Is There Anybody Out There? (The Wall Live 1980–81)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Is There Anybody Out There?
(The Wall Live 1980-81)
Obrázok albumu môže byť použitý iba so súhlasom držiteľa autorských práv
Koncertný dvojalbum - Pink Floyd
Dátum vydania 18. apríl 2000
Nahraný Rôzne nahrávacie štúdia v UK v priebehu roku 1993
Žáner progresívny rock
Dĺžka 105:16
Vydavateľstvo EMI (UK), Columbia (US)
Producent James Guthrie
Skladateľ Roger Waters
Odborné recenzie
Pink Floyd – Chronológia
P*U*L*S*E
(1995])
Is There Anybody Out There?
(2000)
Echoes: The Best of Pink Floyd
(2001)

Is There Anybody Out There? (The Wall Live 1980-81), je dvojalbum skupiny Pink Floyd vydaný v roku 2000. Je to reedícia zo živých koncertov The Wall. Nahrával a zmixoval ju James Guthrie z rôznych vystúpení v priebehu rokov 1980 a 1981 (väčšina nahrávok pochádza z Earl Court v Londýne).

Počas prvej časti show bol štatistami priebežne stavaný veľký múr z lepenkových krabíc, ktorý oddelil skupinu od publika, a slúžil potom ako premietacia plocha. Bolo naň použitých okolo 420 krabíc (tehál), vysoký bol 9,5 metra (31 stôp) a dlhý bol 49 metrov (160 stôp). Hudobníkov bolo vidno iba cez malý otvor v strede múru a počas niektorých častí na múre aj pred ním.

Na obale albumu môžeme vidieť masky vytvorené z tvárí hudobníkov skupiny Pink Floyd, použité členmi zástupnej skupiny, ktorá sa objavila pri úvodnej skladbe "In The Flesh". Prvé skúšky pre vystúpenia robila skupina hneď po vydaní albumu v decembri, 1979 v štúdiách Paramountu v Los Angeles, od januára 1980 sa skúšalo pre prvé vystúpenie v Memorial Sports aréne v Los Angeles.


Miesta vystúpení[upraviť | upraviť zdroj]

Pink Floyd vystúpil na koncertoch The Wall iba na pár miestach. Bolo to hlavne pre veľkoleposť a nákladnosť príprav a samotnej show. Bolo treba postaviť gigantickú stenu, medzi hudobníkov a obecenstvo okrem do tých čias používaných efektov na konceroch skupiny ako gigantické kruhové premietacie plátno, lietajúce prasa, pyrotechniku.

The Wall Tour[upraviť | upraviť zdroj]

1980 ďalšia zostava na koncertoch[upraviť | upraviť zdroj]

  • Basová gitara - Andy Brown
  • Gitary - Snowy White
  • Klávesy - Peter Wood
  • Bicie - Willie Wilson
  • Vokály - Joe Chemay, Jim Farber, Jim Haas, John Joyce
  • Master of Ceremonies - Cynthia Fox, Jim Ladd, Gary Yudman
Konanie koncertov[upraviť | upraviť zdroj]
Sports Arena,
Exposition Park
,
Los Angeles, California
Nassau Veterans
Memorial Coliseum
, Uniondale,
Long Island, New York
Earls Court Exhibition Hall,
Earls Court
,
Londýn, Anglicko

7. február, 1980
8. február, 1980
9. február, 1980
10. február, 1980
11. február, 1980
12. február, 1980
13. február, 1980

24. február, 1980
25. február, 1980
26. február, 1980
27. február, 1980
28. február, 1980

4. august, 1980
5. august, 1980
6. august, 1980
7. august, 1980
8. august, 1980
9. august, 1980

1981 - ďalšia zostava na koncertoch[upraviť | upraviť zdroj]

  • Basová gitara - Andy Brown
  • Gitary - Andy Roberts,
  • Klávesy - Peter Wood,
  • Bicie - Willie Wilson
  • Vokály - Joe Chemay, Jim Farber, Jim Haas, John Joyce
  • Master of Ceremonies - Wili Tomsik, Gary Yudman
Konanie koncertov[upraviť | upraviť zdroj]
Westfalenhalle
Dortmund, Nemecko
Earls Court Exhibition Hall
Earls Court
Londýn, Anglicko

21. február, 1981
24. február, 1981
25. február, 1981
26. február, 1981
27. február, 1981
28. február, 1981

13. jún, 1981
14. jún, 1981
15. jún, 1981
16. jún, 1981
17. jún, 1981

Roger Waters sa pokúsil o prezentáciu tejto show 21. júla 1990, koncertom The Wall – Live in Berlin, ktorý mal byť oslavou zrútenia berlínskeho múru. Uskutočnil a na Potsdamerskom námestí, ktoré bolo v tom čase územím nikoho, rozdeľujúcom západný a východný Berlín.

