Cheb: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Riadok 42: Riadok 42:
roku [[1180]] dal postaviť z časti zachovaný [[stredovek]]ý [[hrad]] (falc) a mesto bolo založené v roku [[1204]]. Cheb patril striedavo k Čechám a Nemecku, od roku [[1322]] je súčasťou českého štátu. [[25. február]]a [[1634]] bol v Chebe, v dome na námestí (za Špalíčkom, dnes Mestské múzeum) zavraždený [[Albrecht z Valdštejna]] a na hrade jeho dôstojníci.
roku [[1180]] dal postaviť z časti zachovaný [[stredovek]]ý [[hrad]] (falc) a mesto bolo založené v roku [[1204]]. Cheb patril striedavo k Čechám a Nemecku, od roku [[1322]] je súčasťou českého štátu. [[25. február]]a [[1634]] bol v Chebe, v dome na námestí (za Špalíčkom, dnes Mestské múzeum) zavraždený [[Albrecht z Valdštejna]] a na hrade jeho dôstojníci.


Hoci bolo Chebsko od roku 1322 súčasťou Čiech, neuspokojila sa väčšina miestneho obyvateľstva po skončení [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] s novo vzniknutým [[Česko-Slovensko]]m a žiadala odtrthnutie. Príchod [[taliansko|talianskych]] [[legionár]]ov v roku [[1919]] však ich plány zhatil. V období 1. republiky sa v Chebe značne zvýšil počet českého obyvateľstva príchodom zdo pohraničia za prácou. Protičeskoslovenské nálady nemeckého obyvateľstva sa však od roku [[1933]] neustále zvyšovali a vyvrcholili v roku [[1938]]. Triumfálny príjazd [[Adolf Hitler|Adolfa Hitlera]] [[3. októbra]] [[1938]] na zaplnené chebské námestie korunoval podpísanie [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]], odchod tisícov Čechoslovákov, ale i nemeckých [[Antifašizmus|antifašistov]] z mesta a pripojenie [[Sudety|Sudet]] k [[Tretia ríša|Tretej ríši]].
Hoci bolo Chebsko od roku 1322 súčasťou Čiech, neuspokojila sa väčšina miestneho obyvateľstva po skončení [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] s novo vzniknutým [[Česko-Slovensko]]m a žiadala odtrthnutie. Príchod [[taliansko|talianskych]] [[legionár]]ov v roku [[1919]] však ich plány zhatil. V období 1. republiky sa v Chebe značne zvýšil počet českého obyvateľstva príchodom do pohraničia za prácou. Protičeskoslovenské nálady nemeckého obyvateľstva sa však od roku [[1933]] neustále zvyšovali a vyvrcholili v roku [[1938]]. Triumfálny príjazd [[Adolf Hitler|Adolfa Hitlera]] [[3. októbra]] [[1938]] na zaplnené chebské námestie korunoval podpísanie [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]], odchod tisícov Čechoslovákov, ale i nemeckých [[Antifašizmus|antifašistov]] z mesta a pripojenie [[Sudety|Sudet]] k [[Tretia ríša|Tretej ríši]].


Po roku [[1945]] bola väčšina obyvateľstva nemeckej národnosti vysídlená do Nemecka, čo spôsobilo značný pokles počtu obyvateľov (predvojnový stav bol dosiahnutý až v 90. rokoch [[20. storočia]]).
Po roku [[1945]] bola väčšina obyvateľstva nemeckej národnosti vysídlená do Nemecka, čo spôsobilo značný pokles počtu obyvateľov (predvojnový stav bol dosiahnutý až v 90. rokoch [[20. storočia]]).

