19 Fortuna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
19 Fortuna
planétka
19Fortuna-LB1-crab-mag11.jpg
Objavenie A
ObjaviteľJohn Russell Hind
Dátum objavenia22. august 1852
Označenie planétokA902 UG B
Kategóriaplanétky hlavného pásu
Orbitálne (obehové) vlastnosti C
Epocha 22. október 2004 (JD 2453300,5)
Excentricita (e)0,159
Veľká polos (a)365,235 Gm (2,441 AU)
Perihélium (q)307,028 Gm (2,052 AU)
Afélium (Q)423,443 Gm (2,831 AU)
Obežná doba (P)1393,378 d (3,81 a)
Priemerná obežná rýchlosť18,94 km/s
Uhol sklonu dráhy
k ekliptike (i)
1,573°
Dĺžka výstupného uzla (Ω)211,379°
Argument perihélia (ω)182,091°
Stredná anomália (M)268,398°
Fyzikálne vlastnosti
Rozmery225,0 km 1
Hmotnosť1,2×1019 kg
Hustota2,0? g/cm³
Povrchová gravitácia0,0629 m/s²
Úniková rýchlosť0,1190 km/s
Rotačná perióda0,3101 d (7,443 h) 2
Spektrálna triedaG
Absolútna veľkosť7,13
Albedo0,061 3
Priemerná povrchová teplota~180 K

19 Fortuna je planétka v hlavnom pásme asteroidov. Zložením sa podobá trpaslíčej planéte 1 Ceres; má tmavý povrch pokrytý jednoduchými uhlíkatými látkami.

Histórie[upraviť | upraviť zdroj]

Objavil ju J. R. Hind, a to 22. augusta 1852 na londýnskej súkromnej hvezdárni George Bishopa. Pomenoval ju po Fortune, rímskej bohyni šťastia.

Popis objektu[upraviť | upraviť zdroj]

Táto planétka na základe spektroskopických prieskumov patrí do skupiny C, teda uhlíkatých objektov a to do podskupiny G, lebo v infračervenej oblasti boli zistené spektrálne pásy, zodpovedajúce chemickým väzbám C—H. Dá sa z toho usúdiť, že jej povrch obsahuje veľké množstvo tholínu, vznikajúceho fotolýzou uhľovodíkov pôsobením slnečného ultrafialového žiarenia a korpuskulárneho kozmického žiarenia. Ďalšie spektrálne pásy ukazujú na prítomnosť hydratovaných kremičitanov a oxidov železa. Je viac-menej dokázané, že sa jej povrch najviac blíži zloženiu chondritických meteoritov triedy CM. Niektorí astronómovia túto planétku dokonca spolu s 1 Ceres považujú za materské teleso uhlíkatých chonditov (napr. meteoritu Murchison).

V roku 1993 uskutočnil Hubbleov vesmírny ďalekohľad prvé podrobné pozorovania. Bolo zistené, že planétka má priemer asi 0,2 uhlovej sekundy a takmer guľový tvar. Pátranie po jej mesiacoch bolo bezvýsledné. Na upresnenie veľkosti tohto telesa bolo použitých niekoľko pozorovaných zákrytov hviezd.

Prieskum objektu[upraviť | upraviť zdroj]

Táto planétka doteraz nebola skúmaná žiadnou pozemskou sondou. V 90. rokoch 20. storočia ruskí vedci v spolupráci s nemeckými ju navrhovali ako jeden z možných cieľov kozmickej misie na odobratie vzorky hornín vzhľadom na to, že sa pohybuje vo vnútornej časti hlavného pásu planétok a pretože pravdepodobne predstavuje charakteristického zástupcu triedy objektov s málo premeneným materiálom z doby formovania slnečnej sústavy. Bola tiež na zoznamu potencionálnych cieľov pozorovania zblízka neskôr zrušeného projektu sondy CRAF (Comet Rendezvous and Asteroid Fly-by).


… | 18 Melpomene | 19 Fortuna | 20 Massalia | …