Skalité: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
→Dejiny: Gramatická chyba |
||
| Riadok 47: | Riadok 47: | ||
V roku [[1812]] bola v obci vybudovaná škola, ktorú v roku [[1854]] prebudovali. Okrem dvoch učební bol jej súčasťou byt pre učiteľa a izba pre druhého učiteľa. Neskôr k nej pribudli ďalšie dve učebne, no už v roku [[1857]] bola postavená nová, väčšia škola. Oživenie hospodárstva prinieslo vybudovanie [[Železničná trať Čadca – Zwardoń|železničnej trate Čadca – Zwardoń]], ktoré po roku [[1884]] zrýchlilo a zjednodušilo prepravu osôb i tovaru. O rok neskôr bol v Skalitom zriadený poštový úrad, v roku [[1912]] boli vybudované dvojtriedne školy Prostredná a Horná. V [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] padlo 52 obyvateľov obce, ktorých pamiatke vybudovali v obci pomníku pod kostolom. Po vzniku [[Prvá česko-slovenská republika|prvej republiky]] nastal sociálny a kultúrny rozvoj krajiny a tak aj v Skalitom bola v roku [[1924]] založená obecná knižnica, o dva roky neskôr dobrovoľný hasičský zbor a v roku [[1929]] postavený kultúrny dom. |
V roku [[1812]] bola v obci vybudovaná škola, ktorú v roku [[1854]] prebudovali. Okrem dvoch učební bol jej súčasťou byt pre učiteľa a izba pre druhého učiteľa. Neskôr k nej pribudli ďalšie dve učebne, no už v roku [[1857]] bola postavená nová, väčšia škola. Oživenie hospodárstva prinieslo vybudovanie [[Železničná trať Čadca – Zwardoń|železničnej trate Čadca – Zwardoń]], ktoré po roku [[1884]] zrýchlilo a zjednodušilo prepravu osôb i tovaru. O rok neskôr bol v Skalitom zriadený poštový úrad, v roku [[1912]] boli vybudované dvojtriedne školy Prostredná a Horná. V [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] padlo 52 obyvateľov obce, ktorých pamiatke vybudovali v obci pomníku pod kostolom. Po vzniku [[Prvá česko-slovenská republika|prvej republiky]] nastal sociálny a kultúrny rozvoj krajiny a tak aj v Skalitom bola v roku [[1924]] založená obecná knižnica, o dva roky neskôr dobrovoľný hasičský zbor a v roku [[1929]] postavený kultúrny dom. |
||
V predvojnovom roku [[1938]] bola kvôli pohraničnému sporu [[poľsko]]u republikou zabraná polovica obce a Česko- |
V predvojnovom roku [[1938]] bola kvôli pohraničnému sporu [[poľsko]]u republikou zabraná polovica obce a Česko-Slovensko bolo donútené územie odstúpiť. V nasledujúcom roku bol do obce zavedený telefón a začiatkom [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa obsadené územie vrátilo pod správu ČSR. V roku [[1941]] bola dokončená kalvária Sedembolestnej Panny Márie pri kostole, v roku [[1943]] otvorená ozdravovňa na Serafínove, kde bolo už predtým postavených viacero chát. O rok neskôr (1944) bola v časti Ústredie otvorená osemtriedna škola a vysvätená bola aj nová kaplnka na Kudlove. V posledný aprílový deň [[1944]] bola obec oslobodená spod okupácie, ktorá si vyžiadala životy 6 miestnych obyvateľov. Po prechode frontu bola po oprave obnovená doprava na železničnej trati a v roku [[1948]] bola obec napojená na elektrickú sieť. O dva roky neskôr bola v ústredí obce zriadená materská škola, od roku [[1952]] tu pôsobil praktický lekár. Športových nadšencov potešilo budovanie zázemia pre futbal, dokončené v roku 1965, v roku [[1961]] bola do užívania odovzdaná nová škola v ústredí obce pre 720 žiakov. Medzi ďalšími investíciami bolo otvorenie materskej školy (1965) a predajne Družba (1969) na Kudlove, zriadenie cintorína v časti Rieky (1970), otvorenie kultúrneho domu s kinom (1972) a výstavba novej školy na Kudlove (otvorená v 1986) a zdravotného strediska v ústredí (1975). |