Verzia z 05:33, 11. júl 2012

Cheb
mesto
Cheb, Hlavné námestie
Štát Česko Česko
Kraj (NUTS 3) Karlovarský (CZ041)
Okres (LAU 1) Cheb (CZ0411)
Obec s rozš. pôs. Cheb
Poverená obec Cheb
Historická krajina Čechy
Nadmorská výška 459 m n. m.
Rozloha 96,37 km² (9 637 ha)
Obyvateľstvo 32 617 (1. 1. 2014) [1]
Hustota 338,46 obyv./km²
Starosta MUDr. Jan Svoboda (ODS)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 350 02
Miestne časti 19
Zákl. síd. jednotky 40
Katastrálne územie 19
LAU 2 (obec) CZ0411 554481
Poloha mesta v Česku
Poloha mesta v Česku
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.mestocheb.cz
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Cheb (nem. Eger) je okresné mesto na západe Čiech v Karlovarskom kraji a centrum niekdajšieho Chebska. Prvá historicky zachovaná zmienka o Chebe pochádza z roku 1061. Mesto Cheb leží na rieke Ohři (nem. Eger). Hlavný priemysel je strojárenský, textilný, kovárenský, stavebný, drevospracujúci a potravinársky. V roku 2008 tu žilo 35 022 obyvateľov.

Poloha

Cheb leží na západe Českej republiky, v blízkosti hraníc s Nemeckom. Susedné mestá sú; na severozápade , na severovýchode Sokolov a Karlove Vary a na juhovýchode Tachov. Mestom prechádza poludník s hodnotou 12° 22´ v. d. a rovnobežka 50° 04´ s. š. Priemerná nadmorská výška sa pohybuje okolo 472 metrov. V okolí Chebu sa nachádzajú priehradné nádrže Skalka a Jesenice.

História

Zavraždenie Albrechta z Valdštejna v Chebe

Chebské hradisko bolo osídlené už v 9. storočí Slovanmi. Prvá dochovaná písomná zmienka o Chebe pochádza z roku 1061. Roku 1146 pripadlo Chebsko cisárovi Fridrichovi I. Barbarossovi ktorý tu okolo roku 1180 dal postaviť z časti zachovaný stredoveký hrad (falc) a mesto bolo založené v roku 1204. Cheb patril striedavo k Čechám a Nemecku, od roku 1322 je súčasťou českého štátu. 25. februára 1634 bol v Chebe, v dome na námestí (za Špalíčkom, dnes Mestské múzeum) zavraždený Albrecht z Valdštejna a na hrade jeho dôstojníci.

Hoci bolo Chebsko od roku 1322 súčasťou Čiech, neuspokojila sa väčšina miestneho obyvateľstva po skončení prvej svetovej vojny s novo vzniknutým Česko-Slovenskom a žiadala odtrthnutie. Príchod talianskych legionárov v roku 1919 však ich plány zhatil. V období 1. republiky sa v Chebe značne zvýšil počet českého obyvateľstva príchodom do pohraničia za prácou. Protičeskoslovenské nálady nemeckého obyvateľstva sa však od roku 1933 neustále zvyšovali a vyvrcholili v roku 1938. Triumfálny príjazd Adolfa Hitlera 3. októbra 1938 na zaplnené chebské námestie korunoval podpísanie Mníchovskej dohody, odchod tisícov Čechoslovákov, ale i nemeckých antifašistov z mesta a pripojenie Sudet k Tretej ríši.

Po roku 1945 bola väčšina obyvateľstva nemeckej národnosti vysídlená do Nemecka, čo spôsobilo značný pokles počtu obyvateľov (predvojnový stav bol dosiahnutý až v 90. rokoch 20. storočia).

Osobnosti mesta

Partnerské mestá

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Cheb

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Cheb na českej Wikipédii.


Mestá a obce okresu Cheb

Dolní ŽandovDrmoulFrantiškovy LázněHazlovHraniceChebKrásnáKřižovatkaLázně KynžvartLibáLipováLubyMariánské LázněMilhostovMilíkovMnichovNebaniceNový KostelOdravaOkrouhláOvesné KladrubyPlesnáPodhradíPomezí nad OhříPoustkaPramenySkalnáStará VodaTepláTrstěniceTřebeňTři SekeryTuřanyValyVelká HleďsebeVelký LuhVlkoviceVojtanovZádub-Závišín

  1. Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)