Scenár koncertov[upraviť | upraviť zdroj]

Koncerty uvádzal ceremoniár, ktorý sa striedal od vystúpenia k vystúpeniu (MC Atmos). Na albume Is There Anybody Out There je to Gary Yudman, ktorý bol ceremoniárom vystúpení v Londýne na Earl Court v rokoch 1980 a 1981. Niektoré koncerty uvádzal slovami o tom, že ak bude počas show niekto stáť na svojom sedadle, bude zastrelený. Na začiatku šokované publikum videlo náhradnú skupinu v maskách riadnych členov, ktorí zahrali prvú skladbu "In The Flesh?", potom preletelo ponad nich lietadlo, po havárii ktorého sa na ožiarenom pódiu objavili skutoční členovia skupiny Pink Floyd. Okolo nich začala skupina štatistov zo zhruba stovky kartónových krabíc stavať múr. Museli ho dostavať do konca prvej časti koncertu. V tejto časti sa objavovali v skladbách zmieňované obrovské nafukovacie figuríny postáv ako bol učiteľ, Pinkova manželka a Pinkova matka.

V druhej časti vystúpenia skupina hrala, ale bola kompletne skrytá za múrom. V otvore z pár tehál zahral David Gilmour sólo na klasickú gitaru v skladbe "Is There Anybody Out There?", Roger spieval z odkrytého miesta štylizovanej hotelovej izby v stene skladby "Nobody Home" a "Vera". Počas sóla v skladbe "Comfortably Numb" bol David Gilmour obrovským hydraulickým zdvihákom vynesený na múr. Potom nasledovali agresívne (až fašisticky) ladené časti koncertu, kde sa Pink prevtelil do role diktátora. Členovia skupiny Pink Floyd sa pripojili k teatrálnym vystúpeniam, pri skladbe "Run Like Hell" sa ponad stenu sa prevalili nafukovacie prasce (symbolizujúce v albume Animals strednú spoločenskú triedu). Hudbu hrala zas náhradná skupina v maskách... potom v závere skladby "The Trial" sa stena s rachotom zrútila . Na jej troskách si všetci hudobníci spoločne zahrali a zaspievali záverečný song "Outside the Wall".

Nafukovacie figuríny učiteľa, matky, manželky použité počas koncertu boli zhodne výtvarne spracované s postavami, ktoré sa objavovali v animovaných sekvenciách premietaných na kruhové plátno, alebo na postavený múr.

O skladbách albumu[upraviť | upraviť zdroj]

Album Is There Anybody Out There? obsahuje všetky skladby, ktoré boli na týchto koncertoch hrané vrátane piesní "What Shall We Do Now?", a "Last Few Bricks". Skladba "What Shall We Do Now?" bola plánovaná pre originálny album The Wall, ale pred vydaním ju z albumu vylúčili.

Skladba "Last Few Bricks" bola spojítkom medzi "Another Brick in the Wall part 3" a "Goodbye Cruel World". Obsahovala v sebe motívy zo skladieb "The Happiest Days of Our Lives, Don’t Leave Me Now, Young Lust" a "Empty Spaces" a mala za úlohu vyplniť časový priestor počas ktorého štatisti dokončievali múr, v závere čoho sa pred poslednou tehlou v diere objavil Waters s pesničkou "Goodbye Cruel World". Až do vydania albumu Is There Anybody Out There?, nemala táto skladba svoj oficiálny názov. Fanúšikovia ju volali "Almost Gone" (čoskoro príde...).

Skladby albumu sa mierne odlišujú od originálnych. Obidve časti "In the Flesh" majú rozšírený úvod. "The Thin Ice" a "Run Like Hell" majú dlhší začiatok aj koniec. "Another Brick in the Wal Part 2" má prepracovanejšie a dlhšie gitarové sóla a dlhšie ukončenie. "Mother" má dlhší začiatok, dlhšie gitarové sólo. "Young Lust" je tiež obohatený o dlhšie pasáže hry na organe Hammond po Gilmourovom gitarovom sóle. Dlhšie gitarové sóla sú aj v skladbách "Hey You" a "Comfortably Numb". Oproti štúdiovému albumu sú dlhšie, nekrátené verzie skladieb "The Show Must Go On" a "Outside the Wall".

Zoznam skladieb[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý disk[upraviť | upraviť zdroj]

  1. "Master of Ceremonies" (na prvom severoamerickom vydaní z roku 2000), alebo "MC: Atmos" na európskom vydaní a reedícii pre Severnú Ameriku z roku 2005 – 1:13
  2. "In The Flesh?" – 3:00
  3. "The Thin Ice" – 2:49
  4. "Another Brick in the Wall (Part I)" – 4:13
  5. "The Happiest Days of Our Lives" – 1:40
  6. "Another Brick in the Wall (Part II)" – 6:19
  7. "Mother" – 7:54
  8. "Goodbye Blue Sky" – 3:15
  9. "Empty Spaces" – 2:14
  10. "What Shall We Do Now?" – 1:40
  11. "Young Lust" (Waters/Gilmour) – 5:17
  12. "One of My Turns" – 3:41
  13. "Don't Leave Me Now" – 4:08
  14. "Another Brick in the Wall (Part III)" – 1:15
  15. "The Last Few Bricks" (Waters/Gilmour) – 3:26
  16. "Goodbye Cruel World" – 1:41

