Nevydaný materiál skupiny Pink Floyd

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Skupina Pink Floyd je známa tým, že počas koncertov hrali aj skladby, ktoré neboli nikdy vydané (či už na singloch alebo štúdiových albumoch). Tu sú uvedené len tie, ktorých existenciu je možné doložiť. Niektoré skladby spomenuté nižšie boli aj pirátsky nahrané (bootlegované).

Nevydaný materiál so Sydom Barrettom[upraviť | upraviť zdroj]

„I Get Stoned (Stoned Alone)“[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o nahrávku Syda Barretta z 31. októbra 1966. Nahraná bola spoločne so skladbou „Interstellar Overdrive“ v Thompson Private Recording Company.[1] Barrett hrá na akustickej gitare.[2] Skladbu zahrali na koncerte v All Saints Hall v 1966.[3] Masteringové pásky nie sú k dispozícií, avšak pod názvom „Living Alone“ vzniklo demo počas nahrávania Barrettovho albumu 27. februára 1970.[4]

„Pink Theme“[upraviť | upraviť zdroj]

Zdá sa, že ide o inštrumentálnu skladbu. Skupina ju nahrala počas koncertu v The All Saints Church Hall v Londýne 14. októbra 1966. Žiadna nahrávka pravdepodobne už neexistuje.

„Flapdoodle Dealing“[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o inštrumentálnu skladbu hranú skupinou v roku 1966.[5][6] Názov pravdepodobne vymyslel Roger Waters. Pink Floyd nikdy túto skladbu nenahrali v štúdiu, avšak bola nahraná live verzia počas koncertu v londýnskej The All Saints Church Hall 14. októbra 1966.[5]

„Let´s Roll Another One“[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o pôvodný názov skladby „Candy and a Currant Bun“, ktorá bola vydaná v 1967.[7][8][9] Zložená bola v roku 1965.[10] Pôvodná verzia obsahuje pôvodný text, ktorý bol zmenený kvôli obavám o jeho význame.

„She Was a Millionaire“[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o Barretovu skladbu. Nahraná bola v Abbey Road v roku 1967[11][12] ako možná B-strana.[13] Manažér Peter Jenner sa vyjadril, že to bola skladba, ktorú hľadali:„ tá, ktorá vás dostane,hit, ktorý hľadali“.[13][14] Inštrumentálny podmas dokončili floydi, ale pásky boli s najväčšou pravdepodobnosťou vymazané.[13] Prvky z piesne použil Barrett v jeho sólovej skladbe „Opel“, ktorú nahral v 1969.

„Scream Thy Last Scream“[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o Barretovu skladbu, ktorá bola plánovaná ako singel.[15][16][17] Hlavný spev mal Nick Mason.[18] K tejto skladbe bolo vytvorené aj promo video.[15]

„Reaction in G“[upraviť | upraviť zdroj]

Chybne sa označuje ako „Stoned Alone“. Je to skladba hraná počas Barrettovej éry. Ide o cynickú reakciu na divákov a promotérov skupiny, ktorí chceli len hlavné hity („Arnold Layne“, „See Emily Play“...)[19], miesto ich dlhých improvizácií, ktoré vtedy skupina preferovala. EMI na nich silno tlačila, aby vydali tretí singel.[20] Nakoniec 4. a 5. septembra 1967 prišli do EMI Studios nahrať niečo, z čoho by mohol vzniknúť tretí singel.[21] Zachovala sa verzia z BBC,[22][23] ktorá bola nahraná v Rotterdame v novembri 1967.[24] Ďalšia verzia, nahraná počas toho istého predstavenia ako skladba „One in a Million“ je dlhšia.[25]

„Sunshine“[upraviť | upraviť zdroj]

Skladba bola nahraná v Sound Techniques 4. septembra 1967, ide o inštrumentálnu skladbu a prvých 90 sekúnd je dostupných na viacerých bootlegoch.

„One in a Million“[upraviť | upraviť zdroj]

Taktiež známa ako „Rush in a Million“, „Once in a Million“, „Rust in a Million“ a „Brush Your Window“).[26] Skladba bola hraná počas Barrettovej éry Pink Floydu v roku 1967.[25] Zahrali ju aj v dánskej Kodani 13. septembra 1967.[25][26][27]

„Vegetable Men“[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o Barretovu skladbu, bola zložená ako follow-up singlu „See Emily Play“.[28] Bola nahrávaná 9. - 11. októbra 1967 počas nahrávania albumu, z ktorého sa stal A Saucerful of Secrets.

