Elefsina: Rozdiel medzi revíziami
Pridaná šablóna. |
aktualizácia |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Geo|38_2_39.74_N_23_32_29.29_E_region:GR|38° 02′ 39.74″ s.š., 23° 32′ 29.29″ v.d.}} |
{{Geo|38_2_39.74_N_23_32_29.29_E_region:GR|38° 02′ 39.74″ s.š., 23° 32′ 29.29″ v.d.}} |
||
[[Súbor:Eleusis.JPG|thumb|Staroveké vykopávky]] |
[[Súbor:Eleusis.JPG|thumb|Staroveké vykopávky]] |
||
[[Súbor:Elefsina from Eleusis.jpg|náhľad|Spodná časť mesta smerom od archelogickej lokality Eleusis]] |
|||
'''Elefsina''', ([[Grécke jazyky|gr.]] Ελευσίνα |
'''Elefsina''', ([[Grécke jazyky|gr.]] Ελευσίνα – transkripcia Elefsina, transliterácia Eleusina) resp. v staroveku '''Eleusis''' (starogr. Ἐλευσίς – Eleusis), je prístavné mesto v [[Grécko|Grécku]] v kraji [[Atika (kraj)|Atika]], vzdialené asi 30 km západne od [[Atény|Atén]] pri Elefsinskom zálive. Žije tu približne 30 000 obyvateľov. |
||
==Dejiny== |
== Dejiny == |
||
Mesto v staroveku obývali [[Ióni]] a v klasickom období sa tu konali tzv. [[Eleusínske mystériá]], tajomné náboženské obrady, ktoré nám dodnes nie sú celkom známe. Boli venované bohyni [[Démétér]] a po zasvätení dávali človeku nádej na posmrtný život. Na týchto mystériách sa zúčastnili mnohí antickí [[Gréci]] a neskôr aj [[Staroveký Rím|Rimania]]. Po nástupe kresťanstva mystériá v 4. storočí prestali, a tak zároveň upadol význam mesta. Asi v 15. stor. sa tu usadili [[Arvaniti]], ktorí tu tvorili väčšinu až do 19. stor. Po oslobodení Grécka v roku 1827 malo mesto iba 250 obyvateľov, všetci boli Arvaniti. Koncom 19. stor. sa v meste usadili tisícky Grékov z rôznych končín a v roku 1923 sem po Grécko-tureckej výmene obyvateľov prišlo 2 000 Grékov z [[Malá Ázia|Malej Ázie]]. Z Elefsiny pochádza viacero významných osobností, ako napr. staroveký spisovateľ [[Aischylos]], režisér [[Orestis Laskos]] a politik [[Theodoros Pangalos (mladší)]]. |
Mesto v staroveku obývali [[Ióni]] a v klasickom období sa tu konali tzv. [[Eleusínske mystériá]], tajomné náboženské obrady, ktoré nám dodnes nie sú celkom známe. Boli venované bohyni [[Démétér]] a po zasvätení dávali človeku nádej na posmrtný život. Na týchto mystériách sa zúčastnili mnohí antickí [[Gréci]] a neskôr aj [[Staroveký Rím|Rimania]]. Po nástupe kresťanstva mystériá v 4. storočí prestali, a tak zároveň upadol význam mesta. Asi v 15. stor. sa tu usadili [[Arvaniti]], ktorí tu tvorili väčšinu až do 19. stor. Po oslobodení Grécka v roku 1827 malo mesto iba 250 obyvateľov, všetci boli Arvaniti. Koncom 19. stor. sa v meste usadili tisícky Grékov z rôznych končín a v roku 1923 sem po Grécko-tureckej výmene obyvateľov prišlo 2 000 Grékov z [[Malá Ázia|Malej Ázie]]. Z Elefsiny pochádza viacero významných osobností, ako napr. staroveký spisovateľ [[Aischylos]], režisér [[Orestis Laskos]] a politik [[Theodoros Pangalos (mladší)]]. |
||
== Súčasnosť == |
== Súčasnosť == |
||
Elefsina je dnes významné priemyselné mesto Grécka a periféria Atén. Spracúva sa tu hlavne [[olivový olej]] a vedie tadeto [[Diaľnica A8 (Grécko)|diaľnica A8]]. |
Elefsina je dnes významné priemyselné mesto Grécka a periféria Atén. Spracúva sa tu hlavne [[olivový olej]] a vedie tadeto [[Diaľnica A8 (Grécko)|diaľnica A8]]. |
||
Mesto sa v roku [[2021]] stalo [[Európske hlavné mesto kultúry|Európskym hlavným mestom kultúry]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sustainability of local communities | url = https://www.titan.gr/en/sustainability/sustainability-of-local-communities?item=1171 | vydavateľ = titan.gr | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-11-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> |
|||
== Referencie == |
|||
<references /> |
|||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
Verzia z 07:16, 25. november 2021
Súradnice: 38° 02′ 39.74″ s.š., 23° 32′ 29.29″ v.d.
Elefsina, (gr. Ελευσίνα – transkripcia Elefsina, transliterácia Eleusina) resp. v staroveku Eleusis (starogr. Ἐλευσίς – Eleusis), je prístavné mesto v Grécku v kraji Atika, vzdialené asi 30 km západne od Atén pri Elefsinskom zálive. Žije tu približne 30 000 obyvateľov.
Dejiny
Mesto v staroveku obývali Ióni a v klasickom období sa tu konali tzv. Eleusínske mystériá, tajomné náboženské obrady, ktoré nám dodnes nie sú celkom známe. Boli venované bohyni Démétér a po zasvätení dávali človeku nádej na posmrtný život. Na týchto mystériách sa zúčastnili mnohí antickí Gréci a neskôr aj Rimania. Po nástupe kresťanstva mystériá v 4. storočí prestali, a tak zároveň upadol význam mesta. Asi v 15. stor. sa tu usadili Arvaniti, ktorí tu tvorili väčšinu až do 19. stor. Po oslobodení Grécka v roku 1827 malo mesto iba 250 obyvateľov, všetci boli Arvaniti. Koncom 19. stor. sa v meste usadili tisícky Grékov z rôznych končín a v roku 1923 sem po Grécko-tureckej výmene obyvateľov prišlo 2 000 Grékov z Malej Ázie. Z Elefsiny pochádza viacero významných osobností, ako napr. staroveký spisovateľ Aischylos, režisér Orestis Laskos a politik Theodoros Pangalos (mladší).
Súčasnosť
Elefsina je dnes významné priemyselné mesto Grécka a periféria Atén. Spracúva sa tu hlavne olivový olej a vedie tadeto diaľnica A8.
Mesto sa v roku 2021 stalo Európskym hlavným mestom kultúry.[1]
Referencie
- ↑ Sustainability of local communities [online]. titan.gr, [cit. 2021-11-25]. Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Elefsina