Carcharhinus albimarginatus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Carcharhinus albimarginatus
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Carcharhinus albimarginatus
Rüppell, 1837
Synonymá
Carcharias albimarginatus Rüppell, 1837
Eulamia platyrhynchus Gilbert, 1892

Areál rozšírenia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Carcharhinus albimarginatus je veľký druh žraloka z čeľade Carcharhinidae. Vyskytuje sa v tropických vodách Indického a Tichého oceánu, často sa vyskytuje okolo ostrovov a koralových útesov. Dokáže sa potopiť do hĺbky najmenej 800 metrov. Je podobný druhu Carcharhinus amblyrhynchos, je však väčší a objemnejší a dá sa odlíšiť podľa bielych lemov na plutvách. Dosahuje maximálnu dĺžku 3 metre.

Carcharhinus albimarginatus je agresívny a silný druh žraloka, živí sa širokou škálou kostnatých rýb, menšími druhmi žralokov a hlavonožcami. Pri súbojoch o potravu s inými druhmi žralokov z čeľade Carcharhinidae často poraní aj väčších jedincov. Rovnako ako ostatné druhy žralokov z tejto čeľade je živorodý, samice rodia v lete 1 až 11 mláďat. Tento pomaly rastúci druh žraloka je lovený pre svoje mäso, plutvy, kožu, chrupavku, čeľuste a zuby. Pokles jeho populácie viedol k tomu, že ho Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN) označila za takmer ohrozený druh. Carcharhinus albimarginatus je považovaný za druh pre človeka potenciálne nebezpečný.

Klasifikácia a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Carcharhinus albimarginatus bol pôvodne popísaný v roku 1837 ako Carcharias albimarginatus nemeckým prírodovedcom Eduardom Rüppellom v diele Fische des Rothen Meeres (Ryby Červeného mora). Názov bol neskôr zmenený na aktuálne platný Carcharhinus albimarginatus. Prívlastok je odvodený z latinského albi (biely) a marginatus (lemovaný).[2] V roku 1960 bol v Ras Mohammed v Červenom mori chytený 103 cm dlhý jedinec, ktorý bol označený za typickú vzorku. Na základe podobností morfológie, tvaru zubov a i. určil v roku 1982 Jack Garrick žraloka šedého útesového za najbližšieho príbuzného Carcharhinus albimarginatus.[3] Tento výklad bol v roku 1992 potvrdený na základe ďalších analýz Laverym.[4]

Rozšírenie a výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Carcharhinus albimarginatus je široko, nie však rovnomerne, rozšírený v tropických vodách Indického a Tichého oceánu. V západnej časti Indického oceánu sa vyskytuje tento druh od Červeného mora po Južnú Afriku vrátane Madagaskaru, Seychel, atolu Aldabra, Maurícia a súostrovia Čagos. V západnom Pacifiku je výskyt tohto druhu žraloka potvrdený od pobrežia južného Japonska k severným brehom Austrálie vrátane Tchajwanu, Filipín, Indonézie, Novej Kaledónie, Guamu, Palau, Šalamúnových ostrovov, Marshallových ostrovov a Tahiti. Vo východnom Pacifiku sa vyskytuje od Baja California k Britskej Kolumbii, Kokosových a Galapážským ostrovom. Nie je potvrdená jeho prítomnosť v Mexickom zálive a Karibskom mori.[5]

Carcharhinus albimarginatus vyhľadávajú kontinentálne a ostrovné šelfy a hĺbky od 30 do 800 metrov. Najčastejšie sa vyskytujú okolo izolovaných ostrovov a koralových útesov.[5][6] Mladé jedince trávia čas v pobrežných plytčinách alebo v lagúnach, kým dospelé jedince možno vidieť v hlbších vodách.[2][7]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Carcharhinus albimarginatus je ľahko rozpoznateľný podľa bielo zafarbených okrajov plutiev. Má robustné, stredne pretiahnuté telo, široký rypec, veľké oči a päť žiabrových štrbín. V čeľustiach má dve rady po 12 – 14 zuboch. Horné zuby sú trojuholníkovité, široké s hrubým zúbkovaním. Dolné zuby majú zúbkovanie jemné. Prvá chrbtová plutva je veľká, trojuholníkovitá. Prsné plutvy sú pomerne dlhšie ako u iných druhov z tejto čeľade a majú špicaté zakončenie.[5][8]

