Balašovci: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
|||
Riadok 8: | Riadok 8: | ||
*[[biskup]]|Zakladateľ=[[Synko]]|Mýtický zakladateľ=|Rok založenia dynastie=[[13. storočie]]|Nástup dynastie na trón=|Zosadenie dynastie z trónu=|Posledný panovník=|Posledná hlava dynastie=[[Gabriel Balaša]]|Súčasná hlava dynastie=|Rok zániku dynastie=[[18. storočie]]|Národnosť=uhorská|Vetvy dynastie=}} |
*[[biskup]]|Zakladateľ=[[Synko]]|Mýtický zakladateľ=|Rok založenia dynastie=[[13. storočie]]|Nástup dynastie na trón=|Zosadenie dynastie z trónu=|Posledný panovník=|Posledná hlava dynastie=[[Gabriel Balaša]]|Súčasná hlava dynastie=|Rok zániku dynastie=[[18. storočie]]|Národnosť=uhorská|Vetvy dynastie=}} |
||
'''Balašovci''' alebo (staršiе) '''Balassovci''' ([[Maďarčina|maď.]] ''Balassa'') |
'''Balašovci''' alebo (staršiе) '''Balassovci''' ([[Maďarčina|maď.]] ''Balassa'') bol uhorský šľachtický rod, ktorého najstarší známy predok bol [[Synko]], otec [[Detrich]] doložený v listine v roku [[1222]] ako zvolenský župan. Pôvodné majetky rodu sa nachádzali vo zvolenskej, hontianskej a novohradskej župe, za vlády [[Ondrej II. (Uhorsko)|Ondreja II.]]<ref name=":0" /> |
||
== Dejiny rodu == |
== Dejiny rodu == |
||
Balašovci zastávali posty županov v [[Hontianska župa (Uhorsko)|Honte]], [[Tekovská župa (Uhorsko)|Tekove]] a v [[Gemerská župa|Gemeri]]. Pôvodné majetky mali pri [[Zvolen |
Balašovci zastávali posty županov v [[Hontianska župa (Uhorsko)|Honte]], [[Tekovská župa (Uhorsko)|Tekove]] a v [[Gemerská župa|Gemeri]]. Pôvodné majetky mali pri [[Zvolen]]e, v Honte aj v [[Novohradská župa (Uhorsko)|Novohrade]], na [[Liptov (región)|Liptove]] v [[Paludza|Paludzi]] a v [[Iľanovo|Iľanove]]. Za kráľa [[Ondrej II. (Uhorsko)|Ondreja II.]] dostali [[Teplička nad Váhom|Tepličku nad Váhom]], [[Varín]] a [[Žilina|Žilinu]], ktorá potom pripadla [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúšovi Čákovi Trenčianskemu]]. Do vlastníctva získali opevnené hrady, ktoré mali na území Slovenska strategicky význam: [[Považská Bystrica|Považskú Bystricu]], [[Hričov]], [[Starý hrad]], [[Sklabiňa|Skalbiňu]], [[Topoľčany]] a [[Plavecký hrad]]. Prvého do barónskeho stavu uviedli [[Melchior Balaša|Melchiora Balašu]]. Predpokladá sa, že dostal aj [[Dračí rád]] a grófsky titul získal roku [[1664]]. Najstarší doklad o erbe je pečať Jána Balašu. Kráľ [[Belo IV.]] vymenil rodu majetky v Paludzi a Iľanove za [[Modrý Kameň (hrad)|Modrý Kameň]] s okolím a za [[Balážske Ďarmoty]] (''Balassagyarmat''). Práve tie sa stali rodovým sídlom a odtiaľ aj meno Balašovci. Z rodu Balašovcov vzišli aj lúpežní rytieri, ktorí využívali najmä [[Považie]] aj Ďarmotský hrad (kapitán [[Imrich Balaša]]) a prepadávali pocestných. Svojvoľne vyberali poplatky za to, aby kupci mohli prekročiť územia, ktoré spravovali, bezdôvodné okrádali okolité panstvá a predchádzal ich zlovestný chýr. Tretím smerom rodu bol záujem o vzdelanie, ktoré absolvovali na viedenskom [[Tereziánska vojenská akadémia|Tereziáne]], [[Norimberg]]u alebo v [[Rím]]e. Z radu Balašovcov poznáme cirkevných hodnostárov, [[opát]]ov, [[prepošt]]ov, rozhľadených [[biskup]]ov a najmä majstra poézie [[Valentín Balaša|Valetína Balašu]]. Po [[Bitka pri Moháči (1526)|Moháčskej bitke]] sa Balašovci načas stali prívržencami [[Ján I. (Uhorsko)|Jána Zápoľského]] proti [[Ferdinand I.