Mikronézia (štát): Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 21:21, 18. apríl 2013

Oficiálny plný názov: Federatívne štáty Mikronézie (anglicky Federated States of Micronesia)

Úradný jazyk: angličtina

Miestne úradné jazyky: ulithijčina, woleaičina, yapčina, kosraečina, chuukučina, pohnpeičina

Forma vlády: prezidentská federatívna republika vo voľnom zväzku s USA

Hlava štátu a vlády: prezident

Rozloha: 720,6 km2

Obyvateľstvo (2007): 107 862

Hustota zaľudnenia: 150 obyv./km2

Geografická poloha: Mikronézia, západný Tichý oceán

Časové pásma: UTC+10/11

Hlavné mesto: Palikir (7321 obyv. – 2008)

Iné mestá (obyv. – 2008): Weno (12837), Kitti (7158), Nett (6321), Madolenihmw (6013), Tol (5495), Kolonia (4728)

Mena: americký dolár (USD, $) = 100 centov

Štátny sviatok: 10. máj (výročie ústavy 1979), 24. október (Deň OSN 1945), 3. november (výročie nezávislosti 1986)

Štátna hymna (1991): „Patriots of Micronesia“ (Vlastenci Mikronézie)

Prirodzený prírastok (2003): 31 ‰

Medzinárodné kódy krajiny: FSM, FM

Hrubý národný produkt (2002): 1500 USD/obyv.

Očakávaná dĺžka života pri narodení (2001): ženy – 70,6 rokov, muži – 66,7 rokov

Mikronézia, dlhý tvar Mikronézske federatívne štáty, je ostrovným štátom v Tichom oceáne. Je to nezávislý štát, ale zároveň pridružený štát USA.

Mikronézia bola pôvodne súčasťou Poručníckeho územia tichomorských ostrovov, poručníckeho územia OSN pod správou USA. V roku 1979 sa osamostatnilo v rámci poručenského územia a v roku 1986 získala nezávislosť na základe Dohody o voľnom pridružení s USA.

Štát Mikronézia je súčasťou rovnomenného regiónu, ktorý je tvorený stovkami malých ostrovov rozdelených do siedmich teritórií.

Politický a demografický prehľad

Federatívna republika s prezidentským systémom voľne pridružená k USA. Hlavou štátu je prezident, volený parlamentom; od 11. mája 2007 funkciu zastáva Emanuel „Manny“ Mori (* 25.12.1948) . Zákonodarným orgánom je jednokomorový Kongres (Congress, 14 poslancov, z toho 10 volených na 2 roky, 4 volený na 4 roky) . Politické strany tam neexistujú. Mikronézske federatívne štáty sú federatívnou republikou skladajúcou sa zo štyroch spolkových štátov: Yap, Chuuk (do roku 1990 Truk), Pohnpei (do novembra 1984 Ponape) a Kosrae.

Štát	Hlavné mesto	Plocha^[1]	Obyvateľstvo^[2]	Hustota obyvateľstva
Chuuk	Weno	127 km²	53 595	420 / km²
Kosrae	Tofol	110 km²	7 686	70 / km²
Pohnpei	Kolonia	346 km²	34 486	100 / km²
Yap	Colonia	118 km²	11 241	95 / km²

Dejiny

Už v 5. tis. p. n. l. boli ostrovy osídlené z Filipín a Indonézie, neskôr Melanézanmi. V okolí Nan Madol, ktorý sa vďaka umiestneniu na umelých ostrovoch prepojených sieťou kanálov sa časť nazýva Benátkami Pacifiku, ktorý bol v dobe centralistickej vlády Sadelurskej dynastie v rokoch 500 až 1500 používaný ako obradné a správne centrum. Vtedy tu žilo podľa odhadov okolo 25 000 ľudí. Po roku 1500 sa centralistický systém vlády v oblasti Pohnpei rozpadol.

