2009 v kozmonautike

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
STS-125 FD9 Release.jpg

Posledná servisná misia (STS-125) k Hubblovmu teleskopu
Fakty
Lety na obežnú dráhu
Prvý 18. január
Posledný 29. december
Úspešné 73
Neúspešné 3
Čiastočne úspešné 2
Katalogizované 75
Národné prvenstvá
Satelit Švajčiarsko[1]
Orbitálny let Irán[2]
Kozmonaut Nový Zéland
Rakety
Prvé štarty Delta IV-M+ (5,4)
H-IIB
Naro-1
Taurus-XL 3110
Posledné štarty Cyklon-3
Ariane 5GS
Pilotované lety
Orbitálne 9
Počet kozmonautov 46

V roku 2009 sa v kozmonautike udiali niektoré významné udalosti, vrátane prvého iránskeho štartu na obežnú dráhu, vynesenia prvého švajčiarskeho satelitu a štartu prvej novozélandskej výskumnej rakety. Prvý štart absolvovali nosné rakety H-IIB a Naro-1 a posledný štart nosné rakety Cyklon-3 a Ariane 5GS.[3] Počet členov stálej posádky Medzinárodnej vesmírnej stanice sa v máji zvýšil na šesť a v závere roka úspešne odštartovala aj japonská nákladná loď HTV-1 so zásobami pre ISS.

Prehľad[upraviť | upraviť zdroj]

Satelit Iridium

Podľa medzinárodne akceptovanej definície je každý let, ktorý prekročí tzv. Kármánovu čiaru (100 km nad hladinou mora), vesmírny. Prvý zaznamenaný štart vesmírneho letu v roku 2009 sa uskutočnil 18. januára o 2:47 GMT z Cape Canaveral Air Force Station. Raketa Delta IV Heavy vyniesla na obežnú dráhu družicu USA-202 ELINT. Bol to zároveň prvý orbitálny štart v tomto roku.

2. februára uskutočnil Irán prvý úspešný orbitálny štart,[2], keď raketa Safír na nízku obežnú dráhu Zeme vyniesla satelit Omid.

10. februára o 16:56 GMT sa na obežnej dráhe stala prvá vážna zrážka dvoch družíc, ktorá zničila družice Kosmos 2251 a Iridium 33, vypustené v roku 1993 resp. v roku 1997. Až do zrážky bola družica Iridium 33 funkčnou a aktívnou súčasťou siete družíc Iridium, družica Kosmos 2251 bola nefunkčná (kozmický odpad).

25. augusta uskutočnila svoj prvý štart rusko-severokórejská raketa Naro-1, čím sa Severná Kórea zaradila medzi štáty, ktoré sa pokúsili vypustiť družicu na obežnú dráhu. Pokus nebol úspešný a družica nedosiahla obežnú dráhu.

HTV-1 prilieta k ISS

Prvý let súkromnej nosnej rakety Falcon 9 spoločnosti SpaceX sa mal uskutočniť v novembri, ale bol preložený na február 2010, kvôli poskytnutiu času na dôkladnejšiu prípravu. Štart komerčnej nepilotovanej kozmickej lode SpaceX Dragon, ktorú spoločnosť vyvíja ako súčasť programu NASA COTS, ktorý mal byť uskutočnený tiež v roku 2009, bol taktiež presunutý na rok 2010. 10. septembra úspešne odštartovala prvá japonská nákladná kozmická loď HTV-1 pomocou nosnej rakety H-IIB. Prvý švajčiarsky satelit, SwissCube-1, odštartoval 23. septembra pomocou rakety PSLV.

18. decembra uskutočnila raketa Ariane 5GS svoj posledný štart. Na obežnú dráhu vyniesla družicu Helios-IIB. Posledný orbitálny štart roka sa uskutočnil 29. decembra, keď nosná raketa Proton-M s urýchľovacím stupňom Briz-M na obežnú dráhu vyniesla družicu DirecTV-12.