|Ferdinadovi I.]] Balašovcom z príbuzenstva vyplýval blízky vzťah k [[Turzovci|Turzovcom]].<ref name=":1" /> |
||
== Známi príslušníci rodu<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Machala|meno=Drahoslav|titul=Šľachtické rody|vydanie=1.|vydavateľ=Perfekt|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-8046-375-5|strany=12 - 13}}</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Balašovci|url=https://beliana.sav.sk/heslo/balasovci|vydavateľ=Encyclopaedia Beliana|dátum prístupu=2019-10-05|jazyk=sk}}</ref>== |
== Známi príslušníci rodu<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Machala|meno=Drahoslav|titul=Šľachtické rody|vydanie=1.|vydavateľ=Perfekt|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-8046-375-5|strany=12 - 13}}</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Balašovci|url=https://beliana.sav.sk/heslo/balasovci|vydavateľ=Encyclopaedia Beliana|dátum prístupu=2019-10-05|jazyk=sk}}</ref>== |
||
Riadok 18: | Riadok 18: | ||
* Bitter Balaša (1290), hontianský župan |
* Bitter Balaša (1290), hontianský župan |
||
* Peter Balaša (1290), brat Biettera, hontianský župan |
* Peter Balaša (1290), brat Biettera, hontianský župan |
||
* Detrich Balaša (13. storočie), zvolenský, bratislavsky a spišský župan, majiteľ hradu [[ |
* Detrich Balaša (13. storočie), zvolenský, bratislavsky a spišský župan, majiteľ hradu [[Skalbiňa]] |
||
* Michal Balaša (13. storočie), abovský a zvolenský župan |
* Michal Balaša (13. storočie), abovský a zvolenský župan |
||
* Mikuláš Balaša (13. storočie), syn Detricha, zvolenský župan |
* Mikuláš Balaša (13. storočie), syn Detricha, zvolenský župan |
||
* Blažej Balaša (13. |
* Blažej Balaša (13.{{--}}[[14. storočie]]), kráľovský koniarnik, hontiansky župan |
||
* Demeter Balaša (13. |
* Demeter Balaša (13.{{--}}14. storočie), magister, otec Mikuláš, bratislavský a zvolenský župan, bojoval v službách kráľa [[Ondrej III. (Uhorsko)|Onreja III.]] |
||
* Ladislav Balaša (14. storočie), hontiansky župan, kráľovský dverník |
* Ladislav Balaša (14. storočie), hontiansky župan, kráľovský dverník |
||
* František Balaša (1526), diplomat v [[Čechy|Čechách]] a na [[Morava|Morave]], chorvátsky [[bán]], padol v [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]] s kráľom [[Ladislav II. (Uhorsko)|Ladislavom II. Jagelovským]] |
* František Balaša (1526), diplomat v [[Čechy|Čechách]] a na [[Morava|Morave]], chorvátsky [[bán]], padol v [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]] s kráľom [[Ladislav II. (Uhorsko)|Ladislavom II. Jagelovským]] |
