Súhvezdie Žirafa
| Žirafa | |
 |
|
| Latinský názov | Camelopardalis |
|---|---|
| Skratka | Cam |
| Genitív | Camelopardalis |
| Symbolické vyjadrenie | žirafa |
| Rektascenzia | 6h |
| Deklinácia | +70° |
| Plocha | 757štvorcových stupňov Poradie: 18 |
| Počet hviezd (magnitúda < 3) |
0 |
| Najjasnejšia hviezda | β Cam (Zdanl. magnitúda 4,03) |
| Susedné súhvezdia | |
| Viditeľné na zemepisnej šírke +90° a −10° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Február |
|
 Pozri aj Astronómický portál |
|
Žirafa je veľké, ale nezreteľné súhvezdie na severnej pologuli, prvýkrát zaznamenané Jakobom Bartschom v roku 1624, no pravdepodobne bolo objavené už skôr Petrusom Planciusom.
[upraviť] Pozoruhodné prvky
Hoci je Žirafa osemnástym najväčším súhvezdím, nie je obzvlášť žiarivé, pretože jeho najjasnejšie hviezdy sú len štvrtej magnitúdy.
Najjasnejšou je hviezda β Camelopardalis s magnitúdou 4,03. Táto dvojhviezda pozostáva z hviezd magnitúdy 4,0 a 7,4.
Druhou najjasnejšou hviezdou je CS Camelopardalis (ktorá nemá ani Bayerovo, ani Flamsteedovo označenie). Je to mierne premenlivá hviezda magnitúdy 4,21.
[upraviť] Pozoruhodné objekty na oblohe
NGC 2403 je špirálovitá galaxia, vzdialená približne 11 miliónov svetelných rokov. Jej magnitúda je 8,4. NGC 1502 je otvorená hviezdokopa, vzdialená približne 6 800 svetelných rokov, ktorej magnitúda je 6,0.
[upraviť] História a mytológia
So súhvezdím Žirafa sa nespája žiadna mytológia, pretože toto moderné súhvezdie bolo objavené pomerne nedávno, v roku 1624 Jakobom Bartschom.
|
|||||
|
|||||
