Flavián Carihradský: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 21:25, 21. máj 2019

Flavianos z Konštantínopolu (ikona v byzantskom štýle, 19. storočie)

Flavián Carihradský^[1] alebo Flavianos (lat. Flavianus, novogr. Φλαβιανός [Flabianos]) alebo Flavián (* 4./5. storočie – † 11. august 449) bol konštantínopolským arcibiskupom v rokoch 446 až 449.

Počas synody v Efeze v roku 449, ktorá vošla do histórie pod názvom Latrocinium Ephesinum („lupičská synoda“ v Efeze), zastával dyofyzitizmus, vtedy menšinový názor, ktorý bol napokon oficiálne uznaný až Chalcedónskym koncilom v roku 451. Efezské latrocínium ho ale zbavilo úradu a poslalo do vyhnanstva, kde krátko nato zomrel.

V katolíckej i pravoslávnej cirkvi je uctievaný ako svätec.

Život

O Flavianovom pôvode a mladosti nemáme nijaké bližšie informácie. Pred vymenovaním za arcibiskupa slúžil ako kňaz v Konštantínopole. Byzantský historik Nikephoros Kallistu Xanthopulos uvádza, že Flavianos viedol skutočne svätý život.

Flavianos sa v roku 446 stal nástupcom arcibiskupa Prokla na konštantínopolskom arcibiskupskom stolci. Jeho vymenovanie však prekazilo plány vplyvného cisárskeho úradníka Chrysaphia. Ten následne podnietil cisára Theodosia II., aby si od Flaviana vyžiadal na znak úcty aspoň nejaký dar. Nový arcibiskup však cisárovi namiesto, zrejme očakávaného, zlata priniesol antidoron (požehnaný neeucharistický chlieb, ktorý sa v byzantskom obrade rozdáva po skončení liturgie). Chrysaphios v cisárovom mene dar pobúrene odmietol. Theodosiova sestra Aelia Pulcheria sa síce postavila na Flavianovu stranu, no cisárova manželka Eudokia zas na stranu Chrysaphia.

Tieto dvorné intrigy však už čoskoro poznačili aj vtedajší najväčší ríšsky teologický spor – tzv. Eutychovu kontroverziu. Konštantínopolský archimandrita Eutyches (podporovaný alexandrijským patriarchom Dioskorom I.) zastával totiž monofyzitskú náuku, ktorá tvrdila, že Kristova božská prirodzenosť celkom pohltila jeho ľudskú prirodzenosť, a teda, že Kristus mal v podstate len jednu - božskú prirodzenosť. Chrysaphios a Eudokia získali na Eutychovu stranu aj samotného cisára Theodosia II.

Konštantínopolský arcibiskup Flavianos, podporovaný cisárovou sestrou Aeliou Pulcheriou, však v tomto spore zastával dyofyzitský názor, teda že vtelený Boží Syn má súčasne úplnú božskú i úplnú ľudskú prirodzenosť, ktoré sú však integrálnou súčasťou jednej a tej istej osoby Ježiša Krista.

V novembri 448 sa v Konštantínopole konala synoda, ktorej predsedal Flavianos a ktorá Eutycha odsúdila ako heretika a exkomunikovala ho.

Cisár Theodosius II. však s týmto záverom nesúhlasil a zvolal v roku 449 do Efeze ďalšiu synodu, ktorej cieľom sa mala stať rehabilitácia monofyzitizmus. V tejto situácii sa však rozhodol zasiahnuť aj rímsky pápež Lev I. a zaslal Flavianovi list (v histórii potom známy ako Tomus ad Flavianum), v ktorom vyjadril podporu jeho teologickému názoru (dyofyzitizmu). Dramatické udalosti počas Efezskej synody v roku 449, ktorá nakoniec vošla do dejín ako Latrocinium Ephesinum („lupičská synoda“ v Efeze) však neumožnili, aby bol tento list čo i len verejne prečítaný. Efezskú synodu, aj s použitím násilia, úplne ovládli stúpenci monofyzitizmu. Flaviana fyzicky napadli, následne bol zbavený funkcie a doslova vyhnaný z mesta. Krátko nato vo vyhnanstve, v meste Hypaepa (Ύπαιπα) v regióne Lýdia v Malej Ázii, zomrel. Jeho nástupcom na konštantínopolskom arcibiskupskom stolci sa stal alexandrijský kňaz Anatolios.