Po objavení F. Magalhãesom sa stali zastávkou eur. moreplavcov. Roku 1899 ju odkúpilo Nemecko, ktoré súostrovie pripojilo k Nemeckej Novej Guinei. V roku 1914 boli obsadené Japonskom a roku 1920 vyhlásené mandátnym územím Spoločnosti národov pod správou Japonska. Počas 2. svetovej vojny boli obsadené USA a roku 1947 začlenené do novo vzniknutého Poručenského územia Tichomorských ostrovov (TTPI) pod správou USA. 10.5.1979 boli na časti Karolín, na jednom zo 4 samosprávnych celkov, na ktorom USA rozdelili TTPI, jednostranné vyhlásené nezávislé Federatívne štáty Mikronézie.

3.11.1986 federácia podpísala zmluvu s USA o voľnom pridružení a 22.12.1990 RB OSN schválila zrušenie poručenského štatútu a Mikronézska federácia získala definitívnu nezávislosť. V marci a apríli 1997 sa konali parlamentné voľby , ktorých sa zúčastnili iba nezávislí kandidáti. Ako aj v nasledujúcich voľbách. V roku 2001 sa na ostrove Faichuk, ktorý je súčasťou štátu Chuuk, konalo referendum, v ktorom sa voliči výraznou väčšinou rozhodli pre premenu dištriktu na štát. Doposiaľ nezrealizované.

Vlajka Mikronézie je modrá, pretože sú jej ostrovy obklopené morom a jej štyri hviezdy prezentujú členov federácie.

Geografia

Rozkladá sa na väčšine ostrovov (vrátane koralových) v súostroví Karolín (Caroline Is.). Ostrovy majú plochý povrch a nepatrne vyčnievajú nad úroveň morskej hladiny (najvyššie vyčnieva Totolom 791 m n. m. na o. Pohnpei). Najväčšími ostrovnými skupinami sú Pohnpei, Chuuk Is., Kosrae, Yap Is. a i. Svojim povrchom sú ostrovy Mikronézie veľmi pestré. V Karolínach sú zastúpené všetky tri typy ostrovov. Nájdeme tu vulkanické i korálové a jeden ostrov (Yap) je kontinentálny. Majú Tropické teplé a vlhké podnebie, ovplyvnené oceánom (Yap, priemerná teplota kolíše po celý rok medzi 27 °C až 28 °C, 3100 mm zrážok za rok).

Hlavné ostrovy Mikronézie

(od východu na západ)

Hospodárstvo

Je založené na rybolove a samozásobiteľskom poľnohospodárstve. USA v minulosti podporovali infraštruktúru ostrovov a pokračujú v poskytovaní pomoci i v súčasnosti (40 mil. USD v r. 1998); významný prínos predstavujú licencie na rybolov. Pestujú sa najmä okopaniny (maniok, taro, jamy), zeleniny, tropické ovocie (banány na Yape) a čierne korenie, zberajú sa kokosové orechy. Chovajú sa ošípané, hydina a dobytok. Priem. na Pohnpei, Chuuku a Yape sprac. kokosové orechy (najmä na kopru), ryby (konzervárne a mraziarne) a drevo (píly). Bilancia zahraničného obchodu je pasívna.

Rastlinstvo

Rastlinstvo Oceánie – vďaka vysokej, stálej teplote a značnej vlhkosti vzduchu – je na všetkých ostrovoch, s výnimkou koralových, veľmi pestré. Oceánia patrí k paleotropickej rastlinnej oblasti a tvorí tri jej podoblasti: indomalajskú, havajskú a novozélandskú. Existujú samozrejme značné rozdiely aj vo vnútri týchto podoblastí. V Mikronézii (ako aj v Polynézii) sa okrem prvkov indomalajských objavujú aj staré prvky Oceánie a prvky americké. Počet endemitov je tu však malý, čo poukazuje na mladý pôvod týchto ostrovov. V Mikronézii a Polynézii pokrýva daždivý les len vlhšie náveterné strany ostrovov, na záveterných stranách rastú iba kroviny, ďalej vo vnútrozemí sa potom objavujú savany, niekedy dokonca stepi. Malé a nízke atoly a koralový ostrov majú veľmi jednoduchú vegetáciu, v ktorej dominuje palma kokosová.

