Bocianik slezolistý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bocianik slezolistý

Bocianik slezolistý – detail kvetu.
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Erodium malacoides
L'Hér.[1][2], 1789[1][2]
Synonymá
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Bocianik slezolistý[3] (lat. Erodium malacoides)[2] je jednoročná až dvojročná bylina z čeľade pakostovité (Geraniaceae). Jeho prirodzený areál sa rozprestiera od Makronézie cez južnú Európu po Pakistan.[2]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Bocianik slezolistý je jednoročná až dvojročná bylina. Byle sú jednotlivé, priame, rozkonárené, mäkko chlpaté, chlpy naspäť odstávajúce, často žliazkaté, dlhé 10 až 40 (60) cm.[4][5]

Listy sú dlhostopkaté, podlhovasto vajcovité, na báze srdcovité, perovito laločnaté alebo trojlaločné, vrúbkovane zubaté, dlhé do 10 cm a široké do 5 cm. Listene sú okrúhlo vajcovité, často chlpaté, belavé.[4][5]

Súkvetie tvorí trojkvetý až sedemkvetý okolík. Kvety sú päťpočetné, pravidelné a obojpohlavné. Fialové kvetné lupienky sú voľné, obrátene vajcovité, dlhé 5 až 9 mm. Plodné bývajú iba päť vnútorné tyčinky. Semenník je päťpuzdrový, s jednou čnelkou rozdelenou na päť blizien. Päťpočetný kalich má lístky voľné, žliazkaté, dlhé 5 až 7 mm. Kvetné stopky sú dvakrát dlhšie ako kalich.[4][5]

Zobákovité plody sú belavo chlpaté, dlhé 20 až 25 mm. Po dozretí pukajú na päť, na vrchole spojené jednosemenné plôdiky, veľké do 5 mm. Plôdiky sú chlpaté, na vrchole žliazkaté, s hlbokou jamkou a širokou brázdou.[4][5]

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Areál prirodzeného rozšírenia bocianika slezolistého sa rozprestiera od Makronézie cez Portugalsko, Španielsko, Taliansko, Grécko a Turecko až po Irán a Pakistan.[2]

Zavlečený je vo Veľkej Británii a Belgicku, v Severnej Amerike (Kalifornia, Massachusetts, New York), v Južnej Amerike (Peru, Uruguaj, Brazília, Čile), v Juhoafrickej republike a na Novom Zélande.[2]

Na Slovensku sa považuje za nepôvodný druh. Ojedinele sa vyskytoval v Bratislave, v okolí prístavu.[4][5]

Poddruhy[upraviť | upraviť zdroj]

V rámci druhu sú akceptované tieto poddruhy:[2]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b W.Aiton, Hort. Kew. 2: 415 (1789)
  2. a b c d e f g Erodium malacoides (L.) L'Hér. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-02-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. Karol Marhold, František Hindák. Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. Bratislava : Veda, 1998. ISBN 80-224-0526-4. S. 461.
  4. a b c d e Lýdia Bertová et al .. Flóra Slovenska III. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1982. S. 507.
  5. a b c d e Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín I.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. ISBN 80-08-00273-5. S. 596-597.
  6. Erodium malacoides subsp. brevirostre (Maire & Sam.) Guitt. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-02-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. Erodium malacoides subsp. floribundum (Batt.) Batt. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-02-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. Erodium malacoides subsp. malacoides [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-02-21]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]