„In the Beechwoods“[upraviť | upraviť zdroj]

Táto inštrumentálna skladba bola nahraná v De Lane Lea Studios v októbri 1967.[29][30] Napísal ju Barrett, inšpiroval sa zalesnenou oblasťou v Cambridgi.[30][31]

„John Latham“[upraviť | upraviť zdroj]

Skladba bola nahraná v De Lane Lea Studios 20. októbra 1967, v tom istom čase, kedy nahrali „Intremental“ a „In The Beechwoods“.[29]

„Intremental“[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o 10-minútovú skladbu, ktorá bola nahraná 20. októbra 1967 v De Lane Studios.[30]

„Baby Blue Shuffle in D Major“[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o 4-minútovú gitarovú sekvenciu, ktorú nahral David Gilmour 2. decembra 1968 pre BBC. Často je citovaná ako predchodkyňa skladby „The Narrow Way“.

„Early Morning Henry“[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o demo z obdobia nahrávania skladby „Set the Controls for the Heart of the Sun“. Zdá sa, že pásky pre túto nahrávku neexistujú.

„Have You Got It Yet?“[upraviť | upraviť zdroj]

„Have You Got It Yet?“ je nedokončená skladba, ktorú napísal Barrett počas obdobia, kedy skupina mala 5 členov. V tom čase bol Gilmour oslovený, či by nemohol byť druhým gitaristom, pretože Sydov duševný a zdravotný stav sa rapidne zhoršoval. Dospelo to k tomu, že Syd skladal doma skladby, ktoré potom ostatní členovia nahrali v štúdiu. Podobným spôsobom fungovala aj skupina Beach Boys so skladateľom Brianom Wilsonom. Lenže v Pink Floyde to dlho nevydržalo.[32][33][34]

Vďaka kombinácií Barrettovho nepredvídateľného správania a výstredného zmyslu pre humor[35] skomponoval takú skladbu, ktorá sa javila ako tie ostatné. Len čo sa to ale ostatní členovia naučili, Syd zmenil melódie a celú štruktúru skladby, tým pádom bolo nemožné sa ju naučiť.[34][36] Skladba nebola nikdy nahraná.

Nevydaný materiál po Barrettovi[upraviť | upraviť zdroj]

„Incarceration of a Flower Child“[upraviť | upraviť zdroj]

Skladbu napísal Waters v roku 1968, potom, čo Barrett opustil kapelu.[37] Text je o zosypaní Barretta.[38][39] Skladbu nakoniec nahrala Marianne Faithfull v roku 1999. Nachádza sa na albume Vagabond Ways.[38][39][40]

„Moonhead“[upraviť | upraviť zdroj]

Túto nevydanú skladbu občas označuvanú aj ako „Trip on Mars“ hrala skupina na televíznej stanici BBC, kedy naživo vysielali pristátie Apolla 11 na Mesiaci.[41]

„Seabirds“[upraviť | upraviť zdroj]

Túto skladbu zložil Waters pre soundtrack filmu More.[27] Zatiaľ, čo sa vo filme objavila, na albume sa nenachádza.[27][42]

„Hollywood“[upraviť | upraviť zdroj]

„Hollywood“ je krátka 38 sekundová inštrumentálna skladba zkomponovaná Davidom Gilmourom a nahraná v roku 1969. I keď sa na albume Music from the Flm More nenachádza, dá sa nájsť vo filme.[43]

„Stefan's Tit“[upraviť | upraviť zdroj]

Nevydaná skladba počas nahrávania More.

„Paris Bar“[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalšia nevydaná skladba nahraná počas nahrávania More.

„Theme (Dramatic Version)“[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalšia nevydaná skladba nahraná počas nahrávania More.

„Theme (Beat Version)“[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalšia nevydaná skladba nahraná počas nahrávania More.

„Alan's Blues“[upraviť | upraviť zdroj]

„Alan's Blues“ je inštrumentálna bluesová skladba, ktorá bola po prvýkrát nahraná pre film Zabriskie Point v decembri 1969. Táto verzia sa nachádzala ako bonus v reedícií soundtracku (1997) pod názvom „Love Scene 6.“ Dostala sa aj do setlistu skupiny počas 1970-1972.