||
* Žigmund Balaša (1559), získal ako súčasť panstva kláštor v [[Bzovík (opevnený kláštor)|Bzovíku]] (nechal vyhnať mníchov) |
* Žigmund Balaša (1559), získal ako súčasť panstva kláštor v [[Bzovík (opevnený kláštor)|Bzovíku]] (nechal vyhnať mníchov) |
||
* [[Melchior Balaša]] ( |
* [[Melchior Balaša]] (1510{{--}}1558/66), hlavný [[kapitán]] uhorských vojsk, [[barón]], lúpežný rytier, údajné vyznamenanie [[Dračí rád|Dračieho rádu]] |
||
* Imrich Balaša (1550), prívrženec [[Ján I. (Uhorsko)|Jána Zapoľského]], neskôr v službách [[Ferdinand I.|Ferdinanda I.]], údajný rytier Dračieho rádu |
* Imrich Balaša (1550), prívrženec [[Ján I. (Uhorsko)|Jána Zapoľského]], neskôr v službách [[Ferdinand I.|Ferdinanda I.]], údajný rytier Dračieho rádu |
||
* [[Ján Balaša]] ([[15. storočie]]), kapitán banských miest, najvyšší cisársky [[veliteľ]] [[Zadunajsko|Zadunajska]], kapitán [[Zvolen |
* [[Ján Balaša]] ([[15. storočie]]), kapitán banských miest, najvyšší cisársky [[veliteľ]] [[Zadunajsko|Zadunajska]], kapitán [[Zvolen]]a |
||
*[[Valentín |
* [[Valentín Balaša]] (1554{{--}}1594), básnik, dôstojník v [[Jáger|Jágri]], obchodník s vínom |
||
* Štefan Balaša ([[16. storočie]]), majiteľ hradu [[Topoľčany]] a [[Plavecký hrad|Plavec]] |
* Štefan Balaša ([[16. storočie]]), majiteľ hradu [[Topoľčany]] a [[Plavecký hrad|Plavec]] |
||
* Andrej Balaša (16. |
* Andrej Balaša (16.{{--}}[[17. storočie]]), kráľovský [[komorník]], kurpinský kapitán, hontiansky župan |
||
* Imrich Balaša (1633), syn Andreja, jeho manželkou bola [[Judita Bošňáková]] z [[Veľký Biel|Veľkého Bielu]] |
* Imrich Balaša (1633), syn Andreja, jeho manželkou bola [[Judita Bošňáková]] z [[Veľký Biel|Veľkého Bielu]] |
||
* Žigmund Balaša (1623), syn Andreja, barón, cisársko-kráľovský komorník, oženil sa s [[Alžbeta Zborovska|Alžbetou Zborovskou]] z [[Poľsko|Poľska]] (na svadbe v [[Krakov |
* Žigmund Balaša (1623), syn Andreja, barón, cisársko-kráľovský komorník, oženil sa s [[Alžbeta Zborovska|Alžbetou Zborovskou]] z [[Poľsko|Poľska]] (na svadbe v [[Krakov]]e sa zúčastnil poľský kráľ) |
||
* Imrich Balaša (1683), lúpežný rytier, hlavný kapitán, župan stolice Pešť-Piliš-Solt, údajný rytier Dračieho rádu |
* Imrich Balaša (1683), lúpežný rytier, hlavný kapitán, župan stolice Pešť-Piliš-Solt, údajný rytier Dračieho rádu |
||
* Valetín Balaša ( |
* Valetín Balaša (1625{{--}}1684), manžel [[Katarína Suňogová|Kataríny Suňogovej]] (kvôli ktorej zabili Františka Forgáča), kráľovský radca, gróf, rytier Zlatej Ostrohy, krupinský kapitán, hontiansky župan |
||
* Pavol Balaša st. (1705), barón, profesor na [[Trnavská univerzita|Trnavskej univerzite]], titulárny biskup |
* Pavol Balaša st. (1705), barón, profesor na [[Trnavská univerzita|Trnavskej univerzite]], titulárny biskup |
||
* Pavol Balaša ml. (1770), gróf, gemerský župan, kráľovský pohárnik |
