Ľudovít XVIII.
| Ľudovít XVIII. | |
| francúzsky kráľ | |
 | |
_(1).svg) | |
 | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Bourbonovci |
| Predchodca | Napoleon I. |
| Nástupca | Karol X. |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 17. november 1755 Zámok Versailles, Francúzsko |
| Úmrtie | 16. september 1824 (68 rokov) Paríž, Francúzsko |
| Rodina | |
| Manželka | |
| Otec | Ľudovít Ferdinand Francúzsky |
| Matka | Mária Jozefa Saská |
| Odkazy | |
 | Ľudovít XVIII. (multimediálne súbory na commons) |
Ľudovít XVIII. (* 17. november 1755, Versailles – † 16. september 1824) bol francúzsky kráľ, vnuk Ľudovíta XV., brat popraveného Ľudovíta XVI. a svojho nástupcu Karola X., príslušník kráľovského rodu Bourbonovcov.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Vyrastal vo Versailles na dvore Ľudovíta XV. v tieni svojho brata, následníka trónu, Ľudovíta XVI. Po narodení dostal titul vojvoda z Provence a po smrti svojho starého otca Ľudovíta XV. dostal titul „Monsieur“, ktorý patrí najstaršiemu kráľovmu bratovi. Patril ku konzervatívnej skupine monarchistov, ktorí si nepriali, aby Ľudovít XVI. ustupoval zástancom ústavy. V roku 1789 sa dokonca zaplietol do prípravy štátneho sprisahania, ktoré chcelo zosadiť umierneného Ľudovíta XVI. z kráľovského trónu. Vojvoda z Provence mal následne vládnuť Francúzsku ako regent. Sprisahanie však bolo odhalené. Vojvoda utiekol v roku 1791 z Francúzska a cestoval po celej Európe, kde hľadal spojencov v boji proti revolúcii. Zdržiaval sa vo Vestfálsku, Verone, ale aj v Rusku a v Anglicku. Po smrti svojho kráľovského brata sa najprv prehlásil za následníka trónu a uznal nárok kráľovho syna, desaťročného Ľudovíta XVII. na trón, a po jeho smrti v roku 1795 sa prehlásil za kráľa Ľudovíta XVIII. Republikánska vláda Francúzska však jeho nároky neuznala.
Diplomatickými cestami sa zapojil do bojov proti Francúzskej republike a následne proti Napoleonovi Bonaparte. Po prvej porážke cisára Napoleona I. sa stal oficiálne na niekoľko mesiacov kráľom. Následne sa Bonaparte vrátil z Elby a Ľudovít utiekol do Gentu. Po Napoleonovej porážke v bitke pri Waterloo sa vrátil na svoj túžobne očakávaný trón.
Počas svojej vlády v rokoch 1815 – 1824 najprv nevystupoval ako konzervatívny monarchista. Do svojich služieb povolal napríklad bývalého Napoleonovho ministra zahraničia Talleyranda. Následne však reštauroval monarchiu do podoby pred revolúciou v roku 1789. Politikov, ktorí v Konvente hlasovali v roku 1793 pre smrť kráľa, poslal do vyhnanstva. Opustiť vlasť museli napríklad bývalí konzulovia J. E. Sieyes alebo R. Ducos.
Po jeho smrti v roku 1824 sa vlády ujal jeho brat Karol X.
Genealógia
[upraviť | upraviť zdroj]Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- DORAZIL, Otakar: Vládcové nového věku. Kniha 3. (1792 - 1918). Klatovy : Amlyn 1993. ISBN 80-901316-9-7
- MANSEL, Philip: Louis XVIII. Stroud : Sutton Publishing, 1999, x + 497 s. ISBN 0-7509-2217-6
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ľudovít XVIII.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ludvík XVIII. na českej Wikipédii.
Ľudovít XVIII.
| ||
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca de iure Ľudovít XVII. |
kráľ de iure 8. jún 1795 – 16. september 1824 de facto 6. apríl 1814 – 20. marec 1815 a 8. júl 1815 – 16. september 1824 – |
Nástupca Karol X. |
- Narodenia 17. novembra
- Narodenia v 1755
- Úmrtia 16. septembra
- Úmrtia v 1824
- Bourbonovci
- Králi Francúzska
- Katolícki panovníci
- Osobnosti z Versailles
- Nositelia Rádu zlatého rúna
- Rytieri Radu čiernej orlice
- Nositelia Kráľovského uhorského radu sv. Štefana
- Pochovaní v bazilike Saint-Denis
- Nositelia Radu svätého Alexandra Nevského
- Rytieri Radu svätého Andreja
- Nositelia španielskeho Rádu zlatého rúna