„The Violent Sequence“[upraviť | upraviť zdroj]

„The Violent Sequence“ (neskôr známa ako „Religion“)[44] je Wrightova inprovizovaná skladba, pôvodne mala sprevádzať nepokojnú scénu vo filme Zabriskie Point .[44][45] Melódia je veľmi povedomá, dá sa povedať, že je to predchodca skladby „Us and Them“.[44][46][47] Skupina mala túto pôvodnú verziu aj v repertoári začiatkom roka 1970.[44]

„Fingal's Cave“[upraviť | upraviť zdroj]

Nahrávka, ktorá vznikla počas nahrávania soundtracku pre film Zabriskie Point.[45][48] Skladba mala byť použitá v scéne, kde odlietalo lietadlo.

„Rain in the Country“[upraviť | upraviť zdroj]

Skoro 7-minútová inštrumentálna skladba, ktorá vznikla počas nahrávania soundtracku pre film Zabriskie Point. Základom bola skladba „The Narrow Way“.[49]

„Take Off, Version II“[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalšia inštrumentálna skladba, ktorá vznikla počas nahrávania soundtracku pre film Zabriskie Point. Táto skladba mala byť použitá v tej istej sekcií, v ktorej bola použitá skladba „Fingal's Cave“.

„Oenone“[upraviť | upraviť zdroj]

Dlhšia inštrumentálna skladba, ktorá vznikla počas nahrávania soundtracku pre film Zabriskie Point.[45][50] Mala byť použitá v intímnej scéne. Existujú tri nahrávky (s názvami „Love Scene No. 1“, „No. 2“ a „No. 3“), i keď boli trochu odlišné, mali rovnaký organovo-gitarový motív.

„Just Another Twelve Bar“[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o improvizovanú inštrumentálnu skladbu, nahranú počas Atom Heart Mother World Tour v 1970.

„Pink Blues“[upraviť | upraviť zdroj]

Občas označovaná len ako „Blues“, je bluesová improvizácia, ktorú hrala kapela po prídavku počas Meddle Tour v 1971.

„Corrosion in the Pink Room“[upraviť | upraviť zdroj]

Skladbu napísali všetci štyria členovia (Waters, Gilmour, Wright, Mason). Túto inštrumentálnu kompozíciu hrali na začiatku sedemdesiatych rokov.

„The Merry Xmas Song“[upraviť | upraviť zdroj]

„The Merry Xmas Song“ je skladba s vtipnejšou tematikou, zložená pre jedno vystúpenie v rádiu BBC v roku 1969. Skupina ju odohrala až v roku 1975. Táto skladba je jednou zo štyroch, kde spieva bubeník Nick Mason („Scream Thy Last Scream“, „One of These Days“ a „Corporal Clegg“).

„Long Blues“[upraviť | upraviť zdroj]

Improvizovaná bluesová sekvencia hraná v Montreuaxi v roku 1970 na upokojenie publika.

„Bitter Love“[upraviť | upraviť zdroj]

„Bitter Love“ napísal Waters, pieseň je o zlej skúsenosti kapely, ktorú nadobudli po odsúhlasení, že sa zobrazia v reklame na horúci citrónový nápoj „Gini“.

„Drift Away Blues“[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o bluesovú improvizáciu hranú 6. júla 1977 ako prídavok pre agresívne publikum.[51] Waters predstavil túto skladbu publiku: „Odkedy nemôžeme hrať žiadnu z našich skladieb, tu je niečo na odchod.“ Údajne bol Gilmour tak rozrušený, že zoskočil z javiska a pred touto skladbou ušiel.

„Overtune“[upraviť | upraviť zdroj]

Skladbu napísal Waters a bola určená do filmu The Wall. Pink Floyd sa rozhodlo nepoužiť ju.[52]

„Death Disco“[upraviť | upraviť zdroj]

Nevydaná časť z albumu The Wall, v ktorej DJ sa vysmieva publiku. Niektoré knihy o histórií skupiny mylne označujú túto skladbu ako „The Death of Disco“ alebo „The Death of Cisco“. Predstavuje fašistické názory a myšlienky, ktoré boli témou skladby „In the Flesh“ a gitarový riff použili v skladbe „Young Lust“.