Výskum vesmíru[upraviť | upraviť zdroj]

Aj keď v roku 2009 neodštartovala žiadna planetárna sonda, na obežnú dráhu sa dostali štyri astronomické observatóriá. Družica Kepler, ktorá odštartovala pomocou rakety Delta II 7. marca, vstúpila na heliocentrickú obežnú dráhu, z ktorej bude hľadať exoplanéty. 14. mája raketa Ariane 5ECA vyniesla Herschelov vesmírny ďalekohľad a ďalekohľad Planck. Obidva boli umiestnené do L2 libračného bodu sústavy Zem a Slnko, z ktorého budú využívané na astronomické účely. Ďalekohľad Herschel skúma v infračervenom spektre, Planck vo viditeľnom spektre. Štvrté observatórium Wide-field Infrared Survey Explorer, alebo WISE, ktoré bolo náhradou za Wide Field Infrared Explorer, ktorý zlyhal krátko po štarte, bolo vynesené na slnkosynchrónnu orbitu 14. decembra raketou Delta II a bude využívané pre infračervenú astronómiu. Oprava Hubblovho teleskopu počas misie STS-125 vrátila ďalekohľad do plne operačného stavu po sérii porúch z roku 2008.

V roku 2009 odštartovali dve lunárne sondy; Lunar Reconnaissance Orbiter a Lunar Crater Observation and Sensing Satellite vyniesla naraz raketa Atlas V 18. júna. Sonda LRO vstúpila na selenocentrickú obežnú dráhu a začala sériu experimentov, kým sonda LCROSS ostala pripojená na stupeň Centaur a preletela okolo Mesiaca. Po dvoch obletoch Zeme sa sonda LCROSS oddelila od stupňa Centaur a 9. októbra obidve časti dopadli do krátera Cabeus na južnom póle Mesiaca. Podľa pozorovaní dopadu stupňa Centaur bola sonda LCROSS schopná potvrdiť výskyt vody na Mesiaci.[4] Viacero ďalších lunárnych sond v roku ukončilo svoju činnosť; Okina dopadla na odvrátenú stranu Mesiaca 12. februára, Čchang'e 1 bola po dokončení všetkých úloh odstavená 1. marca. Úspešná misia sondy Kaguya bola ukončená 12. júna dopadom do blízkosti krátera Gill. 29. augusta zlyhala sonda Čandraján 1 a nedosiahla tak ani polovicu svojej plánovanej životnosti.

Misie Mars Science Laboratory a Fobos-Grunt na Mars boli naplánované na koniec roka 2009, avšak obom bolo poskytnuté viac času na vývoj kozmickej lode a boli presunuté do roku 2011. Fobos-Grunt, misia pre odber vzoriek z Marsovho mesiaca Fobos, by mal niesť prvú čínsku planetárnu sondu Yinghuo-1.

V roku 2009 došlo k niekoľkým preletom sondy Cassini, ktorá stále obieha planétu Saturn, v tesnej blízkosti viacerých jeho prirodzených satelitov. Vo februári sonda Dawn preletela vo vzdialenosti 549 km od Marsu a využila jeho gravitáciu na ceste do pásma planétok. V septembri preletela sonda MESSENGER okolo planéty Merkúr po tretíkrát a naposledy pred navedením na jej obežnú dráhu v roku 2011. Zatiaľ čo hlavný cieľ preletu, využitie gravitačného poľa planéty, bol úspešný, sonda sa krátko pred preletom prepla do núdzového režimu, čo zabránilo zaznamenávaniu údajov pri odlete od planéty.[5] V novembri sa sonda Rosetta po tretíkrát a naposledy sa na svojej ceste priblížila k Zemi.

Pilotované lety[upraviť | upraviť zdroj]

Štart raketoplánu Atlantis na misiu STS-125, poslednú opravárenskú k Hubblovmu teleskopu

V roku 2009 odštartovalo deväť letov s ľudskou posádskou, najviac od roku 1997. Misia STS-119, pomocou raketoplánu Discovery, sa začala 15. marca. Na Medzinárodnú vesmírnu stanicu priniesla najnovší súbor solárnych panelov. V marci Sojuz TMA-14, stý štart lode s ľudskou posádkou v rámci programu Sojuz, priviezol na ISS posádku Expedície 19. V máji raketoplán Atlantis vykonal poslednú opravárenskú misiu k Hubblovmu teleskopu, STS-125. O niekoľko dní neskôr odštartoval Sojuz TMA-15 s posádkou Expedície 20 a po prvýkrát v histórii mala základná posádka ISS šesť členov. Bol to stý vesmírny let v rámci pilotovaného programu Sojuz. Výnimkou je misia lode Sojuz T-10-1, ktorej sa nepodarilo prekročiť hranicu vesmíru. V júli na misii STS-127 raketoplán Endeavour vyniesol poslednú súčasť japonského laboratória Kibó. Augustová misia STS-128 raketoplánu Discovery zase priviezla MPLM Leonardo. V septembri odštartovala loď Sojuz TMA-16 s posádkou Expedície 21. Išlo o sté dosiahnutie obežnej dráhy pilotovanej kozmickej lode v rámci programu Sojuz. V novembri raketoplán Atlantis letel na misiu STS-129 a na ISS doniesol dva EXPRESS Logistics Carrier. Posledný let s posádkou v roku 2009 bol let lode Sojuz TMA-17, ktorý odštartoval 20. decembra s posádkou Expedície 22.