Doprava

Hlavnými vstupnými bránami do krajiny je letecké spojenie z Havaja, Guama a Manily. Jediný systém autobusovej dopravy funguje na ostrove Yap. Na ostrove Weno (Chuuk) a Yap je k dispozícii taxislužba. Na väčších ostrovoch je možné požičať si automobil. Mimo mesta je kvalita ciest väčšinou neuspokojivá. Situácia sa zhoršuje po prívalových dažďoch. V zemi sa jazdí vpravo, aj keď na cestách sa vyskytujú aj automobily, ktoré majú riadenie prispôsobené na jazdu vľavo. Najbežnejším spôsobom cestovania medzi ostrovmi je rozšírený systém lodnej dopravy.

Obyvateľstvo

Mikronézania a Polynézania, obyvatelia ohromného množstva ostrovov Mikronézie a Polynézie, sú pomerne vysoké postavy, svetlého až hnedého sfarbenia s tmavými vlnitými vlasmi. Patria k veľkej skupine tzv. malajopolynejského obyvateľstva, sídliaceho na obrovskej rozlohe od Madagaskaru až po Veľkonočné ostrovy. Behom európskej kolonizácie došlo v Oceánii k prílivu prisťahovalcov z európskych a ázijských krajín. Pôvodné obyvateľstvo aj napriek tomu prevláda v celej Mikronézii a Melanézii (s výnimkou Fidži). Populácia je mladá, ale prirodzený prírastok poklesol, mnohí Mikronézania pracujú na Guame a iných okolitých ostrovoch. Obyvateľstvo sa hlási ku katolíckemu a protestantskému náboženstvu. Prevažnú väčšinu obyvateľstva tvoria Mikronézania hovoriaci piatimi jazykmi a Polynézania. Za mestské sídla možno označiť správne centrá 3 členských štátov (bez Kosrae).

Najväčšie mestá

Veno – 18 000 obyvateľov
Kitti – 7 000 obyvateľov
Tol – 5 000 obyvateľov
Madolenihmv – 5 000 obyvateľov
Kolonia – 5 000 obyvateľov
Lelu – 5 000 obyvateľov
Nett – 5 000 obyvateľov
Palikir – 5 000 obyvateľov (hlavné mesto)

Pôvod mena

Meno vzniklo z gréckeho mikros („malý, drobný“) a nésos („ostrov“). Mikronézia tak označuje reťazi drobných ostrovov v strednej a severozápadnej časti Tichého oceánu.

Zaujímavosti

Na oceánskej ploche na severozápade, ktorá patrí štátu , sa nachádza najnižší bod zemského povrchu v Mariánskej priekope – 10 924 m pod hladinou mora. Na ostrove Pohnpei vybudovala neznáma civilizácia mesto Nan Madol – kamenné budovy z čadičových stĺpov na umelých ostrovoch popretkávaných sieťou kanálov.

Odkazy

http://dalky.cz/pruvodce/z-mikronesie.html

Referencie

Adam, J. a kol. 2006. Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch: 2. zväzok. Bratislava: Agentúra Cesty, s. r. o., 2006. ISBN 80-969159-4-0

Brinke, J. 1983. Austrálie a Oceánie. Praha: Státní pedagogické nakladatelství, n. p. 1983. 14-499-83 Liščák, V. 2009. Státy a území svĕta. Praha: Libri. 2009.ISBN 978-80-7277-414-2

Šára, P. a kol. 2005. Lexikón krajín sveta. Harmanec: VKÚ, akciová spoločnosť. 2005. ISBN 80-8042-430-6

Externé odkazy

US-CIA. CIA - The World Factbook: Federated States of Micronesia. (po anglicky), 2003