Pomery zmenila až tragická smrť cisára Theodosia II. v roku 450. Jeho sestra Aelia Pulcheria si vzala za manžela Marciana, ktorý sa stal novým rímskym cisárom. Marcianus zvolal nový koncil, ktorý sa napokon uskutočnil v roku 451 v meste Chalcedón. Chalcedónsky koncil vyjadril súhlas s obsahom Levovho Tomus ad Flavianum, schválil dyofyzitizmus ako novú dogmu a Flaviana vyhlásil za mučeníka. Jeho telesné ostatky nechala Pulcheria preniesť do Konštantínopolu, kde boli so všetkými poctami pochované v katedrále, na mieste ktorej dnes stojí Hagia Sofia.

Referencie

↑ FLAVIÁN CARIHRADSKÝ. In: KRAFT, Heinrich. Slovník starokresťanskej literatúry. Preklad Vojtech Mikula. Trnava : Dobrá kniha, 1994. 441 s. ISBN 80-7141-048-9. S. 186.

Literatúra

Mario Nicoli: Flaviano di Costantinopoli, santo. In: Enciclopedia Italiana Rom 1932 (Digitalizované treccani.it)
Meyendorff, John (1989): Imperial unity and Christian divisions: The Church 450-680 A.D. The Church in history. 2. Crestwood, NY: St. Vladimir's Seminary Press. ISBN 978-0-88-141056-3

Externé odkazy

St. Flavian (Catholic Encyclopedia)
San Flaviano, Patriarca di Costantinopoli santiibeati.it
Φλαβιανός na stránke Ekumenického patriarchátu (grécky)
sv. Flavián - catholica.cz

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Flavianus von Konstantinopel na nemeckej Wikipédii.

[SSL1-1] FLAVIÁN CARIHRADSKÝ. In: KRAFT, Heinrich. Slovník starokresťanskej literatúry. Preklad Vojtech Mikula. Trnava : Dobrá kniha, 1994. 441 s. ISBN 80-7141-048-9. S. 186.

[1]

