Bzová (prírodná pamiatka)
| Bzová | |
| prírodná pamiatka | |
 | |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Región | Zlínsky kraj |
| Okres | Okres Zlín |
| Lokalita | Vlčková |
| Nadmorská výška | 600 - 622 m n. m. |
| Súradnice | 49°19′15″S 17°44′15″V / 49,32083°S 17,73750°V |
| Rozloha | 2,6761 ha |
| Vznik | 16. apríl 1987[1] |
| - Vyhlásil | ONV Gottwaldov |
| Správa | Krajský úrad Zlínského kraja |
| Kód AOPK | 1423 |
  Bzová Poloha na mape Česka
| |
| Wikimedia Commons: Bzová | |
| Webová stránka: Biolib.cz | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
| Bzová | |
| vrch | |
| |
| Štát | Česko
|
|---|---|
| Región | Zlínsky kraj |
| Pohorie | Host.-vsetínska hornatina Hostýnské vrchy |
| Nadmorská výška | 622 m n. m. |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
| Poloha 49°19'15”S 17°43'48”V | |
Bzová je prírodná pamiatka, ktorá sa rozprestiera v okolí vrcholu kopca Bzová (622 m n. m.) nachádzajúca sa v Zlínskom kraji neďaleko obce Vlčková. Je súčasťou Prírodného parku Hostýnské vrchy. Vyhlásená bola roku 1987.
Stredom záujmu ochrany je lesný porast pralesovitého typu vo veku presahujúcom 160 rokov s charakteristickými drevinami pre vrcholovú časť Hostýnských vrchov.[2] Predtým hojnejšie zastúpená jedľa biela takmer odumrela, zostali iba vyschnuté a padlé kmene. V podraste sa vyskytujú bežné druhy karpatskej kveteny a na spadnutých kmeňoch nachádza útočisko veľa druhov bezstavovcov, predovšetkým xylofágny hmyz. Bukový porast prirodzene omladzuje.[3]
Oblasť, v ktorej sa chránené územie nachádza, bola a je veľmi intenzívne využívaná človekom, ako z hľadiska hospodárskeho, tak rekreačného. Bzová je jednou zo zastávok Náučného chodníka Lukov, ktorý sprevádza okolitou prírodou Hostýnských vrchov.
Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]
Prírodná pamiatka spadá do Zlínskeho kraja, katastra obce Vlčková, od ktorej je vzdialená približne 2 km severozápadným smerom. Zaberá plochu 2,67 ha v nadmorskej výške 595 - 622 m. Celé územie patrí do juhozápadnej časti Hostýnských vrchov patriacich Hostýnsko-vsetínskej hornatine, do geomorfologickej subprovincie Vonkajších Západných Karpát.[4] Kopec Bzová obklopuje hornatina s rozsiahlymi lesmi v okruhu niekoľkých desiatok kilometrov, avšak blízke okolie vrcholu je otvorené do voľnej krajiny a vystavené extrémnym poveternostným výkyvom.[4] Juhovýchodným smerom sa okrem Vlčkovej nachádza dedina Lukov, Kašava a Držková vo vzdialenosti približne 2 km. Celá kopcovitá oblasť nie je poľnohospodársky príliš využívaná. Dominuje tu lesníctvo a chov dobytka.
História[upraviť | upraviť zdroj]
V tesnej blízkosti územia leží zrúcanina hradu Lukov, ktorého najstaršie časti pochádzajú zo 13. storočia.[5] Oblasť prírodnej pamiatky a okolité lesy boli teda v minulosti hojne využívané na ťažbu dreva. So zánikom hradu hospodárenie neustalo, naopak došlo k intenzívnemu rozvoju vyvolanom valašskou kolonizáciou v 16. a 17. storočí. Aktívna lesnícka činnosť pokračuje v okolí dodnes. Teraz je les tvorený silným bukovým kmeňovým drevom vo veku cez 160 rokov.[6] Územie o rozlohe 2,6761 ha bolo vyhlásené dňa 16. apríla 1987 Okresným národným výborom Gottwaldov ako Prírodná pamiatka, ktorej predmetom ochrany je Bukový prales s javorom horským a jedľou.
Prírodné pomery[upraviť | upraviť zdroj]
Geológia a pedológia[upraviť | upraviť zdroj]
Prírodná pamiatka je súčasťou geomorfologickej provincie Západné Karpaty, subprovincie Vonkajšie Západné Karpaty, oblasti Západné Beskydy, celku Hostýnsko-vsetínská hornatina. Geologickým podkladom Bzovej a priľahlého okolia je magurský flyš, tvorený prevažne paleogénnymi flyšovými pieskovcami ráztockých vrstiev soláňského súvrstvia. Naprieč, zhruba stredom územia, sa tiahne balvanitý vrcholový hrebeň.[6]
Povrch je kamenistý, miestami s balvanmi a suťou. Pôdny kryt je prevažne tvorený kambizemou.[6]
Hydrológia[upraviť | upraviť zdroj]
Podložie je tvorené málo priepustnými horninami magurského flyšu, kvôli tomu nedochádza k väčšej akumulácii vody.
Celé územie je odvodňované do Čierneho mora, z veľkej časti patrí do povodia rieky Moravy, severovýchod je potom odvodňovaný riekou Bečvou.[7]
Zaujímavým je protiľahlý kopec Ondřejovsko, ktorý tvorí hranicu dvoch hydrologických povodí. Severná časť spadá do povodia Hanej a Moravy od Malej Hané po Dřevnice, menšia časť na východnej strane hrebeňa spadá do povodia Dřevnice a Moravy od Dřevnice po Olšavu. Do toho povodia spadá aj kopec Bzová s prírodnou pamiatkou.[8]
Korytá všetkých riek a potokov sú výrazne poznačené ľudskou činnosťou. Dochádzalo k napriamovaniu a ohradzovaniu. Na niektorých tokoch boli tiež vybudované menšie nádrže (rybníky, retenčné nádrže, priehrady...). Dve retenčné nádrže sa nachádzajú v blízkosti prírodnej pamiatky v obci Vlčková.[7]
Flora[upraviť | upraviť zdroj]
Vegetáciu prírodnej pamiatky tvoria kvetnatá bučina (Dentario enneaphylli-Fagetum) s prevažujúcim bukom lesným (Fagus sylvatica) v stromovom poschodí, miestami je primiešaný javor horský (Acer pseudoplatanus), brest horský (Ulmus glabra) a jedľa biela (Abies alba). V bylinnom poschodí sa vyskytujú bežné druhy karpatskej kveteny, napr. lykovec jedovatý (Daphne mezereum), zubačka cibuľkonosná (Dentaria bulbifera), lipkavec marinkový (Galium odoratum), bažanka trváca (Mercurialis perennis), kyslička obyčajná (Oxalis acetosella), čistec lesný (Stachys sylvatica), česnačka lekárska (Alliaria petiolata) a čerkáč hájny (Lysimachia nemorum). Na koreňoch a kmeňoch bukov je vyvinuté machové poschodie.[6]
Fauna[upraviť | upraviť zdroj]
Stromy poskytujú útočisko mnohým druhom vtákov, napr. jastrab krahulec (Accipiter nisus), jastrab veľký (Accipiter gentilis), holub plúžik (Columba oenas), holub hrivnák (Columba palumbus). Povalené kmene a pahýle stromov tvoria stanovište mnohým druhom bezstavovcov, tie predstavujú obživu pre ďatľa veľkého (Dendrocopos major), ďatľa prostredného (Denrocopos medius), tesára čierneho (Dryocopus martius). Z vtákov sa tu ďalej vyskytuje brhlík obyčajný (Sitta europea) a oriešok obyčajný (Troglodytes troglodytes). Zver je typická pre lesy mierneho pásma.[6]
Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]
Cieľom ochrany je zachovanie pôvodnej druhovej skladby pralesovitého charakteru v lesných typoch lipová javorina a jedľová bučina.[4]
Environmentálne problémy[upraviť | upraviť zdroj]
Lesné porasty sú z minulosti ovplyvnené ťažbou a následným zalesňovaním holín nepôvodnými druhmi (smrek, borovica, smrekovec). Tiež priestorová skladba zalesnenia bola pozmenená, čo viedlo k častým zosuvom. Človek mal na lokalitu nepriaznivý vplyv aj v priebehu 19. a 20. storočia. Došlo k melioráciám, k výstavbám lesných a asfaltových ciest, regulácii potokov...[7]
V 21. storočí sú to najmä vysoké stavy lesnej zveri, ktorá spôsobuje značné škody. V lesoch sa vyskytuje hlavne zver srnčia, danielia a muflónia, ktorá zabraňuje prirodzenej obnove.[8] I jedľa biela (Abies alba), ktorá sa tu skôr hojnejšie vyskytovala, bola zredukovaná ohryzením semenáčikov, a najmä potom negatívnym dopadom exhalácií v priebehu 80. rokov minulého storočia. Teraz sa tu nachádza hlavne v podobe vyvratí a práchnivejúceho dreva.[7]
Plán starostlivosti[upraviť | upraviť zdroj]
Na niektorých miestach je potrebné vykonať mierne zásahy, v prvom rade vyrezať nálet nepôvodných drevín, predovšetkým smreka obyčajného a tiež začať prirodzenú obnovu pôvodných drevín s oplotením.[9]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Prírodná pamiatka Bzová je šiesta zastávka náučného chodníka Lukov. Hlavná časť meria bez odbočiek 7,5 km a takmer celý vedie lesnými porastami. Vybudovaný bol v roku 1992 Českým zväzom ochrancov prírody Zlín. V priebehu rokov bol zrekonštruovaný a aktualizovaný. K začiatku chodníka sa dá pohodlne dostať od autobusovej zastávky Lukov, Domov dôchodcov smerom k hájovni Růžová.[10]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2019-10-10]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Chráněná území Zlínského kraje [online]. [Cit. 2019-10-19]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ TRÁVNÍČEK, Dušan. Klenoty prírody Trenčianského a Zlínského kraja. prvé. vyd. [s.l.] : [s.n.], 2011. (po česky)
- ↑ a b c Chráněná území Zlínského kraje [online]. [Cit. 2019-10-20]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ VP. Hrad Lukov [online]. [Cit. 2019-10-20]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b c d e MACKOVČ, Peter; JATIOVÁ, Matilda. Chráněná území ČR, Zlínsko. 1.. vyd. Praha : Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR, EkoCentrum Brno, 2002.
- ↑ a b c d JUROVÁ, Alena. Zhodnocení současného stavu a péče o lesní rezervace Zlínska [online]. 2008, [cit. 2019-04-19]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b SCHNEIDER, Jiří; KOZUMPLÍKOVÁ, Alice; PAZDEROVÁ, Miroslava. Plán péče pro navrhovanou přírodní památku ONDŘEJOVSKO [online]. Újezd u Tišnova: 2011. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Plán péče o PP Bzová a PP Ondřejovsko - Zlínský kraj - Povinně zveřejněné informace - Portál veřejné správy [online]. [Cit. 2019-10-20]. Dostupné online. Archivované 2016-11-24 z originálu. (po česky)
- ↑ GIRGEL, Michal. Naučná stezka Lukov. Zlín : Krajský úřad Zlínského kraje, 2006. (po česky)
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Prírodná pamiatka Bzová Archivované 2008-06-04 na Wayback Machine
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bzová (přírodní památka) na českej Wikipédii.