Alexios I. Studites

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ustanovenie Alexia Studitu za patriarchu, Madridský kódex, kronika Jána Skylitza

Alexios Studites (gr. Ἀλέξιος ὁ Στουδίτης, lat. Alexius Studites; * ? – † 20. február 1043, Konštantínopol)[1] bol opát (igumen) Studijského kláštora a konštatinopolský patriarcha v rokoch 10251043. Studites bol horlivým prívržencom macedónskej dynastie, zároveň však bol aj ochrancom nezávislosti cirkvi a čistoty cirkevnej náuky. Významným bola aj jeho úprava kánonického manželského práva (napr. úprava prekážky pokrvného príbuzenstva pri manželstve). V roku 1034 založil v okolí Konštantínopola kláštor Usnutia Panny Márie, pre ktorý spísal aj typikon, ktorý sa neskôr používal aj v slovanských krajinách.[2]

Život[upraviť | upraviť kód]

Alexios, pôvodne igumen Studijského kláštora, sa konštantínopolským patriarchom stal niekedy v polovici decembra 1025, keď ho do úradu bez kánonických formalít na smrteľnej posteli ustanovil cisár Bazil II. V júli 1026 podporil nového autokrata (samovládcu), Konštantína VIII. a ustanovil cirkevnú novelu, ktorá automaticky anathemnovala (prekliala) akýchkoľvek vzbúrencov proti legitímnym cisárom.

V roku 1027 odsúdil charistikion (zverenie kláštorných pozemkov do správy určitej osobe, či inštitútu) a v januári 1028 sa Alexios pokúsil zvýšiť nezávislosť cirkvi a jej predstaviteľov tým, že ustanovil nespôsobilosť civilných súdov súdiť klerikov a mníchov.[1]

Alexios sa preukázal aj ako značný ochranca ortodoxnej kresťanskej náuky. Po tom, čo boli k ríši za vlády Bazila II. pripojené početné východné oblasti, stali sa obyvateľmi Byzantskej ríše aj zväčša neortodoxní Arméni a Sýrčania, ktorých centrálna vláda považovala za heretikov. Spory nastali krátko po smrti cisára Bazila II. a už v roku 1029 bol proti jakobitom v Konštantínopole vedený cirkevný súd. Melitenský jakobitský patriarcha Mar Abdun bol exkomunikovaný a vyhnaný. O rok neskôr sa v Konštantínopole uskutočnila synoda zaoberajúca sa perzekúciou východných heretikov. Prenasledovanie pokračovalo aj za vlády Michala IV., keď nakoniec jakobitský patriarcha presídlil do arabských krajín.[3]

Vernosť macedónskej dynastii Alexios preukázal po tom, čo i napriek nesúhlasu oddal cisárovnú Zoe s Michalom IV. a to i napriek kánonickým obtiažam (šlo o druhé manželstvo cisárovnej Zoe). Počas vlády Michala IV. však Alexios takmer pre ambície cisárovho brata Jána Orfanotrofa stratil svoj úrad. Svoj úrad si však udržal a ustál aj opakovanú snahu o zosadenie zo strany nového cisára Michala V.[1] V roku 1042 Alexios stál v centre ľudového povstania, ktoré zbavilo trónu neobľúbeného Michala V. a dosadilo na byzantský trón cisárovné sestry Zoe a Theodoru. Druhýkrát Alexios v cirkevných manželských prekážkach cisárovnej Zoe ustúpil pri jej v poradí už treťom manželstve s Konštantínom IX. Monomachom.[3] V minulosti naopak východná cirkev tretie manželstvo zakázala (Lev VI.). Alexios Studites zomrel 20. februára 1043 v Konštantínopole.[1]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d ALEXIOS STOUDITES. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 67.
  2. Alexios Studites. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 23 - 24.
  3. a b ZÁSTĚROVÁ, Bohumila, a kol. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 206 - 207 a 214 - 215.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]