@@ Riadok 15: / Riadok 15: @@
 }}</ref> alebo '''Flavianos''' ({{vjz|lat|''Flavianus''}}, {{vjz|ell|''Φλαβιανός''}} [Flabianos]) alebo '''Flavián''' (* [[4. storočie|4.]]/[[5. storočie]]{{--}}† [[11. august]] [[449]]) bol [[Zoznam konštantínopolských patriarchov|konštantínopolským arcibiskupom]] v rokoch [[446]] až [[449]].
-Počas [[Synoda s mŕtvolou|synody]] v [[Efez]]e v roku [[449]], ktorá vošla do histórie pod názvom ''Latrocinium Ephesinum'' („lupičská synoda“ v Efeze), zastával, vtedy menšinový, názor (dyofizitizmus), ktorý bol napokon oficiálne uznaný až [[Chalcedónsky koncil|Chalcedónskym koncilom]] v roku 451. Efezské latrocínium ho ale zbavilo úradu a poslalo do vyhnanstva, kde krátko nato zomrel.
+Počas [[Synoda s mŕtvolou|synody]] v [[Efez]]e v roku [[449]], ktorá vošla do histórie pod názvom ''Latrocinium Ephesinum'' („lupičská synoda“ v Efeze), zastával dyofyzitizmus, vtedy menšinový názor, ktorý bol napokon oficiálne uznaný až [[Chalcedónsky koncil|Chalcedónskym koncilom]] v roku 451. Efezské latrocínium ho ale zbavilo úradu a poslalo do vyhnanstva, kde krátko nato zomrel.
-V [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckej]] i [[Ortodoxná cirkev|ortodoxnej cirkvi]] je uctievaný ako [[svätec]].
+V [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckej]] i [[Pravoslávna cirkev|pravoslávnej]] cirkvi je uctievaný ako [[svätec]].
 == Život ==
 O Flavianovom pôvode a mladosti nemáme nijaké bližšie informácie. Pred vymenovaním za arcibiskupa slúžil ako [[kňaz]] v [[Dejiny Istanbulu|Konštantínopole]]. [[Byzantská ríša|Byzantský]] historik [[Nikephoros Kallistu Xanthopulos]] uvádza, že Flavianos viedol skutočne svätý život.
-Flavianos sa v roku [[446]] stal nástupcom [[arcibiskup]]a [[Proklos (konštantínopolský patriarcha)|Prokla]] na konštantínopolskom arcibiskupskom stolci. Jeho vymenovanie však prekazilo plány vplyvného cisárskeho úradníka [[Chrysaphios|Chrysaphia]]. Ten následne podnietil cisára [[Theodosius II. (Byzantská ríša)|Theodosia II.]], aby si od Flaviana vyžiadal na znak úcty aspoň nejaký dar. Nový arcibiskup však cisárovi namiesto, zrejme očakávaného, zlata priniesol ''antidoron'' (požehnaný ''ne''eucharistický chlieb, ktorý sa v byzantskom [[Obrad (cirkevná tradícia)|ríte]] rozdáva po skončení [[Liturgia|liturgie]]). Chrysaphios v cisárovom mene dar pobúrene odmietol. Theodosiova sestra [[Aelia Pulcheria]] sa síce postavila na Flavianovu stranu, no cisárova manželka [[Eudokia]] zas na stranu Chrysaphia.
+Flavianos sa v roku [[446]] stal nástupcom [[arcibiskup]]a [[Proklos (konštantínopolský patriarcha)|Prokla]] na konštantínopolskom arcibiskupskom stolci. Jeho vymenovanie však prekazilo plány vplyvného cisárskeho úradníka [[Chrysaphios|Chrysaphia]]. Ten následne podnietil cisára [[Theodosius II. (Byzantská ríša)|Theodosia II.]], aby si od Flaviana vyžiadal na znak úcty aspoň nejaký dar. Nový arcibiskup však cisárovi namiesto, zrejme očakávaného, zlata priniesol ''antidoron'' (požehnaný ''ne''eucharistický chlieb, ktorý sa v [[Byzantský obrad|byzantskom obrade]] rozdáva po skončení [[Božská liturgia|liturgie]]). Chrysaphios v cisárovom mene dar pobúrene odmietol. Theodosiova sestra [[Aelia Pulcheria]] sa síce postavila na Flavianovu stranu, no cisárova manželka [[Eudokia]] zas na stranu Chrysaphia.
-Tieto dvorné intrigy však už čoskoro poznačili aj vtedajší najväčší ríšsky teologický spor – tzv. [[Eutyches|Eutychovu kontroverziu]]. Konštantínopolský [[archimandrita]] [[Eutyches]] (podporovaný [[Zoznam alexandrijských patriarchov|alexandrijským patriarchom]] [[Dioskoros I.|Dioskorom I.]]) zastával totiž [[Monofyzitizmus|monofyzitistickú]] náuku, ktorá tvrdila, že [[Ježiš Kristus|Kristova]] božská prirodzenosť celkom pohltila jeho ľudskú prirodzenosť, a teda, že Kristus mal v podstate len jednu - božskú prirodzenosť. Chrysaphios a Eudokia získali na Eutychovu stranu aj samotného cisára [[Theodosius II. (Byzantská ríša)|Theodosia II.]]
+Tieto dvorné intrigy však už čoskoro poznačili aj vtedajší najväčší ríšsky teologický spor – tzv. [[Eutyches|Eutychovu kontroverziu]]. Konštantínopolský [[archimandrita]] [[Eutyches]] (podporovaný [[Zoznam alexandrijských patriarchov|alexandrijským patriarchom]] [[Dioskoros I.|Dioskorom I.]]) zastával totiž [[Monofyzitizmus|monofyzitskú]] náuku, ktorá tvrdila, že [[Ježiš Kristus|Kristova]] božská prirodzenosť celkom pohltila jeho ľudskú prirodzenosť, a teda, že Kristus mal v podstate len jednu - božskú prirodzenosť. Chrysaphios a Eudokia získali na Eutychovu stranu aj samotného cisára [[Theodosius II. (Byzantská ríša)|Theodosia II.]]