Štart lode Ares I-X

Aj keď bez posádky, 28. októbra o 15:30 GMT sa zo štartovacieho komplexu 39A na Kennedyho vesmírnom stredisku uskutočnil testovací let rakety Ares I-X. Let bol úspešný a raketa dosiahla výšku okolo 46 km. Zlyhanie padáku počas zostupu spôsobilo poškodenie zachráneného prvého stupňa rakety.

Neúspešné štarty[upraviť | upraviť zdroj]

Štart observatória OCO pomocou rakety Taurus

V roku 2009 došlo k trom neúspešným štartom. 24. februára z Vandenberg Air Force Base v Kalifornia odštartovala raketa Taurus-XL s astronomickou družicou Orbiting Carbon Observatory. Družica sa neoddelila od horného stupňa a kvôli hmotnosti nedosiahla obežnú dráhu. Stupeň so stále pripojeným satelitom vstúpil do atmosféry a padol do mora pri pobreží Antarktídy. Druhým zlyhaním bol kontroverzný severokórejský pokus o vynesenie komunikačnej družice Kwangmyongsong-2 pomocou rakety Unha. Štart sa uskutočnil 5. apríla a Severná Kórea tvrdí, že družica úspešne dosiahla obežnú dráhu, avšak žiadne objekty sledované od štartu nedosiahli orbitálnu rýchlosť a americké radarové systémy pre sledovanie rakety zistili, že raketa zlyhala približne v čase oddelenia tretieho stupňa a jej pozostatky sa zrútili do Tichého oceánu. 25. augusta na svoj prvý let odštartovala raketa Naro-1, ale polovici nákladu sa nepodarilo oddeliť a nedosiahla obežnú dráhu.

21. mája čiastočne zlyhala raketa Sojuz-2.1a pri vypustení družice Meridian 2, kvôli predčasnému prerušeniu práce druhého stupňa nosnej rakety. Satelit bol umiestnený na nižšej ako plánovanej obežnej dráhe, ktorú bol schopný upraviť pomocou svojho palubného pohonu. 31. augusta raketa Dlhý pochod 3B umiestnila družicu Palapa-D na nižšiu ako plánovanú obežnú dráhu po prepálení plynového generátora tretieho stupňa, čo viedlo k zlyhaniu zapálenia druhého stupňa.[6] satelit bol schopný sám zvýšiť svoju obežnú dráhu na úkor paliva, ktoré malo byť použité na vlastnú päť až šesťročnú prevádzku.[6]

Prelety a priblíženia vo vesmíre[upraviť | upraviť zdroj]

Dátum Kozmická loď Akcia Poznámky
7. február Cassini 50. prelet okolo Titanu Najmenšia vzdialenosť: 960 km
12. február [7] Okina dopad na povrch Mesiaca Odvrátená strana Mesiaca
17. február Dawn prelete okolo Mars Gravitačný manéver, najmenšia vzdialenosť 549 km o 0:28 GMT
1. marec[8] Chang'e 1 dopad na povrch Mesiaca z obežnej dráhy o 07:36 a náraz o 08:13[8]
27. marec Cassini 51. prelet okolo Titanu Najmenšia vzdialenosť: 960 km
4. apríl Cassini 52. prelet okolo Titanu Najmenšia vzdialenosť: 4150 km
20. apríl Cassini 53. prelet okolo Titanu Najmenšia vzdialenosť: 3600 km
5. máj Cassini 54. prelet okolo Titanu Najmenšia vzdialenosť: 3244 km
21. máj Cassini 55. prelet okolo Titanu Najmenšia vzdialenosť: 965 km
6. jún Cassini 56. prelet okolo Titanu Najmenšia vzdialenosť: 965 km
10. jún [9] Kaguya dopad na povrch Mesiaca o 18:25 UTC, v blízkosti krátera Gill.
22. jún Cassini 57. prelet okolo Titanu Najmenšia vzdialenosť: 955 km
23. jún LRO vstup na obežnú dráhu okolo Mesiaca zážih trval od 09:47 do 10:26 UTC
23. jún LCROSS/Centaur prelet okolo Mesiaca Gravitačný manéver pre vyladenie dopadu v októbri, najmenšia vzdialenosť: 3200 km o 10:30:33 UTC
8. júl Cassini 58. prelet okolo Titanu Najmenšia vzdialenosť: 965 km
24. júl Cassini 59. prelet okolo Titanu Najmenšia vzdialenosť: 955 km
9. august Cassini 60. prelet okolo Titanu Najmenšia vzdialenosť: 970 km
25. august Cassini 61. prelet okolo Titanu Najmenšia vzdialenosť: 970 km
17. september Artemis P1 prelet okolo mesiaca Najmenšia vzdialenosť: 43875 km o 00:49 UTC [10]
30. september MESSENGER tretí prelet okolo Merkúra Gravitačný manéver, Najmenšia vzdialenosť: 229 km [11]
9. október AV-020 Centaur dopad na povrch Mesiaca 2000 kg horný stupeň rakety Atlas V slúžil na vynesenie sond LRO a LCROSS. Dopadol do kráteru Cabeus[12] na južnom póle Mesiaca[13]. Dopad nastal o 11:31 UTC a bol pozorovaný sondou LCROSS.
LCROSS (SS/C) dopad na povrch Mesiaca 700 kg kozmická sonda. Oddelená od stupňa Centaur o 01:50 UTC, dopad do rovnakého kráteru o 11:37.
12. október Cassini 62. prelet okolo Titanu Najmenšia vzdialenosť: 1300 km
2. november Cassini 7. prelet okolo mesiaca Enceladus Najmenšia vzdialenosť: 103 km
13. november Rosetta Tretí prelet okolo Zeme Gravitačný manéver
21. november Cassini 8. prelet okolo mesiaca Enceladus Najmenšia vzdialenosť: 1607 km
8. december Artemis P1 prelet okolo Mesiaca Najmenšia vzdialenosť: 16101 km o 01:25 UTC[10]
12. december Cassini 63. prelet okolo Titanu Najmenšia vzdialenosť: 4850 km
28. december Cassini 64. prelet okolo Titanu Najmenšia vzdialenosť: 955 km
K niekoľkým pomerne vzdialeným a necieleným preletom okolo mesiacov Dione, Mimas, Rhea, Tethys a Titan sondou Cassini došlo v priebehu celého roka.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. It's a First! Swiss Satellite In Space — This Cube Isn't Cheese [online]. Satnews Daily, 2009-09-21, [cit. 2009-09-25]. Dostupné online.
  2. a b MCDOWELL, Jonathan. Issue 606 [online]. Jonathan's Space Report, [cit. 2009-02-05]. Dostupné online.
  3. BARBOSA, Rui C.. NASASpaceflight.com, 2009-01-30, [cit. 2009-01-30]. Dostupné online.
  4. LCROSS-Water
  5. LAKDAWALLA, Emily. Third Time's No Charm: MESSENGER's Third Gravity Assist Successful, But "Safe Mode" Interrupts Science [online]. The Planetary Society, 2009-09-30, [cit. 2009-12-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. a b DE SELDING, Peter B.. Burn-through Blamed in China Long March Mishap [online]. Space News, 2009-11-19. Dostupné online. (po anglicky)
  7. Tlačová správa JAXA [online]. JAXA, 2009 -02-13, [cit. 2009-02-13]. Dostupné online.
  8. a b GUODONG, Du. Xinhua, 2009-03-01, [cit. 2009-03-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. KAGUYA Lunar Impact [online]. JAXA, [cit. 2009-06-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. a b MCDOWELL, Jonathan. Issue 628 [online]. Jonathan's Space Report, [cit. 2010-05-23]. Dostupné online.
  11. MESSENGER Gains Critical Gravity Assist for Mercury Orbital Observations [online]. MESSENGER Mission News, 30. september 2009, [cit. 2009-09-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. LCROSS Impact Data Indicates Water on Moon [online]. NASA, 2009-11-13, [cit. 2009-12-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  13. Technical Info- Lunar CRater Observation and Sensing Satellite