Tethys (more)
Z Wikipédie
Tethys tiež tethýda alebo alpínsky tethys bola sústava oceánskych paniev, ktorá existovala od mladších prvohôr až do začiatku treťohôr približne v rovnobežkovom smere z oblasti južnej Európy a severnej Afriky smerom do Malej Ázie až po Indonéziu. Na severe bolo obmedzené Lauráziou a Sibírskym štítom, na juhu Gondwanou. Bolo pôvodne 100-1500 km široké a teplé. Z Tethys sa vyvrásnili na severe Pyreneje, Alpy, Karpaty, Balkán, Kaukaz, Himaláje a i., v južnom pásme Atlas, Apeniny, Dinaridy, Helenidy a Tauridy. Postupne sa časti Tethys pričleňovali k už jestvujúcim kontinentom, šírka oceánu sa zmenšovala, až sa rozdelil na severnú Paratethys a Južný Tethys. Tethys sa rozpadla alpínskym vrásnením. Zvyškami Tethys sú Stredozemné more a Čierne more, Kaspické more, Balaton, Neziderské jazero a. i.
Názov Tethys po prvý krát použil v roku 1893 rakúsky geológ Eduard Suess. Tethys bola grécka mýtická postava, dcéra Urana a Gaie, sestra a manželka Okeanova. Teória platňovej tektoniky síce neskôr vyvrátila niektoré prvky Suessovej koncepcie jeho stavby, no jeho pôvodná myšlienka bola napriek tomu pomerne presná a označenie Tethys sa v povedomí geológov naďalej udržalo.
Pomenovnie tethys sa vzťahujue na viaceré oceánske domény, ktoré existovali v rozdielnom čase. Rozlišuje sa preto prvohorný oceán Paleotethys, severne od Kimérie. Mladší vrchnoprvohorný až druhohorný oceán južne od Kimérie je označovaný ako Neotethys. Oceán, ktorý sa otvoril v strednej jure je označovaný ako Alpínsky Tethys alebo tethýda. Posledný menovaný oceán vznikol rozpínaním dna Atlantického oceánu v oblasti západne od tethýdy[1]. Paleogeografiu komplikuje aj existencia menších vrchnoprvohorných až druhohorných oceánskych domén ako bol napr. Meliatsko-halstattský oceán. V dôsledku alpínskej orogenézy došlo k postupnému uzavretiu tethýdy. Zvyškové miocénne oceánske panvy, ktoré boli v tomto období zaplavené morom sú označované ako Paratethys[2].
[upraviť] Geologický vývoj
Oceán Tethys vznikol pred asi 250 miliónmi rokov, koncom permu v južnej časti oceánu Paleotethys, ktorý ako obrovský záliv zasahoval z východu do Pangey a nachádzal sa severne od kontinentu Kiméria. Rift vznikol pozdĺž severného okraja kontinentálneho šelfu Južnej Pangaey (tzv. Gondwana). Táto oceánska zemská kôra so sebou asi 60 miliónov rokov niesla časť šelfu s kontinentálnou kôrou, označovanú Kiméria. Tento z východu na západ pretiahnutý kontinent pred sebou tlačil Paleotethys k severnej časti Pangey (Laurázia). Oceán Tethys - Neotethys sa teda formoval medzi Kimériou a Gondwanou. V platformnej oblasti Európy Tethys komunikoval s germánskou panvou len cez úzke prielivy na juhovýchode a severozápade vindelického valu. V alpsko-mediteránnej oblasti sa diferencoval až v mezozoiku, keď najprv z východu zasiahol ako Meliatsko-halstattský oceán a neskôr zo západu ako Valaiský a Piemontsko-ligurský oceán. Tu sa tethýda vyznačovala výskytom teplomilnej fauny a flóry. V dôsledku pohybu Africkej platne na severovýchod, ktorý sa začal v jure a vyvrcholil v kriede a paleogéne alpínskou orogenézou, oceán Tethys zanikol, prípadne bol zredukovaný na úzke pruhy morských či sladkovodných paniev označovaných ako Paratethýda.
| Táto časť článku je zatiaľ príliš krátka (tzv. "Výhonok"). Text môžeš dopísať alebo zmeniť, keď vpravo klikneš na "úprava". |
[upraviť] Referencie
[upraviť] Zdroj
- FILIT Zdroj z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok
