Preskočiť na obsah

Brhlík obyčajný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Brhlík obyčajný
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Sitta europaea
Linnaeus, 1758
Synonymá
brhlík lesný,
brhlík európsky

Mapa rozšírenia brhlíka obyčajného
      Hniezdiaci, celoročný výskyt
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Brhlík obyčajný (iné názvy: brhlík lesný, brhlík európsky[3]; lat. Sitta europaea) je spevavý vták z čeľade brhlíkovitých (Sittidae). Obýva listnaté a zmiešané lesy Palearktídy. Je stály, žije na celom území Slovenska od nížin po hornú hranicu výskytu buka.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov brhlík obyčajný patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná, kolíše v závislosti od množstva dostupnej potravy. Stavy v Európe v rokoch 1980 – 2013 mierne vzrástli.[1]

Brhlík obyčajný je drobný vták (váži 20 – 26,5 g)[5]. Je síce veľký ako vrabec, ale má väčšiu hlavu a krátky chvost. Má výrazný šidlovitý zobák, ktorý používa na vyhľadávanie hmyzu pod kôrou stromu. Po kmeňoch stromov lezie často hlavou dole. Na šplhanie má dokonale prispôsobené krátke a silné nohy. Má pomerne nezameniteľné sfarbenie so sivomodrým chrbtom, žltohnedým bruškom a čiernym pásikom cez oko. Vrch hlavy a tela je sivomodrý (u mláďat s belasými čiarkami), letky sú tmavé. Čierny pruh, ktorý ide cez oko až k tylu, býva u samíc trocha užší, u mláďat skôr hnedý. Brada a hrdlo sú belasé, príušie a ostatná spodina žemľová, boky a spodné chvostové krovky červenkasté, u samca veľmi tmavé. Lieta rýchlo a obratne v plochých vlnkách.

Rozšírenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Brhlík lesný je rozšírený vo veľkej časti Eurázie (takzvané palearktické rozšírenie), obmedzený je najmä prítomnosťou lesných biotopov. Je známych 20 poddruhov, z toho v Európe žijú tri. Na Slovensku žije brhlík lesný stredoeurópsky (Sitta europaea caesia).

Výskyt a stav na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Brhlík obyčajný je výrazne teritoriálny druh, iba výnimočne sa zatúla ďalej ako 30 km od hniezdiska. Vo svojich teritóriách zostávajú aj v zime. Hniezdi takmer na celom území Slovenska, v 96,3 % mapovacích kvadrátov.[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 700 000 – 1 000 000, zimujúcich jedincov 1 500 000 – 3 000 000. Veľkosť populácie i územie, na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20 %. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[4] a 2001[6] žiadny. V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][7][8] Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.[4]

Brhlíky sa zdržiavajú najmä v listnatých a zmiešaných lesoch so starými stromami, na severe rozšírenia aj v lesoch čisto ihličnatých. Vo vyšších nadmorských výškach sa vyskytuje vzácnejšie, maximálne po hornú hranicu rozšírenia buka[4]. Bežne sa vyskytujú v záhradách a mestských parkoch.

Hniezdenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Brhlík hniezdi v hniezdnych dutinách, najčastejšie vydlabaných nejakým ďatľovitým vtákom (nepohrdne ani búdkou), najčastejšie na starých duboch. Ak je vletový otvor príliš veľký, čiastočne ho zamuruje hlinou, aby dovnútra nemohol vojsť nikto väčší. Dutinu vystiela najmä kúskami borovicovej alebo brezovej kôry. Kladie najčastejšie 5 – 8 vajec, na ktorých sedí zhruba 14 dní. Keď po ďalších 22 – 25 dňoch mláďatá opúšťajú hniezdo, už vedia dobre lietať.

Živočíšnu potravu vyhľadávajú v medzerách v kôre, alebo tesne pod kôrou. Živia sa hlavne hmyzom a pavúkmi. Z hmyzu najviac chrobákmi – v auguste blanokrídlovcami, v Európe minimálne 29 druhmi hmyzu a 55 druhmi plodov.[5] V zime sa živia hlavne semenami, často navštevujú kŕmidlá spolu so sýkorkami, na rozdiel od nich však zvládnu aj lieskové oriešky. Navyše si aktívne pripravujú zásoby na zimu, ktoré potom postupne vyhľadávajú.

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 500 € [9]. Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha II) .[10]

Vábi hlasitými hvizdami "twit", nosovými "güt güt güt...", pripomínajúce padajúce kamienky na ľad, aj jemnejším sýkorkiným "si si".[11] Spev je buď trilkovitý, opisovaný ako "kvikvikvi" či "vivivivivi...", alebo je spev preníkavé pískavé "küj küj küj..."[12] či "piü piü piü...".[11]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b IUCN Red list 2021.3. Prístup 26. marca 2022
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  4. a b c d e DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Anton Kríštín. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Brhlík obyčajný / Brhlík lesný, s. 551 – 552.
  5. a b FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  6. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  7. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  8. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  9. Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.
  10. BirdLife International (2020) Species factsheet: Sitta europaea [online]. datazone.birdlife.org, [cit. 2020-02-16]. Dostupné online. (En)
  11. a b JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  12. PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Eurasian nuthatch na anglickej Wikipédii a Kleiber (Art) na nemeckej Wikipédii.