„Peace Be with You“[upraviť | upraviť zdroj]

„Peace Be with You“ napísal Gilmour ako rozlúčku s Watersom, keď opustil skupinu. Skladba bola nahraná počas nahrávania albumu A Momentary Lapse of Reason (1987), ale nedostala sa tam kvôli súdom.

Nevydané albumy[upraviť | upraviť zdroj]

The Committee soundrack[upraviť | upraviť zdroj]

V istom čase sa konštatovalo, že platňa so soundtrackom bude obsahovať hudbu použitú v sci-fi filme The Committee, ktorú nahrala skupina Pink Floyd. No skutočnosť, že tento materiál zapĺňal iba jednu stranu platne ukazuje, že by to nebol žiadny komerčne úspešný nápad.

Zabriskie Point soundrack[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2011 sa z dokumentácie zistilo, že platňa so soundtrackom z filmu Zabriskie Point (1969) pozostáva výhradne z tvorby Pink Floydu (z ktorej väčšina bola odmietnutá). Soundtrack bol v skutočnosti vydaný, i keď obsahoval skladby v tomto poradí:

  1. „Heart Beat, Pig Meat“
  2. „Country Song“
  3. „Fingal´s Cave“
  4. „Crumbling Land“
  5. „Alan's Blues“
  6. „Oenone“
  7. „Rain in the Country/Unknown Song“
  8. „Come in No. 51, Your Time Is Up/Careful with That Axe, Eugene“

Household Objects[upraviť | upraviť zdroj]

Po veľkom úspechu albumu Dark Side of the Moon (1973) kapela bola neistá o svojej budúcnosti, či ešte niekedy obsadia popredné miesta v rôznych rebríčkoch. Tak sa vrátili k svojim začiatkom - experimentovaniu s rôznymi hlukmi a zvukmi. Začali pracovať na projekte s názvom Household Objects (Domáce spotrebiče). Pri nahrávaní použili napríklad ručné mixéry, natiahnuté gumičky, vínové poháre... Počas nahrávania vznikli aj dve skladby, „The Hard Way“ a „Wine Glasses“ (z ktorej časť bola použitá v úvode skladby „Shine On You Crazy Diamond“).

Spare Bricks[upraviť | upraviť zdroj]

Po vydaní filmu The Wall (1982) skupina plánovala zostaviť album z novonahraných skladieb a nahrávok, ktoré vznikli počas nahrávania albumu The Wall (1979). Pôvodný názov pre tento album bol Spare Bricks, nakoniec bol zmenený na The Final Cut.

The Big Spliff[upraviť | upraviť zdroj]

