Filip IV. (Francúzsko): Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
d
typo, replaced: o. i. → o. i., Loajal → Lojal
d (commons:Category -> commonscat)
d (typo, replaced: o. i. → o. i., Loajal → Lojal)
|Miesto úmrtia = [[Fontainebleau]]
}}
'''Filip IV. Pekný''' ({{V jazyku|fra|Philippe IV le Bel}}) (* [[1268]], [[Fontainebleau]]{{--}}† [[29. november]] [[1314]], [[Fontainebleau]]) bol [[Francúzsko|francúzsky]] kráľ z rodu [[Kapetovci|Kapetovcov]], vládol v rokoch [[1285]]{{--}}[[1314]]; navarrský kráľ (ako Filip I.) a sobášom s [[Jana I. Navarrská|Janou I. Navarrskou]] ([[1284]]{{--}}[[1305]]) gróf zo [[Champagne-Ardenne|Champagne]].
 
== Mladosť ==
== Vojna s Anglickom ==
[[Súbor:Hommage of Edward I to Philippe le Bel.jpg|thumb|Hold Eduarda I. (kľačiaci) Filipovi Peknému (sediaci)]]
Anglický kráľ [[Eduard I. (Anglicko)|Eduard I.]] bol ako vojvoda akvitánsky Filipovým [[vazal]]om s povinnosťou vzdať mu hold.
 
V roku [[1293]] si Filip po námornom incidente medzi Normanmi a Angličanmi predvolal Eduarda na francúzsky dvor. Eduard, zaneprázdnený problémami v Škótsku, odmietol prísť. To Filip využil ako zámienku na odňatie všetkých Eduardových majetkov vo Francúzsku. Začala sa vojna s Anglickom.
== Poľovačka na peniaze ==
[[Súbor:CoinPhilippeLeBel.JPG|left|thumb|Zlatá minca Filipa IV]]
Filip Pekný poznal jedinú finančnú zásadu: obstarať peniaze všetkými možnými spôsobmi. Zavádzal nové [[Daň|dane]]: mimoriadnu daň, akúsi daň z obratu; daň z príjmu, ktorá ide na „obranu kráľovstva“; konfiškácie. V roku 1306 boli pozatýkaní všetci [[Židia]], ich majetky boli skonfiškované a sami boli vypovedaní z francúzskeho územia. Ako ďalšie finančné obete nasledovali [[Lombardia|lombardskí]] bankári a bohaté opátstva. Jeho nepriatelia z radov katolíckej cirkvi ho odsudzovali ako márnotratníka. Devalvuje mince. Keď uvalil dane aj na francúzsky klérus, nasledovali protesty rímskokatolíckej cirkvi a pápežovho okolia. Pápež [[Bonifác VIII.]] na to reagoval vydaním buly ''Clericis laicos'', ktorá zakazovala laikom zdaňovať klérus pod hrozbou exkomunikácie. Aby vzdoroval pápežovi, Filip zvolal snem biskupov, šľachticov a parížskych mešťanov, predchodcu [[Generálne stavy (Francúzsko)|Generálnych stavov]], ktoré sa prvýkrát zišli počas jeho vlády. Ich jedinou úlohou bolo schválenie nových daní.
 
Filip z tohto sporu s pápežom vyšiel víťazne. Proti pápežovi vyslal svojho ministra Viliamoma Nogareta s príkazom zatknúť Bonifáca, priviesť ho do Francúzska, kde ho chcel prinútiť odstúpiť. Starý pápež s podlomeným zdravím však túto potupu neprežil. Na druhý deň zomrel. Na Petrov stolec bol na jeho miesto v roku [[1303]] zvolený [[Benedikt XI.]], od ktorého si Filip sľuboval spoluprácu a podriadenosť. Keďže ani nový pápež sa nehodlal kráľovi podriadiť, po jeho smrti (už na druhý rok) presadil za pápeža Francúza. V roku [[1305]] sa ním stal arcibiskup Bertrand de Goth (pápež [[Klement V.]]). LoajalituLojalitu nového pápeža a kontrolu nad ním si Filip poistil o.  i. tým, že v roku [[1309]] presídlil pápežský úrad do juhofrancúzskeho [[Avignon]]u. Takmer sedemdesiat rokov (do roku [[1378]]) trvajúce obdobie v dejinách rímskokatolíckej cirkvi, kedy nebol sídlom jej hlavy Rím, vošlo do histórie pod názvom [[avignonské zajatie]].
 
== Vo Flámsku ==
== Filip IV. a templári ==
{{Hlavný článok|Rád templárov}}
[[Rád templárov]] bol 200 rokov starý vojenský rád, ktorý sa zodpovedal iba pápežovi. Jeho ohromné bohatstvo lákalo Filipa, ktorý mal večné finančné problémy. Aby ho mohol vydrancovať, využil svoj vplyv na [[Klement V.|Klementa V.]], ktorý rád zrušil a zbavil ho aj cirkevného postavenia a ochrany. Filip sa na jeho zničenie dobre pripravil. Poveril svojho ministra Nogareta a [[Inkvizícia|inkvizítora]] Francúzska Ymberta, aby tajne zhromaždili všetko, čo by mohlo rád skompromitovať. Obviňovali ich, že namiesto Krista uctievajú pohanského boha [[Bafomet]]a. V noci z [[12. október|12. októbra]] na [[13. október|13. októbra]] [[1307]] boli vo Francúzsku súčasne zatknuté agentmi Filipa Pekného stovky templárskych rytierov (povera v nešťastný piatok trinásteho vznikla vďaka tomuto dňu). V zajatí sa ocitol aj veľmajster [[Jacques de Molay]] spolu so svojím zástupcom Hugrom de Perraultom. Templári boli neskôr mučení, aby sa priznali ku [[Heréza|kacírstvu]] v ráde. Veľa templárov bolo upálených.
 
V októbri roku [[1311]] sa zišiel vo francúzskom [[Vienne (Isère)|Vienne]] koncil za účasti okolo 300 biskupov z Anglicka, Francúzska, Škótska, Talianska, Uhorska a ďalších katolíckych krajín. Väčšina biskupov sa postavila proti návrhu, aby bol rád odsúdený a zrušený. Návrhu Klementa sa podriadili až keď sa na koncile objavil Filip IV. s oddielom ozbrojencov. [[22. marec|22. marca]] [[1312]] bol rád oficiálne zrušený.
74 532

úprav

Navigačné menu