Bocianik rozpukovitý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bocianik rozpukovitý

Bocianik rozpukovitý – vrchol stonky s listami a kvetmi.
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Erodium cicutarium
L'Hér.[1][2], 1789[1][2]
Synonymá
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Bocianik rozpukovitý[3] (lat. Erodium cicutarium)[2] je jednoročná až dvojročná bylina z čeľade pakostovité (Geraniaceae). Jeho prirodzený areál zahŕňa mierne oblasti Eurázie a severnej Afriky.[2]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Bocianik rozpukovitý je jednoročná až dvojročná, nepríjemne zapáchajúca bylina, s rozkonáreným kolovitým koreňom. Byle sú poliehavé alebo vzpriamené, roztrúsene až husto chlpaté a nepravidelne žliazkaté, vysoké 5 až 50 cm.[4][5][6]

Prízemné listy sú v ružici, byľové protistojné a krátkostopkaté, horné sediace a zmenšujúce sa. Listové stopky sú chlpaté. Čepele sú v obryse elipsovité, perovito zložené, na oboch stranách štetinaté a žliazkaté, lístky sú sediace, v obryse vajcovité, jeden až dvakrát perovito zárezové.[4][5][6]

Súkvetie tvorí dlhostopkatý, 3 až 12 kvetý okolík, so stopkou dvakrát až trikrát dlhšou ako podporné listy. Kvety sú päťpočetné, pravidelné a obojpohlavné. Fialové až fialovoružové (zriedka biele) kvetné lupienky sú voľné, obrátene vajcovité, tmavo žilkované, s čiernou škvrnou na báze a nad bázou chlpaté. Sú dvakrát dlhšie ako kalich. Tyčiniek je desať, usporiadané sú v dvoch kruhoch po päť, plodné sú iba päť vnútorné. Semenník je päťpuzdrový, s jednou čnelkou rozdelenou na päť blizien. Päťpočetný kalich má lístky voľné, podlhovasto elipsovité, trojžilové až päťžilové, žliazkato chlpaté, krátko ostité, dlhé 5 až 7 mm. Kvetné stopky sú počas kvitnutia i pri dozretí vzpriamené.[4][5][6]

Zobákovité plody sú úzko obrátene vajcovité, dlhé 30 až 40 mm, na vrchole s hlbokou brázdou. Po dozretí pukajú od stredového stĺpika zdola nahor a tak sa oddeľujú jednosemenné plôdiky, so skrutkovito stočenými príveskami.[4][5][6][7]

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Areál prirodzeného rozšírenia bocianika rozpukovitého zahŕňa mierne oblasti Eurázie a severnej Afriky.[2] Zavlečený je na západnej pologuli od Aljašky, cez Kaliforniu, Mexiko, Panamu až po Ohňovú zem v Čile. Nepôvodný je tiež v Grónsku, Juhoafrickej republike, na Novom Zélande, v Japonsku, Kórei a na Ruskom Ďalekom východe.[2]

Na Slovensku je na celom území hojný a všeobecne rozšírený najmä v nižších polohách.[4][5]

Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]

Bocianik rozpukovitý obsadzuje vhodné stanovištia od nížin do podhorského stupňa. Rastie ako burina na poliach, úhoroch, pasienkoch, v záhradách, viniciach a na rumoviskách. Vyhovujú mu výhrevné, vysychavé, zásadité, voľné, výživné, kamenisté i hlinité pôdy. Kvitne od apríla do augusta.[4][5][6]

Význam a využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Bocianik rozpukovitý obsahuje elagitaniny (geranín, izogeranín) a flavonoidy. Pre niektoré liečivé vlastnosti sa využíva ako adstringens, hemostatikum, homeopatikum, diuretikum a čajovina.[8]

V niektorých krajinách sa používa aj ako zložka ľudskej potravy a krmivo pre zvieratá.[2]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b W.Aiton, Hort. Kew. 2: 414 (1789)
  2. a b c d e f g Erodium cicutarium (L.) L'Hér. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-02-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. prvé. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018. ISBN 978-80-223-4403-6. S. 194.
  4. a b c d e f Lýdia Bertová et al .. Flóra Slovenska III. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1982. S. 505-506.
  5. a b c d e f Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín I.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. ISBN 80-08-00273-5. S. 595.
  6. a b c d e Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021. ISBN 978-80-551-6882-1. S. 270-271.
  7. Naša príroda – Živočíchy a rastliny strednej Európy. prvé. vyd. Bratislava : Reader's Digest Výber, 2000. ISBN 80-88983-03-7. S. 110.
  8. Sergej Mohnacký, Tibor Benčať, Karol Kočík, Blažena Benčaťová. Liečivé rastliny (vysokoškolská učebnica). 1.. vyd. Zvolen : Technická univerzita vo Zvolene, 2016. ISBN 978-80-228-2912-0. S. 86-87.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]