Súradnice: 7° 25' s.š., 154° 53' v.d.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mikronézia (štát)

[1] FSM government website - Geography (anglicky)

[2] FSM government website - Population (anglicky)

[1]

[2]

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
-{{Infobox štát
-| Celý názov = Mikronézske federatívne štáty
-| 2. pád názvu = Mikronézie
-| Vlajka =Flag_of_Federated_States_of_Micronesia.svg
-| Znak =Coat_of_arms_of_the_Federated_States_of_Micronesia.jpg
-| Poloha = LocationMicronesia.png
-| Motto =
-| Hymna = Patriots of Mironézia
-| Dlhý miestny názov = Mikronézske federatívne štáty
-| Krátky miestny názov = Mikronézia
-| Hlavné mesto = [[Palikir]]
-| ŠírkaSt = 6
-| ŠírkaMin = 55
-| ŠírkaSJ =
-| DĺžkaSt = 158
-| DĺžkaMin = 9
-| DĺžkaVZ =
-| Najväčšie mesto = Veno (18 000)
-| Úradné jazyky = mikronézština, angličtina
-| Štátne zriadenie = federatívna republika
-| Funkcie politických predstaviteľov =
-| Politickí predstavitelia =
-| Vznik = 1986
-| Susedia =
-| Rozloha = 702
-| Poradie rozloha =
-| Rozloha vody =
-| Percento vody =
-| Odhad počtu obyvateľov = 108 000
-| Rok odhad počtu obyvateľov = 2005
-| Poradie odhad počtu obyvateľov = 193 na svete
-| Sčítanie počtu obyvateľov = 108 000
-| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2005
-| Hustota obyvateľstva = 154 obyv/km2
-| Poradie hustota = 68 na svete
-| HDP =
-| Rok HDP =
-| Poradie HDP =
-| HDP na hlavu =
-| Poradie HDP na hlavu =
-| HDI =
-| Rok HDI =
-| Poradie (HDI) =
-| Kategória HDI =
-| Mena = USD dolar
-| Kód meny = USD$
-| Časové pásmo =
-| UTC posun =
-| Letný čas =
-| UTC posun leto =
-| Medzinárodný kód = FSM
-| Kód motorových vozidiel =
-| Internetová doména = .fm
-| Smerové telefónne číslo = +0691
-| Poznámky =
-}}
-'''Mikronézia''', dlhý tvar '''Mikronézske federatívne štáty''', je ostrovným štátom v [[Tichý oceán|Tichom oceáne]]. Je to nezávislý štát, ale zároveň [[pridružený štát USA]].
+Oficiálny plný názov: 	Federatívne štáty Mikronézie (anglicky Federated States of Micronesia)
-Hlavné mesto je [[Palikir]] na ostrove [[Pohnpei]].
+Úradný jazyk: 	angličtina
+Miestne úradné jazyky: 	ulithijčina, woleaičina, yapčina, kosraečina, chuukučina, pohnpeičina
+Forma vlády: 	prezidentská federatívna republika vo voľnom zväzku s USA
+Hlava štátu a vlády: 	prezident
+Rozloha: 	720,6 km2
+Obyvateľstvo (2007): 	107 862
+Hustota zaľudnenia: 	150 obyv./km2
+Geografická poloha: 	Mikronézia, západný Tichý oceán
+Časové pásma: 	UTC+10/11
+Hlavné mesto: 	Palikir (7321 obyv. – 2008)
+Iné mestá (obyv. – 2008): 	Weno (12837), Kitti (7158), Nett (6321), Madolenihmw (6013), Tol (5495), Kolonia (4728)
+Mena: 	americký dolár (USD, $) = 100 centov
+Štátny sviatok: 	10. máj (výročie ústavy 1979), 24. október (Deň OSN 1945), 3. november (výročie nezávislosti 1986)
+Štátna hymna (1991):	„Patriots of Micronesia“ (Vlastenci Mikronézie)
+Prirodzený prírastok (2003): 31 ‰
+Medzinárodné kódy krajiny: 	FSM, FM