(Autorom všetkých skladieb je Roger Waters, výnimky sú upresnené)


Druhý disk[upraviť | upraviť zdroj]

  1. "Hey You – 4:55
  2. "Is There Anybody Out There? – 3:09
  3. "Nobody Home – 3:15
  4. "Vera – 1:27
  5. "Bring the Boys Back Home – 1:20
  6. "Comfortably Numb (Gilmour/Waters) – 7:26
  7. "The Show Must Go On – 2:35
  8. "Master of Ceremonies" (na prvom severoamerickom vydaní z roku 2000), alebo "MC: Atmos" na európskom vydaní a reedícii pre Severnú Ameriku z roku 2005 – 0:37
  9. "In The Flesh" – 4:23
  10. "Run Like Hell" (Gilmour/Waters) – 7:05
  11. "Waiting for the Worms" – 4:14
  12. "Stop" – 0:30
  13. "The Trial" (Waters/Ezrin) – 6:01
  14. "Outside the Wall" – 4:27

(Autorom všetkých skladieb je Roger Waters, výnimky sú upresnené)

Show "The Wall"[upraviť | upraviť zdroj]

  • Autor a réžia: Roger Waters
  • Hudobná réžia: David Gilmour
  • Dizajn javiska: Mark Fisher a Jonathan Park
  • Výtvarná réžia: Gerald Scarfe

Hudba[upraviť | upraviť zdroj]

Spoluúčinkovali[upraviť | upraviť zdroj]

Zvuk[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mixáž: James Guthrie
  • Technika: Britania Row Audio Inc.
  • Vedúci: Robbie Wiliams
  • Technici: Rick Hart, Greg Walsh
  • Dozor: Seth Goldman

Svetlá[upraviť | upraviť zdroj]

  • Technika: Britania Row Lighting Inc.
  • Dizajn: Mark Brickman
  • Šéf osvetľovačov: Graeme Fleming

Animácie a figuríny[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dizajn a réžia: Gerald Scarfe

Kritika a umiestnenie v rebríčkoch[upraviť | upraviť zdroj]

Kritiky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento dvojalbum sa stretol s kritikou za to, že na živú nahrávku má až príliš striktnú hudobnú réžiu, že je to len iná verzia štúdiového albumu, iní ho zas chvália ako excelentnú prezentáciu živých vystúpení.
  • V máji 2000 sa stal v USA tento album za predaj viac ako milión nosičov platinovým.

Umiestnenie v rebríčkoch[upraviť | upraviť zdroj]

Album

Rok Rebríček Pozícia
2000 The Billboard 200 19
2000 Billboard's Top Internet Albums 1

Singly

Rok Singel Rebríček Pozícia
2000 "Young Lust" Mainstream Rock Tracks 13

David Gilmour o koncertoch The Wall[upraviť | upraviť zdroj]

David Gilmour sa v jednom interwiev o vystupovaní na konceroch The Wall vyjadril takto:

"S hraním na show tohto druhu sú problémy. Musíte si povedať, že hráte divadlo a to divadlo je prvodradé. Keď ale hráte toto divadlo dvadsať- tridsaťkrát, hranie hudby sa stáva nudným. Nemáte priestor pre zmeny. Všetko je načasované, bežia sprievodné nahrávky efektov, všetko je presne určené, ako na divadelnom vystúpení. Ste stále niekde nalepený, nie je reálny priestor na to, aby ste sa odpútali od programu. Nedokážete predviesť niečo navyše, nemôžete zaimprovizovať cítite sa pod nátlakom. Na normálnych vystúpeniach sa cítite omnoho slobodnejší..."

V knižke vydanej v limitovanej edicii Is There Anybody Out There (The Wall Live) dodáva:

"Pre mňa bol nakrajší moment z celého vystúpenia vtedy, keď som stál hore na tejto stene. Hrali sme pár pesničiek z druhej polovici show. Skupina bola za múrom. Publikum sedelo pred veľkým bielym múrom. Roger zaspieval: 'Is There Anybody Out There?' a na pravej strane javiska sa objavila útla figúrka. Potom zrazu lúč svetla zasvietil na moje miesto. Bol som v deväťmetrovej výške a na chrbte som cítil obrovskú horúčavu zo štyroch silných reflektorov, ktoré na mňa svietili od zadu. Môj tieň bol rozprestrený po publiku tak ďaleko ako som len mohol dovidieť. V tej chvíli som zahral na gitare azda ten najlepší kus muziky, ktorý sa mi kedy podarilo zložiť: "Comfotably Numb"..."

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]