Zafarbenie je modrošedé, navrchu s bronzovým a dole s bielym leskom. Na bruchu má Carcharhinus albimarginatus po stranách dva jemne biele pásy a výrazné biele zafarbenie okrajov všetkých plutiev. Môže dorásť až do 3 metrov dĺžky, jeho typická veľkosť je však medzi 2,0 až 2,5 metra. Maximálna uvádzaná hmotnosť je 162,2 kg.[2] Samice sú väčšie ako samci.[7]

Život a chovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Porovnanie exhibičného plávania s bežným prejavom Carcharhinus albimarginatus

Aj keď sú Carcharhinus albimarginatus relatívne aktívne vykazujú teritoriálne chovanie a zachovávajú vernosť určitým oblastiam. Väčšinou žijú samostatne alebo v pároch.[9] V hlbších vodách boli pozorované aj malé skupiny dospelých samíc. Osamelo žijúce Carcharhinus albimarginatus sa chovajú k ostatným žralokom rovnakého druhu veľmi agresívne a mnoho z nich býva pri súbojoch ťažko zranených.

Boli hlásené útoky týchto žralokov na žraloka Carcharhinus galapagensis a žraloka čiernocípeho s rovnakou veľkosťou počas súbojov o potravu. Carcharhinus albimarginatus niekedy tvorí húfy s druhom Carcharhinus amblyrhynchos.

Rovnako ako druh Carcharhinus amblyrhynchos aj Carcharhinus albimarginatus pri pocite ohrozenia niekedy hrozí útokom pomocou exhibičného plávania. Z pohľadu potápača tento „tanec“ vyzerá tak, že žralok sa rýchlo vzdiali od potápača a potom pláva proti nemu. Jeho pohyby sú pritom afektované a neprirodzené. Vo vzdialenosti asi dvoch dĺžok tela žralok prudko zabrzdí, jeho prsné plutvy neprirodzene poklesnú, rypec vztýči smerom hore a výrazne sa prehne. Posledné dva prvky tohto tanca sú pre tento druh žraloka jedinečné. Pokiaľ potápač nezareaguje na túto hrozbu, vystavuje sa nebezpečenstvu útoku.[10]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2015.02. Prístup 19. jún 2022
  2. a b c SILVERTIP SHARK [online]. Florida Museum of Natural History Ichthyology Department. Dostupné online. (po anglicky)
  3. Garrick, J.A.F. (1982). Sharks of the genus Carcharhinus. NOAA Technical Report, NMFS CIRC-445.
  4. LAVERY, S.. Electrophoretic analysis of phylogenetic relationships among Australian carcharhinid sharks. [s.l.] : Australian Journal of Marine and Freshwater Research, 1992.
  5. a b c Compagno, Leonard J.V.. Sharks of the World: An Annotated and Illustrated Catalogue of Shark Species Known to Date. Rím : Food and Agricultural Organization. ISBN 92-5-101384-5. S. 455 – 457.
  6. Randall, J.E. and Hoover, J.P.. Coastal fishes of Oman. [s.l.] : University of Hawaii Press. ISBN 0-8248-1808-3. S. 28.
  7. a b Ferrari, A. and Ferrari, A.. Sharks. New York : Firefly Books. ISBN 1-55209-629-7. S. 158 – 159.
  8. Van der Elst, R. and Borchert, P.. A Guide to the Common Sea Fishes of Southern Africa. [s.l.] : Struik. (3.) ISBN 1-86825-394-5. S. 34.
  9. Silvertip Shark [online]. Elasmodiver.com, [cit. 2010-12-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. Agonistic Display in Grey Reef Shark [online]. ReefQuest Centre for Shark Research, [cit. 2010-12-08]. Dostupné online. (po česky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žralok bělocípý na českej Wikipédii.