+Hrubý národný produkt (2002): 	1500 USD/obyv.
+Očakávaná dĺžka života pri narodení (2001): 	ženy – 70,6 rokov, muži – 66,7 rokov
+'''Mikronézia''', dlhý tvar '''Mikronézske federatívne štáty''', je ostrovným štátom v [[Tichý oceán|Tichom oceáne]]. Je to nezávislý štát, ale zároveň [[pridružený štát USA]].
 Mikronézia bola pôvodne súčasťou [[Poručnícke územie tichomorských ostrovov|Poručníckeho územia tichomorských ostrovov]], [[Poručnícke územie|poručníckeho územia]] [[Organizácia spojených národov|OSN]] pod správou [[Spojené štáty|USA]]. V roku [[1979]] sa osamostatnilo v rámci poručenského územia a v roku [[1986]] získala nezávislosť na základe Dohody o voľnom pridružení s USA.
@@ Riadok 65: / Riadok 45: @@
 == Politický a demografický prehľad ==
+Federatívna republika s prezidentským systémom voľne pridružená k USA. Hlavou štátu je prezident, volený parlamentom;  od 11. mája 2007 funkciu zastáva Emanuel „Manny“ Mori (* 25.12.1948) . Zákonodarným orgánom je jednokomorový Kongres  (Congress, 14 poslancov, z toho 10 volených na 2 roky, 4 volený na 4 roky)  . Politické strany tam neexistujú.
 Mikronézske federatívne štáty sú federatívnou republikou skladajúcou sa zo štyroch spolkových štátov:  [[Yap (štát)|Yap]], [[Chuuk (štát)|Chuuk]] (do roku [[1990]] Truk), [[Pohnpei (štát)|Pohnpei]] (do novembra [[1984]] ''Ponape'') a [[Kosrae]].
@@ Riadok 85: / Riadok 66: @@
 == Dejiny ==
+Už v 5. tis. p. n. l. boli ostrovy osídlené z Filipín a Indonézie, neskôr Melanézanmi.
-Mikronézia bola osídlená pred viac než 4 000 rokmi. Pôvodne decentralizovaný rodový systém sa vyvinul v ekonomicky a nábožensky centralizované impérium zo sídlom na ostrove [[Yap]].
 V okolí [[Nan Madol]], ktorý sa vďaka umiestneniu na umelých ostrovoch prepojených sieťou kanálov sa časť nazýva Benátkami Pacifiku, ktorý bol v dobe centralistickej vlády Sadelurskej dynastie v rokoch [[500]] až [[1500]] používaný ako obradné a správne centrum. Vtedy tu žilo podľa odhadov okolo 25 000 ľudí. Po roku 1500 sa centralistický systém vlády v oblasti Pohnpei rozpadol.
+Po objavení F. Magalhãesom sa stali zastávkou eur. moreplavcov.  Roku 1899 ju odkúpilo Nemecko, ktoré súostrovie pripojilo k Nemeckej Novej Guinei. V roku 1914 boli obsadené Japonskom a roku 1920 vyhlásené mandátnym územím Spoločnosti národov pod správou Japonska. Počas 2. svetovej vojny boli obsadené USA a roku 1947 začlenené do novo vzniknutého Poručenského územia Tichomorských ostrovov (TTPI) pod správou USA. 10.5.1979 boli na časti Karolín, na jednom zo 4 samosprávnych celkov, na ktorom USA rozdelili  TTPI, jednostranné vyhlásené nezávislé Federatívne štáty Mikronézie.
-Pre [[Európa|Európu]] objavili oblasť dnešnej Mikronézie [[Portugalsko|Portugalci]]. V [[16. storočie|16. storočí]] oblasť ovládalo [[Španielsko]] pod názvom [[Španielská východná India]]. V roku [[1899]] bola odstúpená [[Nemecko|Nemecku]], ktoré toto územie začlenilo do svojej kolónie [[Nemecká Nová Guinea]]. Od roku [[1914]] bolo územie spravované [[Japonsko]]m. Od roku [[1949]] bola pod správou [[Organizácia spojených národov|OSN]] vykonávanou USA ako súčasť [[Poručnícke územie tichomorských ostrovov|Poručníckeho územia tichomorských ostrovov]].
-počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] tu bola umiestnená väčšia časť Japonskej flotily. V roku [[1944]] počas [[Operácia Hailstone|operácie Hailstone]] boli Japonské sily zničené.
+.11.1986 federácia podpísala zmluvu s USA o voľnom pridružení a 22.12.1990 RB OSN schválila zrušenie poručenského štatútu a Mikronézska federácia získala definitívnu nezávislosť. V marci a apríli 1997 sa konali parlamentné voľby , ktorých sa zúčastnili iba nezávislí kandidáti. Ako aj v nasledujúcich voľbách. V roku 2001 sa na ostrove Faichuk, ktorý je súčasťou štátu Chuuk, konalo referendum, v ktorom sa voliči výraznou väčšinou rozhodli pre premenu dištriktu na štát. Doposiaľ nezrealizované.
-[[10. mája]] [[1979]] sa štyri oblasti Poručenského územia Tichomorské ostrovy spojili a vytvorili súčasný štátny celok. V roku [[1986]] uzavrela federácia dohodu o voľnom pridružení k USA, ktoré zmenilo doterajší štatút v oblasti Mikronézskej bezpečnosti z poručníctva na nezávislosť.
 Vlajka Mikronézie je modrá, pretože sú jej ostrovy obklopené morom a jej štyri hviezdy prezentujú členov federácie.
 == Geografia ==
-Mikronézia sa rozkladá na väčšine ostrovov (väčšinou koralových) v súostroví [[Karolíny|Karolín]]. Tvorí ho 607 [[ostrov]]ov roztrúsených v oblasti skoro 3 tisíc kilometrov. Majú plochý povrch a nepatrne vyčnievajú nad úroveň morskej hladiny. A tak najvyšší [[vrch]] [[Totolom]] meria 791 [[m]]. Hlavné mesto je [[Palikir]] na ostrove [[Pohnpei]].
+Rozkladá sa na väčšine ostrovov (vrátane koralových) v súostroví Karolín (Caroline Is.). Ostrovy majú plochý povrch a nepatrne vyčnievajú nad úroveň morskej hladiny (najvyššie vyčnieva Totolom 791 m n. m. na o. Pohnpei). Najväčšími ostrovnými skupinami sú Pohnpei, Chuuk Is., Kosrae, Yap Is. a i.
+Svojim povrchom sú ostrovy Mikronézie veľmi pestré. V Karolínach sú zastúpené všetky tri typy ostrovov. Nájdeme tu vulkanické i korálové a jeden ostrov (Yap) je kontinentálny.
+Majú Tropické teplé  a vlhké podnebie, ovplyvnené oceánom (Yap, priemerná teplota kolíše po celý rok medzi 27 °C až 28 °C, 3100 mm zrážok za rok).
-Majú teplé tropické a vlhké [[podnebie (klíma)|podnebie]], ovplyvnené oceánom. Priemerná teplota sa na ostrovoch po celý [[rok]] pohybuje medzi 30 [[°C]] cez deň, 23&nbsp;°C v noci. Priemerný ročný úhrn [[zrážky|zrážok]] je 3 100 [[mm]].
 === Hlavné ostrovy Mikronézie ===
@@ Riadok 138: / Riadok 116: @@
 == Hospodárstvo ==
+Je založené na rybolove a samozásobiteľskom poľnohospodárstve. USA v minulosti podporovali infraštruktúru ostrovov a pokračujú v poskytovaní pomoci i v súčasnosti (40 mil. USD v r. 1998); významný prínos predstavujú licencie na rybolov. Pestujú sa najmä okopaniny (maniok, taro, jamy), zeleniny, tropické ovocie (banány na Yape) a čierne korenie, zberajú sa kokosové orechy. Chovajú sa ošípané, hydina a dobytok.