||
V roku [[1981]] bol sprevádzkovaný lyžiarsky vlek na Serafínove a dokončené bolo aj zdravotné stredisko. Od roku [[1986]] v obci pôsobila prevádzka podniku [[Tesla (podnik)|Tesla]] a stolárska výroba podniku Kysuca. V roku [[1991]] bola obnovená [[železničná trať Čadca – Zwardoń]] na úseku Serafínov{{--}}Zwardoň, čím sa prepojila polstoročie prerušená |
V roku [[1981]] bol sprevádzkovaný lyžiarsky vlek na Serafínove a dokončené bolo aj zdravotné stredisko. Od roku [[1986]] v obci pôsobila prevádzka podniku [[Tesla (podnik)|Tesla]] a stolárska výroba podniku Kysuca. V roku [[1991]] bola obnovená [[železničná trať Čadca – Zwardoń]] na úseku Serafínov{{--}}Zwardoň, čím sa prepojila polstoročie prerušená |
||
Verzia z 10:06, 8. júl 2018
| Skalité | |
| obec | |
 Skalité, Serafínov
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Čadca |
| Región | Kysuce |
| Vodné toky | Čierňanka, Rajský potok |
| Nadmorská výška | 524 m n. m. |
| Súradnice | 49°29′50″S 18°53′54″V / 49,497222°S 18,898333°V |
| Rozloha | 33,16 km² (3 316 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 5 261 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 158,66 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1662 |
| Starosta | Andrea Šimurdová[3] (SDS) |
| PSČ | 023 14 |
| ŠÚJ | 509451 |
| EČV (do r. 2022) | CA |
| Tel. predvoľba | +421-41 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Skalité č. 598 023 14 Skalité |
| E-mailová adresa | obec@skalite.sk |
| Telefón | 041 / 43 76 106 |
| Fax | 041 / 42 54 605 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Skalité | |
| Webová stránka: skalite.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Demonym: Skaliťan[4]
| |
Skalité (poľ. Skalite) je goralská obec na Slovensku v okrese Čadca.
Poloha
Obec Skalité leží v severozápadnej časti Slovenskej republiky. Rozprestiera sa v povodí rieky Skaliťanka v severnej časti Kysuckých Beskýd v nadmorskej výške od 490 m n. m. (na hranici Skalitého a Čierneho - v osade U Greguša - 495 m n. m.) do 867 m n. m. (Skaľanka). Stred obce je v 524 m n. m.
Z východnej a severnej strany hraničí chotár obce s poľskými obcami Zwardoń a Koniaków. Z južnej strany susedí s Oščadnicou, na západe s obcou Čierne a s časťou čadčianskeho katastrálneho územia. Štátna hranica s Poľskom vedie po hrebeňových kótach Skaľanky (866 m n. m.), Serafínova (783 m n. m.), Príslopu (Zwardoňské sedlo, 688 m n. m.), Trojačky (Kykuľa, 847 m n. m.) a cez severný svah Pahorku (Martiniakov grúň, 722 m n. m.). Hranicu tvorí rozvodie Skaliťanky, Sóle a Visly (čiernomorské a baltské úmorie). Chotár obce je vrchovinný, stredne členitý, na juhu tvorený treťohornými hornatinami.
Dejiny
Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1641 a tak ako Čierne a Svrčinovec, bolo aj Skalité založené počas kopaničiarskeho osídľovania oblasti v prvej polovici 17. storočia. Celé spomínané územie bolo ako pohraničná oblasť opakovane dôvodom sporov valachov Tešínskeho a Strečnianskeho panstva. V súpise obyvateľov panstva z roku 1662 mala osada už 151 obyvateľov a v roku 1749 tu bola zriadenná samostatná farnosť, do ktorej patrilo aj susedné Čierne a Oščadnica. Farnosť mala v roku 1767 celkom 3 336 katolíkov, z toho 940 detí.