* Pavol Balaša ml. (1770), gróf, gemerský župan, kráľovský pohárnik |
||
* František Balaša ( |
* František Balaša (1731{{--}}1807), gróf, predseda [[Uhorská komora|Uhorskej komory]], strážca koruny, chorvátsko-dalmátsky bán |
||
* Adam Balaša (17. |
* Adam Balaša (17.{{--}}[[18. storočie]]), barón, [[plukovník]], prívrženec [[Imrich Tököli|Imricha Tököliho]] |
||
* Gabriel Balaša (18. storočie), posledný vlastník hradu [[Bystrica]] na [[Považie|Považí]], manželka grófka Peréniová |
* Gabriel Balaša (18. storočie), posledný vlastník hradu [[Bystrica]] na [[Považie|Považí]], manželka grófka Peréniová |
||
<br /> |
|||
== Galéria == |
== Galéria == |
||
Riadok 48: | Riadok 46: | ||
Súbor:Zvolen hrad.jpg|[[Zvolenský zámok]] patril do [[16. storočie|16. storočia]] do sústavy protitureckej obrany. Vyznamenal sa tu práve župan [[Ján Balaša]] |
Súbor:Zvolen hrad.jpg|[[Zvolenský zámok]] patril do [[16. storočie|16. storočia]] do sústavy protitureckej obrany. Vyznamenal sa tu práve župan [[Ján Balaša]] |
||
Súbor:Liptovsky Hradok - Castle.jpg|Na hrade v [[Liptovský Hrádok|Liptovskom Hrádku]] pôsobil básnik [[Valentín Balaša]] |
Súbor:Liptovsky Hradok - Castle.jpg|Na hrade v [[Liptovský Hrádok|Liptovskom Hrádku]] pôsobil básnik [[Valentín Balaša]] |
||
Súbor:Bzovik opevneny klastor.jpg|[[Žigmund Balaša]] mal vo vlastníctve hrad [[Bzovík (opevnený kláštor)|Bzovík]] v r. [[1530]] |
Súbor:Bzovik opevneny klastor.jpg|[[Žigmund Balaša]] mal vo vlastníctve hrad [[Bzovík (opevnený kláštor)|Bzovík]] v r. [[1530]]{{--}}[[1567]]. Prebudovanie pôvodného kláštora na proti tureckú pevnosť |
||
Súbor:Orlové vchod.jpeg|Kaštieľ v [[Orlové|Orlovom]] roku [[1616]] vyhorel, v roku [[1733]] ho dal zreštaurovať Pavol Balaša |
Súbor:Orlové vchod.jpeg|Kaštieľ v [[Orlové|Orlovom]] roku [[1616]] vyhorel, v roku [[1733]] ho dal zreštaurovať Pavol Balaša |
||
Súbor:Tombstone of Melchior Balassa.jpg|Epitaf [[Melchior Balaš|Melchiora Balašu]] z kostola v [[Sološnica|Slošnici]] |
Súbor:Tombstone of Melchior Balassa.jpg|Epitaf [[Melchior Balaš|Melchiora Balašu]] z kostola v [[Sološnica|Slošnici]] |
||
Riadok 54: | Riadok 52: | ||
== Referencie == |
== Referencie == |
||
⚫ | |||
⚫ | |||
== Literatúra == |
== Literatúra == |
||
* {{Beliana|1|Balašovci|554-555}} |
* {{Beliana|1|Balašovci|554-555}} |
||
Riadok 63: | Riadok 61: | ||
== Pozri aj == |
== Pozri aj == |
||
* [[Valentín Balaša]] |
* [[Valentín Balaša]] |
||
== Externé odkazy == |
== Externé odkazy == |
||
* [http://mek.oszk.hu/09300/09379/pdf/mo_csaladai_01.pdf Uhorské šľachtické rody] |
* [http://mek.oszk.hu/09300/09379/pdf/mo_csaladai_01.pdf Uhorské šľachtické rody] |
||
<br /> |
|||
[[Kategória:Šľachtické rody v Uhorsku]] |
[[Kategória:Šľachtické rody v Uhorsku]] |
||
[[Kategória:Šľachtické rody na Slovensku]] |
[[Kategória:Šľachtické rody na Slovensku]] |
Verzia z 18:38, 5. október 2019
Balašovci | |