-Veľký rozvoj zaznamenáva [[poľnohospodárstvo]]. Hospodárstvo je závislé na pomoci [[Spojené štáty americké|Spojených štátov]]. Z poľnohospodárskych plodín sa zbiera [[Kokosový orech|kokosové orechy]] (kopra), [[maniok]], [[batát]]y, [[korenie]], tropické [[ovocie]] a [[taro]]. Pre výživu obyvateľstva a vývoz je dôležitý [[rybolov]]. Chov tu nieje príliš rozšírený, chovajú sa [[sliepka|sliepky]] a [[prasa|prasce]]. Jedinou nerastnou surovinou, ktorá sa tu ťaží, sú kvalitné [[fosfát]]y. Veľké príjmy do štátnej pokladnice plynú z rúk [[Spojené štáty americké|USA]]. Američania tu totiž majú svoje vojenské základne a platia za ne nájom. Významný je zatiaľ menší [[cestovný ruch]].
+Priem. na Pohnpei, Chuuku a Yape sprac. kokosové orechy (najmä na kopru), ryby (konzervárne a mraziarne) a drevo (píly). Bilancia zahraničného obchodu je pasívna.
+==Rastlinstvo==
+Rastlinstvo Oceánie – vďaka vysokej, stálej teplote a značnej vlhkosti vzduchu – je na všetkých ostrovoch, s výnimkou koralových, veľmi pestré. Oceánia patrí k paleotropickej rastlinnej oblasti a tvorí tri jej podoblasti: indomalajskú, havajskú a novozélandskú. Existujú samozrejme značné rozdiely aj vo vnútri týchto podoblastí. V Mikronézii (ako aj v Polynézii) sa okrem prvkov indomalajských objavujú aj staré prvky Oceánie a prvky americké. Počet endemitov je tu však malý, čo poukazuje na mladý pôvod týchto ostrovov. V Mikronézii a Polynézii pokrýva daždivý les len vlhšie náveterné strany ostrovov, na záveterných stranách rastú iba kroviny, ďalej vo vnútrozemí sa potom objavujú savany, niekedy dokonca stepi. Malé a nízke atoly a koralový ostrov majú veľmi jednoduchú vegetáciu, v ktorej dominuje palma kokosová.
+==Doprava==
+Hlavnými vstupnými bránami do krajiny je letecké spojenie z Havaja, Guama a Manily. Jediný systém autobusovej dopravy funguje na ostrove Yap. Na ostrove Weno (Chuuk) a Yap je k dispozícii taxislužba. Na väčších ostrovoch je možné požičať si automobil. Mimo mesta je kvalita ciest väčšinou neuspokojivá. Situácia sa zhoršuje po prívalových dažďoch. V zemi sa jazdí vpravo, aj keď na cestách sa vyskytujú aj automobily, ktoré majú riadenie prispôsobené na jazdu vľavo. Najbežnejším spôsobom cestovania medzi ostrovmi je rozšírený systém lodnej dopravy.
 == Obyvateľstvo ==
+Mikronézania a Polynézania, obyvatelia ohromného množstva ostrovov Mikronézie a Polynézie, sú pomerne vysoké postavy, svetlého až hnedého sfarbenia s tmavými vlnitými vlasmi. Patria k veľkej skupine tzv. malajopolynejského obyvateľstva, sídliaceho na obrovskej rozlohe od Madagaskaru až po Veľkonočné ostrovy.
-Pôvodní obyvatelia Mikronézie sú Mikronézania. Usadili sa tu už pred 4 000 rokmi. Boli to výborný moreplavci a zaoberali sa rybolovom, poľnohospodárstvom a plátenictvom, hrnčiarstvom a pletením košov. Zakladali dokonca i ranné štáty. Stredná dĺžka života mužov v súčasnosti je 67,7 rokov, u žien 71,3 rokov.