Skupina Pink Floyd nahrala v roku 1993 počas nahrávania albumu The Division Bell (1994) inštrumentálny album The Big Spliff. Napokon sa rozhodli, že ho nevydajú.[53] Časť z tohto albumu bola použitá pri nahrávaní posledného pätnásteho štúdiového albumu The Endless River (2014).[54][55]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Palacios, Julian (2010). Syd Barrett & Pink Floyd: Dark Globe (Rev. ed.). London: Plexus. p. 136. ISBN 0-85965-431-1
  2. ↑ Palacios, Julian (2010). Syd Barrett & Pink Floyd: Dark Globe(Rev. ed.). London: Plexus. p. 137. ISBN 0-85965-431-1.
  3. ↑ Palacios, Julian (2010). Syd Barrett & Pink Floyd: Dark Globe(Rev. ed.). London: Plexus. p. 140. ISBN 0-85965-431-1.
  4. ↑ Barrett (booklet). Syd Barrett. Harvest, EMI. 2010. p. 1.
  5. ↑ a b Chapman, Rob (2010). "Flicker Flicker Blam Blam Pow".Syd Barrett: A Very Irregular Head (Paperback ed.). London: Faber. p. 113. ISBN 978-0-571-23855-2.
  6. ↑ Palacios, Julian (2010). Syd Barrett & Pink Floyd: Dark Globe (Rev. ed.). London: Plexus. p. 129. ISBN 0-85965-431-1.
  7. ↑ Manning, Toby (2006). "The Underground". The Rough Guide to Pink Floyd (1st ed.). London: Rough Guides. p. 32.ISBN 1-84353-575-0.
  8. ↑ Chapman, Rob (2010). "Watching Buttercups Cup the Light".Syd Barrett: A Very Irregular Head (Paperback ed.). London: Faber. p. 57. ISBN 978-0-571-23855-2.
  9. ↑ Chapman, Rob (2010). "Distorted View – See Through Baby Blue". Syd Barrett: A Very Irregular Head (Paperback ed.). London: Faber. p. 134. ISBN 978-0-571-23855-2.
  10. ↑ Chapman, Rob (2010). "Watching Buttercups Cup the Light".Syd Barrett: A Very Irregular Head (Paperback ed.). London: Faber. p. 56. ISBN 978-0-571-23855-2.
  11. ↑ Jones, Malcolm (2003). "The Making of The Madcap Laughs" (21st Anniversary ed.). Brain Damage. p. 22.
  12. ↑ Palacios, Julian (2010). "Within the Dark Globe". Syd Barrett & Pink Floyd: Dark Globe (Rev. ed.). London: Plexus. p. 371. ISBN 0-85965-431-1.
  13. ↑ a b c Palacios, Julian (2010). Syd Barrett & Pink Floyd: Dark Globe (Rev. ed.). London: Plexus. p. 209. ISBN 0-85965-431-1.
  14. ↑ Palacios, Julian (2010). Syd Barrett & Pink Floyd: Dark Globe (Rev. ed.). London: Plexus. p. 209. ISBN 0-85965-431-1.
  15. ↑ a b Chapman, Rob (2010). "His Head Did No Thinking: His Arms Didn't Move". Syd Barrett: A Very Irregular Head(Paperback ed.). London: Faber. p. 187. ISBN 978-0-571-23855-2.
  16. ↑ Palacios, Julian (2010). "Summer Tempests". Syd Barrett & Pink Floyd: Dark Globe (Rev. ed.). London: Plexus. p. 262.ISBN 0-85965-431-1.
  17. ↑ Manning, Toby (2006). "The Underground". The Rough Guide to Pink Floyd (1st ed.). London: Rough Guides. p. 41. ISBN 1-84353-575-0.
  18. ↑ Chapman, Rob (2010). "His Head Did No Thinking: His Arms Didn't Move". Syd Barrett: A Very Irregular Head(Paperback ed.). London: Faber. p. 186. ISBN 978-0-571-23855-2.
  19. ↑ Chapman, Rob (2010). "His Head Did No Thinking: His Arms Didn't Move". Syd Barrett: A Very Irregular Head (Paperback ed.). London: Faber. pp. 192–193. ISBN 978-0-571-23855-2.
  20. ↑ Palacios, Julian (2010). "Summer Tempests". Syd Barrett & Pink Floyd: Dark Globe (Rev. ed.). London: Plexus. p. 270.ISBN 0-85965-431-1.
  21. ↑ Palacios, Julian (2010). "Summer Tempests". Syd Barrett & Pink Floyd: Dark Globe (Rev. ed.). London: Plexus. p. 271.ISBN 0-85965-431-1.
  22. ↑ http://pinkfloydhyperbase.dk/unreleased/index.html#REACTIONIN G
  23. ↑ Palacios, Julian (2010). "Summer Tempests". Syd Barrett & Pink Floyd: Dark Globe (Rev. ed.). London: Plexus. p. 274.ISBN 0-85965-431-1.
  24. ↑ Palacios, Julian (2010). Syd Barrett & Pink Floyd: Dark Globe(Rev. ed.). London: Plexus. p. 299. ISBN 0-85965-431-1.
  25. ↑ a b c Palacios, Julian (2010). "Summer Tempests". Syd Barrett & Pink Floyd: Dark Globe (Rev. ed.). London: Plexus. p. 272.ISBN 0-85965-431-1.
