Pritom ešte na strednom úseku Klanečnice, rovnako ako aj na jej prítoku Kamečnici možno pozorovať stály prietok.
Na krátkom úseku tečie na sever, napája Stráňavskú vodnú nádrž a oblúkom sa postupne stáča na juhovýchod, preteká obcou [[Strání]] a pri jej osade [[Květná]] priberá sprava Svinársky potok. Na územie Slovenska vstupuje pri osade [[Šance (Moravské Lieskové)|Šance]] a ďalej preteká kopaničiarskou oblasťou obce [[Moravské Lieskové]]. Z oboch strán priberá len krátke prítoky a tečie cez osady [[Plevovec]], [[Bučkovec]], [[Brestové]] a následne preteká bradlovou oblasťou tzv. [[Bošácke bradlá|Bošáckych bradiel]]. Vstupuje do [[Považské podolie|Považského podolia]], podcelku [[Trenčianska kotlina]], kde preteká obcami [[Moravské Lieskové]] a [[Dolné Srnie]], medzi obcami sa koryto riečky výraznejšie horizontálne vlní a za [[Dolné Srnie|Dolným Srním]] tečie viac na juhojuhovýchod. Priberá pravostrannú [[Kamečnica|Kamečnicu]], svoj najvodnatejší prítok, a vstupuje na územie mesta [[Nové Mesto nad Váhom]]. Tu oddeľuje mesto na pravom brehu od miestnej časti [[Mnešice]] na ľavom brehu. V poslednom úseku sa mení smer toku na juhovýchod a v blízkosti mesta sa vlieva do [[Vážsky kanál|Vážskeho kanála]] na pravom brehu [[Váh]]u. Zvláštnosťou dolnej časti toku je, že koryto zvykne vysychať. Niekedy býva bez vody aj celé mesiace. Dobre si to možno všimnúť zo železničného mosta a cestného nadjazdu ponad Klanečnicu v Novom Meste nad Váhom. Pritom ešte na strednom úseku Klanečnice, rovnako ako aj na jej prítoku Kamečnici možno pozorovať stály prietok.


Klanečnica je jedným z prítokov [[Váh]]u na [[stredné Považie|strednom Považí]]. Na tomto úseku sa [[Váh]] vyznačuje perovitou riečnou štruktúrou, pričom pravá strana je výraznejšie vyvinutá ako ľavá strana. Prítoky tu tečú rovnobežne (napr. [[Drietomica]], [[Chocholnica]], [[Bošáčka]] a spomenutá Klanečnica).
Klanečnica je jedným z prítokov [[Váh]]u na [[stredné Považie|strednom Považí]]. Na tomto úseku sa [[Váh]] vyznačuje perovitou riečnou štruktúrou, pričom pravá strana je výraznejšie vyvinutá ako ľavá strana. Prítoky tu tečú rovnobežne (napr. [[Drietomica]], [[Chocholnica]], [[Bošáčka]] a spomenutá Klanečnica).


== Iné projekty ==
{{Projekt}}
{{Súradnice|48.762708|17.843084|type:river|format=dms|display=title}}
{{Súradnice|48.762708|17.843084|type:river|format=dms|display=title}}
{{Vodné toky v povodí Klanečnice}}
{{Vodné toky v povodí Klanečnice}}

Verzia z 19:56, 16. máj 2018

Klanečnica v osade Květná

Klanečnica je vodný tok na strednom Považí, pravostranný prítok Váhu s dĺžkou 25 km (z toho 18 km na Slovensku).

Pramení v Bielych Karpatoch, na území Česka, pod názvom Klanečnice. Prameň leží v nadmorskej výške cca 520 m n. m., na úpätí vrchu Lesná (696,0 m n. m.), západne od moravskej obce Strání.

Na krátkom úseku tečie na sever, napája Stráňavskú vodnú nádrž a oblúkom sa postupne stáča na juhovýchod, preteká obcou Strání a pri jej osade Květná priberá sprava Svinársky potok. Na územie Slovenska vstupuje pri osade Šance a ďalej preteká kopaničiarskou oblasťou obce Moravské Lieskové. Z oboch strán priberá len krátke prítoky a tečie cez osady Plevovec, Bučkovec, Brestové a následne preteká bradlovou oblasťou tzv. Bošáckych bradiel. Vstupuje do Považského podolia, podcelku Trenčianska kotlina, kde preteká obcami Moravské Lieskové a Dolné Srnie, medzi obcami sa koryto riečky výraznejšie horizontálne vlní a za Dolným Srním tečie viac na juhojuhovýchod. Priberá pravostrannú Kamečnicu, svoj najvodnatejší prítok, a vstupuje na územie mesta Nové Mesto nad Váhom. Tu oddeľuje mesto na pravom brehu od miestnej časti Mnešice na ľavom brehu. V poslednom úseku sa mení smer toku na juhovýchod a v blízkosti mesta sa vlieva do Vážskeho kanála na pravom brehu Váhu. Zvláštnosťou dolnej časti toku je, že koryto zvykne vysychať. Niekedy býva bez vody aj celé mesiace. Dobre si to možno všimnúť zo železničného mosta a cestného nadjazdu ponad Klanečnicu v Novom Meste nad Váhom. Pritom ešte na strednom úseku Klanečnice, rovnako ako aj na jej prítoku Kamečnici možno pozorovať stály prietok.

Klanečnica je jedným z prítokov Váhu na strednom Považí. Na tomto úseku sa Váh vyznačuje perovitou riečnou štruktúrou, pričom pravá strana je výraznejšie vyvinutá ako ľavá strana. Prítoky tu tečú rovnobežne (napr. Drietomica, Chocholnica, Bošáčka a spomenutá Klanečnica).

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Klanečnica

Súradnice: 48°45′46″S 17°50′35″V / 48,762708°S 17,843084°V / 48.762708; 17.843084