Artúr Szalatnai-Slatinský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Artúr Schlesinger
Dielo
Významné stavbyOrtodoxná synagóga v Bratislave, Pamätník SNP na Jankovom Vŕšku
Osobné informácie
Narodenie11. február 1891
 Slatina nad Bebravou
Úmrtie10. november 1962 (71 rokov)
 Bratislava
Alma materVysoká škole technická v Budapešti
Odkazy
Spolupracuj na Commons Artúr Szalatnai-Slatinský
(multimediálne súbory na commons)

Artúr Schlesinger (Szalatnai-Slatinský) (* 11. február 1891, Slatina nad Bebravou[1] – † 10. november 1962, Bratislava) bol slovenský architekt. Schlesinger patrí medzi významných avangardných slovenských medzivojnových architektov, ktorých realizácie našli pozoruhodnú odozvu nielen u nás, ale aj v mnohých svetových odborných časopisoch.

Život[upraviť | upraviť kód]

Narodil sa 11. februára 1891 v Slatine nad Bebravou v židovskej rodine roľníka Mórica Schlesingera a Berty, rod. Kellerman, mal dve sestry. Základnú školu absolvoval v Slatine nad Bebravou a v roku 1909 zmaturoval na reálnom gymnáziu v Žiline. V rokoch 1914 – 1918 a 1918 študoval architektúru na Vysokej technickej škole v Budapešti a prvýkrát si zmenil meno na Schlesinger-Szalatnai podľa miesta narodenia.

Počas 1. svetovej vojny bojoval na talianskom a francúzskom fronte, kde spoznáva tamojšiu architektúru. V roku 1920 sa usadil v Bratislave a v nemčine vydal knihu Architektonické formy bratislavských cintorínov. V roku 1923 podľa jeho návrhu zrealizovali v Bratislave ortodoxnú synagógu. V 20. rokoch 20. storočia prežíval v tvorbe najskôr kubistické, potom tehlové obdobie. V roku 1927 vydal knihu o svojej architektonickej tvorbe. V 30. rokoch sa špecializoval na kúpeľné stavby a vidiecke domy pre lekárov. V roku 1945 sa vyhol deportácii a na konci vojny sa skrýval pred nacistami v Bratislave. Po vojne vstúpil do komunistickej strany.

V rokoch 1948 – 1951 navrhol so sochárom Jozef Pospíšilom Pamätník SNP na Jankovom Vŕšku. V rokoch 1951 – 1957 navrhol renováciu kaštieľa v Diviakoch. V 50. rokoch pracoval na územných plánoch mnohých slovenských miest. Zomrel 10. novembra 1961 v Bratislave, kde je aj pochovaný.

Súťaže[upraviť | upraviť kód]

Zúčastnil sa na mnohých súťažiach, v ktorých prvé ceny dostal za kino v Trenčianskych Tepliciach, za regulačný plán Nových zámkov a Prešova, za okresný úrad v Stupave, verejné kúpele na Baštovej ulici v Bratislave a za synagógu v Bratislave

Realizované práce[upraviť | upraviť kód]

Publicistická činnosť[upraviť | upraviť kód]

  • 1920 – Architektonické formy bratislavských cintorínov
  • O jeho tvorbe bola vydaná monografia Ing. arch Artúr Szalatnai 1920 – 1926

Chronologický prehľad tvorby[upraviť | upraviť kód]

  • 1922 – 26, Ortodoxná synagóga v Bratislave, Heydukova 11, Bratislava
  • 1923, Dom L. Ringwalda, Palackého 35, Trenčin
  • 1924 – 25, Sanatórium Caritas, Zochova 10,12 Bratislava
  • 1925, Bytový dom K. Kempného, Radlinského 4, Bratislava
  • 1925 – 26, Penzió Grunhut (neskôr Perugia), Zelná 5, Bratislava
  • 1925 – 27, Vila Astoria, Sad Andreja Kmeťa 24, Piešťany
  • 1926 – 27, Nárožný obytný dom V. Kohna na Mickiewiczovej ulici 4, Bratislava 1
  • 1928 – 29, Hotel Pavla, Sad Andreja Kmeťa 76, Piešťany
  • 1929 – 31, Bazén Sina, Sinaova1, Trenčianske Teplice
  • 1931, Hudobný pavilón, Terasa pred kúpeľnám domom, Trenčianske Teplice
  • 1931, Dom lekára E. Kohna, P. Mudroňa 27, Martin
  • 1933 – 34, Liečebný dom Esplanade, T.G. Masaryka 33, Trenčianske Teplice
  • 1933 – 34, Rodinný dom na svahu, Bartoňova 7, Bratislava
  • 1934 – 36, Frosygov dom, Františkánske námestie 3, Bratisalva
  • 1935, Rodinný dom, Pohraničná 17, Komárno
  • 1935 – 36, Dom lekára Dr. Ondreičku, Jesenského 9, Bánovce nad Bebravou
  • 1930 – 37, Dom manželov lekárov, Jokaiho 29, Komárno
  • 1947, Synagóga a pamätník obetiam holokaustu, Hojenárska 2, Trnava
  • 1948 – 51, Pamätník Slovenského národného povstania, Jankov vŕšok, Uhrovec
  • 1954 – 55, Centrum volného času, Mladoboleslavská 3, Pezinok

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  • Architektúra Slovenska v 20.stor. – Matúš Dulla a Henrieta Moravčíková, vyd. Slovart, 2002
  • Sprievodca po architektúre Bratislavy 1918 – 1950, vyd. Meritum, 1996
  • Majstri architektúry – Dulla, Stachová, Noravčíková, Pohaničová, Vodrážka, Krivošová, Lukáčová, vyd. Perfekt, 2005
  • Architektúra na Slovensku, stručné dejiny – Henrieta Moravčíková, vyd. Slovart, 2005
  • Slovenská architektúra a česká avantgarda 1918 – 1939 – Ladislav Foltyn, vyd. Spolku architektov Slovenska, 1993
  • Časopis Projekt 9/291-85, Štefan Šlachta

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Záznam o narodení v matrike židovskej náboženskej obci v Bánovciach nad Bebravou; záznam č. 5