Rýchlostná cesta R7 (Slovensko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Rýchlostná cesta R7 (Slovensko)
Rýchlostná cesta R7 (Slovensko)

Rýchlostná cesta R7
R 7
R 7
 ■ v prevádzke   ■ v pláne 
Základné údaje
Správca Národná diaľničná spoločnosť
a. s. (štát) 
Celková dĺžka 223,8 km 
v prevádzke 32,2 km 
v pláne 191,6 km
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj, Nitriansky kraj
Trnavský kraj, Banskobystrický kraj 
 
Objekty na trase

Rýchlostná cesta R7 je rýchlostná cesta na Slovensku, ktorá po svojom dokončení spojí Bratislavu a Lučenec, cez Dunajskú Stredu, Nové Zámky a Veľký Krtíš. Trasa rýchlostnej cesty začína pri Bratislave v križovatke s diaľnicou D1, pokračuje cez križovatku s diaľnicou D4 a ďalej popri Dunajskej Strede, Nových Zámkoch, Veľkom Krtíši až po Lučenec, kde končí v križovatke s rýchlostnou cestou R2. Pri Horných Semerovciach sa navyše plánuje križovatka s R3. Predpokladaná dĺžka R7 je 223,8 km. Po R7 bude na úseku od Bratislavy po Dunajskú Stredu vedená európska cesta 575. Rýchlostná cesta R7 po svojom dokončení vytvorí kvalitné a kapacitné prepojenie regiónov Dunajskej Stredy a Nových Zámkov, ktoré dnes v cestnej sieti neexistuje. Súčasne zabezpečí dopravnú obsluhu juhozápadného Slovenska a južnej časti stredného Slovenska nadradenou infraštruktrúrou. Rýchlostná cesta R7 bola zaradená do siete rýchlostných ciest uznesením vlády SR č.1051/2004 z 10. novembra 2004. Popri rýchlostnej ceste R8 sa jedná o jedinú ďalšiu rýchlostnú cestu, ktorej trasa ani v časti nevychádza z plánov spred roku 1989. V zmysle aktuálnych plánov ministerstva dopravy, nebudú do roku 2028 rozostavané ani sprejazdnené žiadne úseky cesty R7. Do plánov neboli zaradené ani úseky vo vysokom stupni prípravy, ako napríklad Holice – Mliečany. Sprevádzkovanie rýchlostnej cesty v celej dĺžke trasy nemožno s ohľadom na aktuálne zámery ministerstva dopravy očakávať pred rokom 2050.[1][2]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Rýchlostná cesta R7 sa zamýšľala už v 90. rokoch ako dvojpruhová rýchlostná komunikácia[3]. Prípravu jej projektu schválila vláda Slovenskej republiky dňa 26. júna 2003 uznesením č. 523/2003[4]. V októbri 2005 bola vypracovaná komplexná technická štúdia a ďalej nasledovalo vypracovávanie podkladov a variantných riešení trasovania jednotlivých úsekov pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Stanoviská pre prvé úseky boli Ministerstvom životného prostredia SR boli vydané v máji 2009.

Základný kameň vonkajšieho bratislavského obchvatu, zahŕňajúceho okrem diaľnice D4 aj úseky cesty R7, bol slávnostne poklepaný 24. októbra 2016, za účasti ministra dopravy Árpáda Érseka a zástupcov konzorcia dodávateľov. Prvé dva úseky od križovatky Bratislava - Juh (R7 x D4) po Holice boli uvedené do prevádzky 19.7.2020. Úsek medzi križovatkami Bratislava - Nivy a Bratislava - Juh bol sprejazdnený 3.10.2021.[5][6]

Prehľad úsekov rýchlostnej cesty R7[upraviť | upraviť zdroj]

Poradie úseku Označenie úseku Dĺžka úseku v km Začiatok výstavby úseku Uvedenie úseku do prevádzky Výjazdy a križovatky
1. Križovatka R7xD1 Bratislava, Nivy I - križovatka R7xD4 Bratislava - juh 6,4 2016 2021 1. Bratislava - Nivy I, križovatka R7xD1

2. Bratislava - Nivy II (Slovnaftská)

2. Križovatka R7xD4 Bratislava, juh - Šamorín, západ 8,4 2016 2020 3. Bratislava - juh, križovatka R7xD4

4. Šamorín - Západ

3. Šamorín, západ - Holice 17,4 2016 2020 5. Šamorín - sever

6. Holice

4. Holice - Mliečany 11,0 Nezaradené do plánu pred rokom 2028 ? 7. Dunajská Streda

8. Mliečany

5. Mliečany - Dolný Bar 9,5 Nezaradené do plánu pred rokom 2028 ? 9. Dolný Bar
6. Dolný Bar - Zemné 23,5 Nezaradené do plánu pred rokom 2028 ? 10. Zemné
7. Zemné - Nové Zámky 14,3 Nezaradené do plánu pred rokom 2028 ? 11. Nové Zámky
8. Nové Zámky - Čaka 29,2 Nezaradené do plánu pred rokom 2028 ? 12. Bešeňov