-Konštantínopolský arcibiskup Flavianos, podporovaný cisárovou sestrou Aeliou Pulcheriou, však v tomto spore zastával dyofizitistický názor, teda že vtelený Boží Syn má súčasne úplnú božskú i úplnú ľudskú prirodzenosť, ktoré sú však integrálnou súčasťou ''jednej'' a tej istej osoby [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]].
+Konštantínopolský arcibiskup Flavianos, podporovaný cisárovou sestrou Aeliou Pulcheriou, však v tomto spore zastával dyofyzitský názor, teda že vtelený Boží Syn má súčasne úplnú božskú i úplnú ľudskú prirodzenosť, ktoré sú však integrálnou súčasťou ''jednej'' a tej istej osoby [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]].
 V [[November|novembri]] [[448]] sa v [[Dejiny Istanbulu|Konštantínopole]] konala [[synoda]], ktorej predsedal Flavianos a ktorá [[Eutyches|Eutycha]] odsúdila ako [[Heréza|heretika]] a [[Exkomunikácia|exkomunikovala]] ho.
-Cisár Theodosius II. však s týmto záverom nesúhlasil a zvolal v roku [[449]] do [[Efez]]e ďalšiu [[Synoda|synodu]], ktorej cieľom sa mala stať rehabilitácia [[monofyzitizmus]]. V tejto situácii sa však rozhodol zasiahnuť aj [[Pápež|rímsky pápež]] [[Lev I. (pápež)|Lev I.]] a zaslal Flavianovi list (v histórii potom známy ako ''[[Tomus ad Flavianum]]''), v ktorom vyjadril podporu jeho teologickému názoru (dyofizitizmu). Dramatické udalosti počas Efezskej synody v roku 449, ktorá nakoniec vošla do dejín ako ''Latrocinium Ephesinum'' („lupičská synoda“ v Efeze) však neumožnili, aby bol tento list čo i len verejne prečítaný. Efezskú synodu, aj s použitím násilia, úplne ovládli stúpenci monofyzitizmu. Flaviana fyzicky napadli, následne bol zbavený funkcie a doslova vyhnaný z mesta. Krátko nato vo vyhnanstve, v meste [[Hypaepa]] (Ύπαιπα) v regióne [[Lýdia (Malá Ázia)|Lýdia]] v [[Malá Ázia|Malej Ázii]], zomrel. Jeho nástupcom na konštantínopolskom arcibiskupskom stolci sa stal [[Alexandria|alexandrijský]] kňaz [[Anatolios]].
+Cisár Theodosius II. však s týmto záverom nesúhlasil a zvolal v roku [[449]] do [[Efez]]e ďalšiu [[Synoda|synodu]], ktorej cieľom sa mala stať rehabilitácia [[monofyzitizmus]]. V tejto situácii sa však rozhodol zasiahnuť aj [[Pápež|rímsky pápež]] [[Lev I. (pápež)|Lev I.]] a zaslal Flavianovi list (v histórii potom známy ako ''[[Tomus ad Flavianum]]''), v ktorom vyjadril podporu jeho teologickému názoru (dyofyzitizmu). Dramatické udalosti počas Efezskej synody v roku 449, ktorá nakoniec vošla do dejín ako ''Latrocinium Ephesinum'' („lupičská synoda“ v Efeze) však neumožnili, aby bol tento list čo i len verejne prečítaný. Efezskú synodu, aj s použitím násilia, úplne ovládli stúpenci monofyzitizmu. Flaviana fyzicky napadli, následne bol zbavený funkcie a doslova vyhnaný z mesta. Krátko nato vo vyhnanstve, v meste [[Hypaepa]] (Ύπαιπα) v regióne [[Lýdia (Malá Ázia)|Lýdia]] v [[Malá Ázia|Malej Ázii]], zomrel. Jeho nástupcom na konštantínopolskom arcibiskupskom stolci sa stal [[Alexandria|alexandrijský]] kňaz [[Anatolios]].
-Pomery zmenila až tragická smrť cisára Theodosia II. v roku [[450]]. Jeho sestra Aelia Pulcheria si vzala za manžela [[Markian|Marciana]], ktorý sa stal novým rímskym cisárom. [[Markian|Marcianus]] zvolal nový koncil, ktorý sa napokon uskutočnil v roku [[451]] v meste Chalcedón. [[Chalcedónsky koncil]] vyjadril súhlas s obsahom Levovho ''Tomus ad Flavianum'', schválil dyofizitizmus ako novú dogmu a Flaviana vyhlásil za mučeníka. Jeho telesné ostatky nechala Pulcheria preniesť do Konštantínopolu, kde boli so všetkými poctami pochované v katedrále, na mieste ktorej dnes stojí [[Hagia Sofia]].
+Pomery zmenila až tragická smrť cisára Theodosia II. v roku [[450]]. Jeho sestra Aelia Pulcheria si vzala za manžela [[Markian|Marciana]], ktorý sa stal novým rímskym cisárom. [[Markian|Marcianus]] zvolal nový koncil, ktorý sa napokon uskutočnil v roku [[451]] v meste Chalcedón. [[Chalcedónsky koncil]] vyjadril súhlas s obsahom Levovho ''Tomus ad Flavianum'', schválil dyofyzitizmus ako novú dogmu a Flaviana vyhlásil za mučeníka. Jeho telesné ostatky nechala Pulcheria preniesť do Konštantínopolu, kde boli so všetkými poctami pochované v katedrále, na mieste ktorej dnes stojí [[Hagia Sofia]].
 == Referencie ==