  26. ↑ a b "Unreleased Pink Floyd material: One in a Million". Pinkfloydhyperbase.dk. Retrieved 21 September 2012.
  27. ↑ a b c Manning, Toby (2006). "Soundtracks, Compilations & Bootlegs". The Rough Guide to Pink Floyd (1st ed.). London: Rough Guides. p. 226. ISBN 1-84353-575-0.
  28. ↑ Chapman, Rob (2010). "His Head Did No Thinking: His Arms Didn't Move". Syd Barrett: A Very Irregular Head (Paperback ed.). London: Faber. p. 188. ISBN 978-0-571-23855-2.
  29. ↑ a b Random Precision:Recording The Music Of Syd Barrett 1965–1974 p.101,
  30. ↑ a b c Palacios, Julian (2010). "Vegetable Man". Syd Barrett & Pink Floyd: Dark Globe (Rev. ed.). London: Plexus. p. 288.ISBN 0-85965-431-1.
  31. ↑ Chapman, Rob (2010). "His Head Did No Thinking: His Arms Didn't Move". Syd Barrett: A Very Irregular Head(Paperback ed.). London: Faber. p. 193. ISBN 978-0-571-23855-2.
  32. ↑ Schaffner, Nicholas (2005). "Apples and Oranges". Saucerful of Secrets: The Pink Floyd Odyssey (New ed.). London: Helter Skelter. p. 265. ISBN 1-905139-09-8.
  33. ↑ Manning, Toby (2006). "The Underground". The Rough Guide to Pink Floyd (1st ed.). London: Rough Guides. p. 45. ISBN 1-84353-575-0.
  34. ↑ a b Schaffner, Nicholas (2005). "Prologue - Wish You Were Here". Saucerful of Secrets: The Pink Floyd Odyssey (New ed.). London: Helter Skelter. p. 14. ISBN 1-905139-09-8.
  35. ↑ DiLorenzo, Kris. "Syd Barrett: Careening Through Life."Trouser Press February 1978 pp. 26–32
  36. ↑ Manning, Toby (2006). "The Underground". The Rough Guide to Pink Floyd (1st ed.). London: Rough Guides. p. 45.ISBN 1-84353-575-0.
  37. ↑ Thompson, Dave. "Incarceration of a Flower a Child - Marianne Faithfull : Listen, Appearances, Song Review". AllMusic. Retrieved 20 September 2012.
  38. ↑ a b Palacios, Julian (2010). "The Return of Ulysses". Syd Barrett & Pink Floyd: Dark Globe (Rev. ed.). London: Plexus. p. 392. ISBN 0-85965-431-1.
  39. ↑ a b Manning, Toby (2006). "The Underground". The Rough Guide to Pink Floyd (1st ed.). London: Rough Guides. p. 46.ISBN 1-84353-575-0.
  40. ↑ Demalon, Tom. "Vagabond Ways - Marianne Faithfull : Songs, Reviews, Credits, Awards". AllMusic. Retrieved 20 September2012.
  41. ↑ "Unreleased Pink Floyd material: Moonhead". Pinkfloydhyperbase.dk. Retrieved 20 September 2012.
  42. ↑ "Unreleased Pink Floyd material: Seabirds". Pinkfloydhyperbase.dk. Retrieved 21 September 2012.
  43. ↑ "Unreleased Pink Floyd material: Hollywood". Pinkfloydhyperbase.dk. Retrieved 21 September 2012.
  44. ↑ a b c d Manning, Toby (2006). "Eclipse". The Rough Guide to Pink Floyd (1st ed.). London: Rough Guides. p. 80. ISBN 1-84353-575-0.
  45. ↑ a b c Manning, Toby (2006). "Soundtracks, Compilations & Bootlegs". The Rough Guide to Pink Floyd (1st ed.). London: Rough Guides. p. 227. ISBN 1-84353-575-0.
  46. ↑ Echoes: The Complete History of Pink Floyd. Glenn Povey. Retrieved 13 August 2012.
  47. ↑ http://pinkfloydhyperbase.dk/unreleased/index.html#THEVIOLENT SEQUENCE
  48. ↑ http://pinkfloydhyperbase.dk/unreleased/index.html#FINGALSCAVE
  49. ↑ http://pinkfloydhyperbase.dk/unreleased/index.html#RAININ THE COUNTRY
  50. ↑ "Unreleased Pink Floyd material: Oenone". Pinkfloydhyperbase.dk. Retrieved 21 September 2012.
  51. ↑ AWAY BLUES
  52. ↑ "Unreleased Pink Floyd material: Overture".
  53. ↑ Mason, Nick. Inside Out: A Personal History of Pink Floyd. p. 315.
  54. ↑ Young, Alex (July 6, 2014). "Pink Floyd to release new album The Endless River in October". Consequence of Sound. Retrieved July 6, 2014.
  55. ↑ Young, Alex (22 September 2014). "Pink Floyd reveals details of new album, The Endless River". Consequence of Sound. Retrieved 22 September 2014.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Nevydaný_materiál_skupiny_Pink_Floyd&oldid=6444907“