+Behom európskej kolonizácie došlo v Oceánii k prílivu prisťahovalcov z európskych a ázijských krajín. Pôvodné obyvateľstvo aj napriek tomu prevláda v celej Mikronézii a Melanézii (s výnimkou Fidži).
+Populácia je mladá, ale prirodzený prírastok poklesol, mnohí Mikronézania pracujú na Guame a iných okolitých ostrovoch. Obyvateľstvo sa hlási ku katolíckemu a protestantskému náboženstvu. Prevažnú väčšinu obyvateľstva tvoria Mikronézania hovoriaci piatimi jazykmi a Polynézania. Za mestské sídla možno označiť správne centrá 3 členských štátov (bez Kosrae).
 === Najväčšie mestá ===
@@ Riadok 152: / Riadok 140: @@
 * [[Nett]] – 5 000 obyvateľov
 * [[Palikir]] – 5 000 obyvateľov ([[hlavné mesto]])
+==Pôvod mena==
+Meno vzniklo z gréckeho mikros („malý, drobný“) a nésos („ostrov“). Mikronézia tak označuje reťazi drobných ostrovov v strednej a severozápadnej časti Tichého oceánu.
 == Zaujímavosti ==
-Na oceánskej ploche na severozápade, ktorá prináleží štátu, sa nachádza najnižší bod zemského povrchu v [[Mariánska priekopa|Mariánskej piekope]] - 10 924 [[m]] pod hladinou mora.
+Na oceánskej ploche na severozápade, ktorá patrí štátu , sa nachádza najnižší bod zemského povrchu v Mariánskej priekope – 10 924 m pod hladinou mora.
+Na ostrove Pohnpei vybudovala neznáma civilizácia mesto Nan Madol – kamenné budovy z čadičových stĺpov na umelých ostrovoch popretkávaných sieťou kanálov.
-Na [[ostrov]]e [[Pohnpei]] vybudovala neznáma civilizácia [[mesto]] [[Nan Madol]] - kamenné budovy z čadičových stĺpoch na umelých ostrovoch, pretkaných sieťou [[zavlažovací kanál|kanálov]].
 == Odkazy ==
+http://dalky.cz/pruvodce/z-mikronesie.html
 === Referencie ===
+<references/>Adam, J. a kol. 2006. Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch: 2. zväzok. Bratislava: Agentúra Cesty, s. r. o., 2006. ISBN 80-969159-4-0
-<references/>
+<references/>Brinke, J. 1983. Austrálie a Oceánie. Praha: Státní pedagogické nakladatelství, n. p. 1983. 14-499-83
+<references/>Liščák, V. 2009. Státy a území svĕta. Praha: Libri. 2009.ISBN 978-80-7277-414-2
+<references/>Šára, P. a kol. 2005. Lexikón krajín sveta. Harmanec: VKÚ, akciová spoločnosť. 2005. ISBN 80-8042-430-6
 === Externé odkazy ===

z d u Štáty a závislé územia v Austrálii a Oceánii
Australázia	Austrália Kokosové ostrovy Norfolk Nový Zéland¹ Vianočný ostrov
Melanézia	Fidži Indonézia (Moluky) Nová Kaledónia Papua-Nová Guinea² Šalamúnove ostrovy Vanuatu Východný Timor³
Mikronézia	Guam Kiribati Marshallove ostrovy Mikronézske federatívne štáty Nauru Palau Severné Mariány
Polynézia	Americká Samoa Cookove ostrovy Francúzska Polynézia Niue Pitcairnove ostrovy Samoa Tokelau Tonga Tuvalu Wallis a Futuna
¹ Nový Zéland býva často započítavaný do Polynézie. ² Papua-Nová Guinea býva často započítavaná ako časť Australázie. ³ Východný Timor býva často započítavaný ako časť Ázie.