Bocianik
| Bocianik | |
 Bocianik rozpukovitý (Erodium cicutarium), kvety v detaile. | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Erodium L'Hér.[1][2], 1789[1][2] | |
| Synonymá | |
Zoznam
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Bocianik[3] (lat. Erodium)[2] je rod jednoročných až trvácich bylín z čeľade pakostovité (Geraniaceae). Je to kozmopolitný rod, ktorý zahŕňa okolo 120 druhov a je rozšírený v oblastiach s miernou klímou.[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Druhy rodu bocianik sú jednoročné, dvojročné až trváce byliny. Byle majú rozkonárené a listnaté. Stonkové listy sú protistojné, prízemné v ružici. Čepele sú v obryse dlhšie ako širšie, perovito laločnaté až perovito strihané alebo perovito zložené. Súkvetie tvorí pazušný, dlho stopkatý a viackvetý okolík. Kvety sú pravidelné, obojpohlavné, zriedka iba samičie alebo samčie. Päťpočetná koruna je s rozlíšenými kvetnými obalmi. Lupienky bývajú ružové, modré, fialové a vzácne aj biele. Tyčiniek je desať, usporiadané sú v dvoch kruhoch po päť, plodné sú iba päť vnútorné. Päťpočetný kalich je voľnolístkový. Semenník je vrchný, päťpuzdrový, s jednou čnelkou rozdelenou na päť blizien. Rozpadavý zobákovitý plod sa po dozretí rozpadáva na päť, na vrchole spojených plôdikov, so skrutkovito stočenými zobáčikmi.[4][5]
Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]
Druhy rodu bocianik sú prirodzene rozšírené v miernych oblastiach Eurázie, severnej Afriky (od Maroka a Západnej Sahary, cez Alžírsko a Líbyu až po Etiópiu a Somálsko), v Spojených Štátoch (od Kalifornie po Nové Mexiko), v Južnej Amerike (Argentína, Brazília, Čile, Mexiko, Peru a Uruguaj), v Japonsku a Austrálii.[2]
Zavlečené sú v Kanade a v severnej časti Spojených Štátoch od Atlantiku po Pacifik, v Grónsku, Južnej Amerike (od Ekvádoru po Venezuelu a od Bolívie po Argentínu), v Juhoafrickej republike, na Novom Zélande, v Tasmánii a na Ruskom Ďalekom Východe.[2]
Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]
Na Slovensku zástupcovia rodu bocianik obsadzujú teplé stanovištia od nížin do podhorského stupňa. Obľubujú výhrevné, vysychavé, kamenisté, piesočnaté i hlinité pôdy. Rastú na úhoroch, pasienkoch, lúkach, okolo ciest a železničných násypov, vo svetlých lesoch, skalnatých stepiach a na piesčinách.[4][5]
Druhy[upraviť | upraviť zdroj]
Druhy rastúce na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]
V prirodzenom prostredí z rodu bocianik na Slovensku rastú tieto druhy a poddruhy:[3][4][5][6]
|
Ostatné druhy[upraviť | upraviť zdroj]
Podľa súčasného stavu poznania patria do rodu bocianik tieto akceptované druhy a hybridy:[2]
Hybridy
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b W.Aiton, Hort. Kew. 2: 414 (1789)
- ↑ a b c d e f g Erodium L'Hér. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-01-31]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. prvé. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018. ISBN 978-80-223-4403-6. S. 194.
- ↑ a b c Lýdia Bertová et al .. Flóra Slovenska III. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1982. S. 504.
- ↑ a b c Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín I.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. ISBN 80-08-00273-5. S. 595.
- ↑ Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021. ISBN 978-80-551-6882-1. S. 270-271.
