Preskočiť na obsah

Bieloruská sovietska socialistická republika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bieloruská sovietska socialistická republika
Беларуская Савецкая Сацыялістычная Рэспубліка
 Bieloruská ľudová republika
 Litovsko-bieloruská sovietska socialistická republika
1919 – 1991 Bielorusko 
Vlajka štátu
vlajka
Štátny znak
znak
Geografia
Mapa štátu
Rozloha
207 600 km²
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov
10 151 806 (1989)
Národnostné zloženie
štátom propagovaný ateizmus; ďalej pravoslávny
Štátny útvar
socialistická republika (od roku 1922 jedna zo sovietskych socialistických republík)
Materský štát
Sovietsky zväz (1922 – 1991)
Vznik
1. januára 1919 (vytvorenie SSR Bielorusko)
Zánik
25. augusta 1991 (vyhlásenie nezávislosti od ZSSR)
19. septembra 1991 (premenovanie na Bieloruskú republiku)
26. decembra 1991 (oficiálny vznik nezávislého Bieloruska)
Predchádzajúce štáty:
Bieloruská ľudová republika Bieloruská ľudová republika
Litovsko-bieloruská sovietska socialistická republika Litovsko-bieloruská sovietska socialistická republika
Nástupnícke štáty:
Bielorusko Bielorusko

Bieloruská sovietska socialistická republika (bielorusky Беларуская Савецкая Сацыялістычная Рэспубліка, slovenské skratky Bieloruská SSR a BSSR) bola zväzová republika Sovietskeho zväzu, existujúca v rokoch 1919 – 1991. Zanikla rozpadom ZSSR a následným obnovením bieloruskej samostatnosti.

V dôsledku chaosu 1. svetovej vojny a občianskej vojny došlo 25. marca 1918 k vyhláseniu bieloruskej nezávislosti od Ruska. Bieloruská ľudová republika však existovala len necelý rok. Časom sa aj v Bielorusku presadila boľševická revolúcia, a tak 1. januára 1919 bola vo Smolensku vyhlásená Bieloruská zväzová socialistická republika. Červená armáda obsadila Minsk 5. januára 1919.

V dôsledku poľsko-boľševickej vojny prišlo Bielorusko o západnú časť svojho územia, ktoré pripadlo Poľsku. V rokoch 1924 – 1926 získala Bieloruská SSR od Ruskej SFSR Vitebskú, Gomeľskú a časť Smolenskej gubernie, kde bola prevaha bieloruského obyvateľstva. Po vpáde Sovietskeho zväzu do východných časti Poľska v roku 1939 získala Bieloruská SSR svoje západné územie naspäť. Po vpáde nacistických vojsk do Sovietskeho zväzu bolo Bielorusko rýchlo okupované. V rozsiahlom kotli medzi Minskom a Barysavom Nemci zajali asi 250 000 sovietskych vojakov. Veľké množstvo sovietskych vojakov sa v zalesnenom teréne rozptýlilo a vyhýbalo sa zajatiu. Do roku 1944 tu vzniklo veľké množstvo partizánskych skupín. Nacisti rozpútali voči partizánom a bieloruskému obyvateľstvu kruté represálie. Počas vojny bolo čiastočne alebo úplne vypálených 5295 bieloruských obcí (z celkového počtu 9200). Počas okupácie zahynulo alebo bolo nezvestných 2 230 000 ľudí (asi štvrtina z pôvodných 8 910 000 ľudí, žijúcich na území v roku 1939). Symbolom krutého nacistického teroru sa stala obec Chatyň, ktorú nacisti vypálili a pripravili o život brutálnym spôsobom aj takmer všetkých jej obyvateľov. Krajina bola oslobodená počas operácie Bagration v lete 1944.

27. júna 1990 vyhlásilo Bielorusko svoju zvrchovanosť a v dôsledku rozpadu ZSSR nakoniec 25. augusta 1991 aj plnú samostatnosť.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]