erb rodu Balašovcov | |
Krajina | Uhorské kráľovstvo, Rakúske cisárstvo |
---|---|
Tituly | župan, kráľovský prokurátor, kráľovský koniarnik, kráľovský dverník, diplomat, kapitán, dôstojník, komorník, kráľovský radca, kráľovský pohárnik, predseda Uhorskej komory, strážca koruny, plukovník
|
Zakladateľ | Synko |
Rok založenia dynastie | 13. storočie |
Posledná hlava dynastie | Gabriel Balaša |
Rok zániku dynastie | 18. storočie |
Štátna príslušnosť | uhorská |
Balašovci alebo (staršiе) Balassovci (maď. Balassa) bol uhorský šľachtický rod, ktorého najstarší známy predok bol Synko, otec Detrich doložený v listine v roku 1222 ako zvolenský župan. Pôvodné majetky rodu sa nachádzali vo zvolenskej, hontianskej a novohradskej župe, za vlády Ondreja II.[1]
Dejiny rodu
Balašovci zastávali posty županov v Honte, Tekove a v Gemeri. Pôvodné majetky mali pri Zvolene, v Honte aj v Novohrade, na Liptove v Paludzi a v Iľanove. Za kráľa Ondreja II. dostali Tepličku nad Váhom, Varín a Žilinu, ktorá potom pripadla Matúšovi Čákovi Trenčianskemu. Do vlastníctva získali opevnené hrady, ktoré mali na území Slovenska strategicky význam: Považskú Bystricu, Hričov, Starý hrad, Skalbiňu, Topoľčany a Plavecký hrad. Prvého do barónskeho stavu uviedli Melchiora Balašu. Predpokladá sa, že dostal aj Dračí rád a grófsky titul získal roku 1664. Najstarší doklad o erbe je pečať Jána Balašu. Kráľ Belo IV. vymenil rodu majetky v Paludzi a Iľanove za Modrý Kameň s okolím a za Balážske Ďarmoty (Balassagyarmat). Práve tie sa stali rodovým sídlom a odtiaľ aj meno Balašovci. Z rodu Balašovcov vzišli aj lúpežní rytieri, ktorí využívali najmä Považie aj Ďarmotský hrad (kapitán Imrich Balaša) a prepadávali pocestných. Svojvoľne vyberali poplatky za to, aby kupci mohli prekročiť územia, ktoré spravovali, bezdôvodné okrádali okolité panstvá a predchádzal ich zlovestný chýr. Tretím smerom rodu bol záujem o vzdelanie, ktoré absolvovali na viedenskom Tereziáne, Norimbergu alebo v Ríme. Z radu Balašovcov poznáme cirkevných hodnostárov, opátov, prepoštov, rozhľadených biskupov a najmä majstra poézie Valetína Balašu. Po Moháčskej bitke sa Balašovci načas stali prívržencami Jána Zápoľského proti Ferdinadovi I. Balašovcom z príbuzenstva vyplýval blízky vzťah k Turzovcom.[2]
Známi príslušníci rodu[2][1]
- Detrich Balaša (13. storočie), najstarší známy predok, kráľovský prokurátor, zvolenský župan
- Bitter Balaša (1290), hontianský župan
- Peter Balaša (1290), brat Biettera, hontianský župan
- Detrich Balaša (13. storočie), zvolenský, bratislavsky a spišský župan, majiteľ hradu Skalbiňa
- Michal Balaša (13. storočie), abovský a zvolenský župan
- Mikuláš Balaša (13. storočie), syn Detricha, zvolenský župan
- Blažej Balaša (13. – 14. storočie), kráľovský koniarnik, hontiansky župan
- Demeter Balaša (13. – 14. storočie), magister, otec Mikuláš, bratislavský a zvolenský župan, bojoval v službách kráľa Onreja III.
