Menhir
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Menhir (v bretónčine: men = kameň, hir = dlhý) je praveký kamenný kultový pilier zasadený do zeme vo forme neotesaného obelisku.
Menhiry zrejme tesne súviseli s pochovávaním, neboli však náhrobníkmi v pravom zmysle. Mali azda určitý zobrazujúci význam, neboli to však spodobnenia ľudských postáv, lež skôr symbolické znaky, ktoré celkom jednoznačne vyjadrovali iba jednu charakteristickú vlastnosť človeka – vzpriamené držanie tela, ktorým sa odlišuje od zvierat.
Menhiry by patrili medzi plastiky, ale pevne vztýčený kameň je aj základom stavebného umenia. Nie náhodou sú menhíry blízke dolmenom, v ktorých sa ešte jasnejšie prejavujú základy architektúry.
Podľa etnológie je menhir sídlom duší zomrelých, ktorí sú pochovaní v megalitických hroboch.
Iné projekty [upraviť]
Externé odkazy [upraviť]
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.