13. Čaka

9. Čaka - Veľký Krtíš 71,3 Nezaradené do plánu pred rokom 2028 ? 14. Šárovce

15. Demandice

16. Tupá

17. Šahy

18. Tešmák

19. Veľký Krtíš

10. Veľký Krtíš - Lučenec, križovatka R7xR2 32,8 Nezaradené do plánu pred rokom 2028 ? 20. Kľačany

21. Lučenec, križovatka R7xR2

Úseky[upraviť | upraviť zdroj]

Bratislava, Prievoz - Bratislava, Ketelec[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatok tohto úseku s dĺžkou 6,4 km je v križovatke Prievoz na diaľnici D1. Následne trasa obchádza priemyselný areál podniku Slovnaft a za ním pokračuje cez poľnohospodársky využívané územie. Koniec úseku je na diaľnici D4 v mieste križovatky Ketelec.[7] Nachádza sa tu jedna križovatka a 11 mostov. Koncesná zmluva na výstavbu formou PPP projektu bola podpísaná 20. mája 2016, samotná výstavba sa oficiálne začala 24. októbra 2016 s termínom dokončenia v roku 2020. Úsek rýchlostnej cesty stavia a bude prevádzkovať počas 30 rokov konzorcium Obchvat Nula na čele so španielskou spoločnosťou Cintra Infraestructuras Internacional.

Bratislava, Ketelec - Dunajská Lužná[upraviť | upraviť zdroj]

Úsek za križovatkou D4/R7 Ketelec v smere na Dunajskú Lužnú pred dokončením a odovzdaním do užívania (5/2020).

Úsek Bratislava, Ketelec - Dunajská Lužná odklonil dopravu z obcí Rovinka a Dunajská Lužná a tým značne odbremenil extrémne preťaženú cestu I/63[8]. Pôvodne boli uvažované tri varianty trasovania tohto úseku - všetky s dĺžkou okolo 7 kilometrov[9]. Úsek začína v juhovýchodnej časti Bratislavy križovatkou na diaľnici D4. Pokračuje obchvatom obcí Rovinka a Dunajská Lužná. Za obcou Dunajská Lužná končí v rovnomennej križovatke, v ktorej sa pripája cesta I/63 a pokračuje ďalší úsek rýchlostnej cesty R7. Úsek je dlhý 8,23 km, súčasťou stavby je 10 mostov a dve križovatky.[10]

Koncesná zmluva na výstavbu formou PPP projektu bola podpísaná 20. mája 2016, samotná výstavba sa oficiálne začala 24. októbra 2016 a celý úsek bol slávnostne odovzdaný do užívania 19. júla 2020. Úsek rýchlostnej cesty postavilo a prevádzkuje počas 30 rokov konzorcium Obchvat Nula na čele so španielskou spoločnosťou Cintra Infraestructuras Internacional.

Dunajská Lužná - Holice[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatok trasy sa napája na predchádzajúci úsek rýchlostnej cesty R7 v križovatke Dunajská Lužná. Ďalej pokračuje severne od mesta Šamorín rovnobežne s cestou I/63 až k obci Holice, kde v rovnomennej križovatke úsek končí. Súčasťou stavby sú aj dve križovatky, veľké obojstranné odpočívadlo Blatná na Ostrove a Stredisko správy a údržby rýchlostných ciest Holice.[11] Tento úsek má dĺžku 17,4 km a na telese R7 nebolo potrebné budovať žiadne mosty. Tie sú len súčasťou mimoúrovňových križovaní s ostatnými cestami, a to v počte 12 a celkovej dĺžke 582 metrov.

Koncesná zmluva na výstavbu formou PPP projektu bola podpísaná 20. mája 2016, samotná výstavba sa oficiálne začala 24. októbra 2016 a celý úsek bol slávnostne odovzdaný do užívania 19. júla 2020. Úsek rýchlostnej cesty postavilo a prevádzkuje počas 30 rokov konzorcium Obchvat Nula na čele so španielskou spoločnosťou Cintra Infraestructuras Internacional.

Holice - Dunajská Streda[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatok úseku je napojený na predchádzajúci úsek R7 Dunajská Lužná – Holice v križovatke Holice. Pokračuje v trase cesty I/63 východným smerom a následne obchvatom mesta Dunajská Streda odklonom od cesty I/63. Končí v križovatke Kútniky juhovýchodne za Dunajskou Stredou. Úsek bude mať dĺžku 13,18 km, vybudujú sa tu tri križovatky a 6 mostov.[12] V súčasnosti prebieha proces územného konania a začiatok výstavby je plánovaný po roku 2020.