- Ladislav Balaša (14. storočie), hontiansky župan, kráľovský dverník
- František Balaša (1526), diplomat v Čechách a na Morave, chorvátsky bán, padol v bitke pri Moháči s kráľom Ladislavom II. Jagelovským
- Žigmund Balaša (1559), získal ako súčasť panstva kláštor v Bzovíku (nechal vyhnať mníchov)
- Melchior Balaša (1510 – 1558/66), hlavný kapitán uhorských vojsk, barón, lúpežný rytier, údajné vyznamenanie Dračieho rádu
- Imrich Balaša (1550), prívrženec Jána Zapoľského, neskôr v službách Ferdinanda I., údajný rytier Dračieho rádu
- Ján Balaša (15. storočie), kapitán banských miest, najvyšší cisársky veliteľ Zadunajska, kapitán Zvolena
- Valentín Balaša (1554 – 1594), básnik, dôstojník v Jágri, obchodník s vínom
- Štefan Balaša (16. storočie), majiteľ hradu Topoľčany a Plavec
- Andrej Balaša (16. – 17. storočie), kráľovský komorník, kurpinský kapitán, hontiansky župan
- Imrich Balaša (1633), syn Andreja, jeho manželkou bola Judita Bošňáková z Veľkého Bielu
- Žigmund Balaša (1623), syn Andreja, barón, cisársko-kráľovský komorník, oženil sa s Alžbetou Zborovskou z Poľska (na svadbe v Krakove sa zúčastnil poľský kráľ)
- Imrich Balaša (1683), lúpežný rytier, hlavný kapitán, župan stolice Pešť-Piliš-Solt, údajný rytier Dračieho rádu
- Valetín Balaša (1625 – 1684), manžel Kataríny Suňogovej (kvôli ktorej zabili Františka Forgáča), kráľovský radca, gróf, rytier Zlatej Ostrohy, krupinský kapitán, hontiansky župan
- Pavol Balaša st. (1705), barón, profesor na Trnavskej univerzite, titulárny biskup
- Pavol Balaša ml. (1770), gróf, gemerský župan, kráľovský pohárnik
- František Balaša (1731 – 1807), gróf, predseda Uhorskej komory, strážca koruny, chorvátsko-dalmátsky bán
- Adam Balaša (17. – 18. storočie), barón, plukovník, prívrženec Imricha Tököliho
- Gabriel Balaša (18. storočie), posledný vlastník hradu Bystrica na Považí, manželka grófka Peréniová
Galéria
-
Zvolenský zámok patril do 16. storočia do sústavy protitureckej obrany. Vyznamenal sa tu práve župan Ján Balaša
-
Na hrade v Liptovskom Hrádku pôsobil básnik Valentín Balaša
-
Žigmund Balaša mal vo vlastníctve hrad Bzovík v r. 1530 – 1567. Prebudovanie pôvodného kláštora na proti tureckú pevnosť
-
Epitaf Melchiora Balašu z kostola v Slošnici
Referencie
- ↑ a b Balašovci [online]. Encyclopaedia Beliana, [cit. 2019-10-05]. Dostupné online.
- ↑ a b MACHALA, Drahoslav. Šľachtické rody. 1.. vyd. Bratislava : Perfekt, 2007. ISBN 978-80-8046-375-5. S. 12 - 13.
Literatúra
- Balašovci. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 554-555.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Balašovci