V roku 1812 bola v obci vybudovaná škola, ktorú v roku 1854 prebudovali. Okrem dvoch učební bol jej súčasťou byt pre učiteľa a izba pre druhého učiteľa. Neskôr k nej pribudli ďalšie dve učebne, no už v roku 1857 bola postavená nová, väčšia škola. Oživenie hospodárstva prinieslo vybudovanie železničnej trate Čadca – Zwardoń, ktoré po roku 1884 zrýchlilo a zjednodušilo prepravu osôb i tovaru. O rok neskôr bol v Skalitom zriadený poštový úrad, v roku 1912 boli vybudované dvojtriedne školy Prostredná a Horná. V prvej svetovej vojne padlo 52 obyvateľov obce, ktorých pamiatke vybudovali v obci pomníku pod kostolom. Po vzniku prvej republiky nastal sociálny a kultúrny rozvoj krajiny a tak aj v Skalitom bola v roku 1924 založená obecná knižnica, o dva roky neskôr dobrovoľný hasičský zbor a v roku 1929 postavený kultúrny dom.
V predvojnovom roku 1938 bola kvôli pohraničnému sporu poľskou republikou zabraná polovica obce a Česko-Slovensko bolo donútené územie odstúpiť. V nasledujúcom roku bol do obce zavedený telefón a začiatkom druhej svetovej vojny sa obsadené územie vrátilo pod správu ČSR. V roku 1941 bola dokončená kalvária Sedembolestnej Panny Márie pri kostole, v roku 1943 otvorená ozdravovňa na Serafínove, kde bolo už predtým postavených viacero chát. O rok neskôr (1944) bola v časti Ústredie otvorená osemtriedna škola a vysvätená bola aj nová kaplnka na Kudlove. V posledný aprílový deň 1944 bola obec oslobodená spod okupácie, ktorá si vyžiadala životy 6 miestnych obyvateľov. Po prechode frontu bola po oprave obnovená doprava na železničnej trati a v roku 1948 bola obec napojená na elektrickú sieť. O dva roky neskôr bola v ústredí obce zriadená materská škola, od roku 1952 tu pôsobil praktický lekár. Športových nadšencov potešilo budovanie zázemia pre futbal, dokončené v roku 1965, v roku 1961 bola do užívania odovzdaná nová škola v ústredí obce pre 720 žiakov. Medzi ďalšími investíciami bolo otvorenie materskej školy (1965) a predajne Družba (1969) na Kudlove, zriadenie cintorína v časti Rieky (1970), otvorenie kultúrneho domu s kinom (1972) a výstavba novej školy na Kudlove (otvorená v 1986) a zdravotného strediska v ústredí (1975).
V roku 1981 bol sprevádzkovaný lyžiarsky vlek na Serafínove a dokončené bolo aj zdravotné stredisko. Od roku 1986 v obci pôsobila prevádzka podniku Tesla a stolárska výroba podniku Kysuca. V roku 1991 bola obnovená železničná trať Čadca – Zwardoń na úseku Serafínov – Zwardoň, čím sa prepojila polstoročie prerušená trať. V roku 1992 začala história Goralských slávností, ktoré sa stali prehliadkou regionálneho folklóru s medzinárodnou účasťou a v roku 1995 bol otvorený hraničný prechod do Poľska. Plynofikácia obce započala v roku 1999, v tom istom roku začala i rekonštrukcia a elektrifikácia železničnej trate (ukončená v 2002), ktorá sa stala súčasťou dopravného koridoru Gdaňsk – Katowice – Žilina. Jedinečná veterná elektráreň so 4 turbínami bola nad Serafínovom uvedená do prevádzky v roku 2004.
Pamiatky
- rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa z roku 1793
- kaplnka na Kudlove z roku 1911
- kalvária Sedembolestnej Panny Márie z roku 1941
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2014-11-21. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Skaliťan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Skalité