Dunajská Streda - Nové Zámky[upraviť | upraviť zdroj]

Tento úsek s dĺžkou 42,52 km sa začína v križovatke Kútniky. Trasa od križovatky pokračuje východným smerom a neskôr severným obchvatom mesta Nové Zámky. Úsek končí križovatkou Nové Zámky, kde sa napája cesta I/64 a nasledujúci úsek rýchlostnej cesty R7. Súčasťou stavby budú 3 križovatky, 24 mostov, malé obojstranné a veľké obojstranné odpočívadlo a Stredisko správy a údržby rýchlostných ciest Nové Zámky.[13] Detaily projektu sú v procese posudzovania vplyvov navrhovaných činností na životné prostredie, začiatok výstavby nie je nateraz určený.

Nové Zámky - Čaka[upraviť | upraviť zdroj]

Úsek začína v križovatke pri meste Nové Zámky, kde sa napája na predchádzajúci úsek R7 Dunajská Streda – Nové Zámky. Pokračuje južným obchvatom obce Bánov, následne severným obchvatom obce Bešeňov a ďalej mimo zastavaných území. Končí v križovatke pri obci Čaka. Dĺžka tohto úseku bude takmer 30 km, súčasťou stavby budú dve križovatky, 17 mostov a malé odpočívadlo Bešeňov.[14] Detaily projektu sú v procese posudzovania vplyvov navrhovaných činností na životné prostredie, začiatok výstavby nie je nateraz určený.

Čaka - Veľký Krtíš[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatok úseku rýchlostnej cesty R7 je v križovatke Čaka, kde nadväzuje na predchádzajúci úsek R7 Nové Zámky – Čaka. Trasa prechádza mierne zvlneným terénom, poľnohospodársky využívaným územím, mimo zastavané územia. Koniec úseku je v križovatke pri meste Veľký Krtíš. Súčasťou stavby bude šesť križovatiek, 83 mostov, dve odpočívadlá a dve strediská správy a údržby rýchlostných ciest: SSÚR Svodov a SSÚR Malý Krtíš. Dĺžka tohto úseku bude približne 72 km.[15] Detaily projektu sú v procese posudzovania vplyvov navrhovaných činností na životné prostredie, začiatok výstavby nie je nateraz určený.

Veľký Krtíš - Lučenec[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatok úseku je južne od mesta Veľký Krtíš. Prechádza rovinatým terénom, prevažne poľnohospodársky využívaným územím, mimo zastavané územia. Koniec úseku ako aj rýchlostnej cesty R7 je v križovatke Lučenec s napojením na rýchlostnú cestu R2. Úsek bude dlhý takmer 33 km, súčasťou stavby sú aj 4 križovatky, 40 mostov, jedno odpočívadlo a SSÚR Veľký Krtíš.[16] Detaily projektu sú v procese posudzovania vplyvov navrhovaných činností na životné prostredie, začiatok výstavby nie je nateraz určený.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Detail materiálu | Portal OV [online]. rokovania.gov.sk, [cit. 2021-05-15]. Dostupné online.
  2. ↑ Detail materiálu | Portal OV [online]. rokovania.gov.sk, [cit. 2021-05-15]. Dostupné online.
  3. ↑ Diaľnica a rýchlostné komunikácie - mapa 1:1 000 000 [online]. Bratislava: Ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky, 1994, [cit. 2010-08-03]. Dostupné online.
  4. ↑ Uznesenie vlády SR k aktualizácii nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest [online]. Bratislava: Úrad vlády SR, 26.06.2003, [cit. 2010-08-03]. Dostupné online.
  5. ↑ A.S, Petit Press. Otvorili takmer polovicu nultého obchvatu Bratislavy [online]. bratislava.sme.sk, [cit. 2020-07-19]. Dostupné online.
  6. ↑ TASR. Érsek oficiálne spustil výstavbu bratislavského obchvatu. SME (Bratislava: Petit Press), 2016-10-24. Dostupné online [cit. 2016-10-24]. ISSN 1335-4418.
  7. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2014-10-02]. Dostupné online. Archivované 2014-10-06 z originálu.
  8. ↑ Jazdiť z Lužnej je ako mať šichtu navyše [online]. Bratislava: Petit Press, 04.11.2009, [cit. 2010-08-03]. Dostupné online.
  9. ↑ Rýchlostná cesta R7 Bratislava - Dunajská Lužná [online]. Bratislava: Geoconsult, 2007, [cit. 2010-08-03]. Dostupné online. Archivované 2010-08-29 z originálu.
  10. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2014-10-02]. Dostupné online. Archivované 2014-10-06 z originálu.
  11. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2014-10-02]. Dostupné online. Archivované 2014-10-06 z originálu.
  12. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2014-10-02]. Dostupné online. Archivované 2014-10-06 z originálu.
  13. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2014-10-02]. Dostupné online. Archivované 2014-10-06 z originálu.
  14. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2014-10-02]. Dostupné online. Archivované 2014-10-06 z originálu.
  15. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2014-10-02]. Dostupné online. Archivované 2014-10-06 z originálu.
  16. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2014-10-02]. Dostupné online. Archivované 2014-10-06 z originálu.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Portal Portál cesty
Slovenský portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rýchlostná_cesta_R7_(Slovensko)&oldid=7762624“