Chačkhar

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Svetové dedičstvo UNESCO
Chačkhar z Gošavanku, vytesaný v roku 1291 majstrom Povhom, Arménsko

Chačkhar[1] (iné názvy:chačkar[1], čačchkar[2], krížový kameň[2], arménsky kríž[3]; armén. խաչքարchač῾k῾ar) je vertikálne postavená kamenná stéla, alebo skalný reliéf s centrálnym vyobrazením kríža a bohatou ornamentálnou výzdobou.[4][3][5][6] Chačkhar je typický architektonický prvok stredovekej arménskej kresťanskej kultúry. Tesané sú z tufu alebo bazaltu

Väčšinou ide o pohrebné monumenty postavené v blízkosti hrobky alebo mauzólea. Na stéle sa nachádzajú nápisy, ktoré požehnávajú dušu mŕtveho. Inokedy slúžia ako pripomienka významnej cirkevnej či svetskej udalosti, typicky pripomínajú založenie kostola či kláštora, smrť panovníka alebo víťaznú bitku. Vzor jednotlivých stél sa spravidla neopakuje.[5][7][8] Židovské náhrobné kamene v stredovekej Arménii mali podobnú výzdobu a symboly, chýbala im však kresťanská ikonografia.[9]

Chačkhary sa nachádzajú samostatne alebo v skupinách a menej často ako súčasť fasády. Orientácia je rovnako, ako pri kostoloch smerom na východ. Zdobená strana chačkharu je vyobrazená smerom na západ. Prvé chačkhary sa objavili v regióne Ani na konci 9. storočia.[8][5] V Arménsku sa dodnes zachovalo niekoľko tisíc chačkharov, ktoré sú často vyhľadávané veriacimi. V roku 2010 bolo umenie a výroba chačkharov zapísaná do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.[10]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Veľký chačkhar pri Monastieri Haghpat, Arménsko

Po prijatí kresťanstva ako arménskeho štátneho náboženstva v roku 301, sa začalo s výstavbou chrámov a podporovaným šírením viery. Apoštol Arménov, Gregor Lusavorič, v snahe odlíšiť a uchovať novú arménsku kresťanskú kultúru od staršieho zoroastriastrijského kultu, nariadil výrobu prvých kresťanských stél.[7] Boli to štvorhranné kamenné stĺpy s plastickým zobrazením kríža a výjavmi z evanjelia. V krajine zároveň naďalej prevládalo pohanské uctievanie hôr, ktoré sa postupne vyvinulo v kamennú stélu, ktorú bolo možné pohodlne postaviť v blízkosti domu alebo kostola. Spočiatku sa tieto umelecké formy vyznačovali ornamentálnou jednoduchosťou, postupne sa však vyvíjali v zložitejšie a bohatšie formy.[8][7] Prvé moderné chačkhary sa začali objavovať regióne mesta Ani koncom 9. storočia.

Kult kríža bol v Arménii veľmi obľúbený a podporovaný, čo značilo čiastočne odlišné smerovanie Arménskej apoštolskej cirkvi v porovnaní s cirkvou byzantskou. Stálo totiž, kultúrne, v protiklade kultu uctievania svätých obrazov (ikon), ktorý bol rozšírený práve v Byzancii. Kult kríža bol natoľko rozšírený, že sa veriaci začali označovať slovom „chačapašt“, čo znamená ctitelia kríža.[5]

Najstaršie chačkhary mali oválny alebo zaoblený tvar, ktorý sa behom 11. storočia zmenil na obdĺžnik. Vzor jednotlivých stél sa spravidla neopakuje. Väčšinou šlo o pohrebné monumenty postavené v blízkosti hrobky alebo mauzólea. Na stéle sa nachádzali nápisy, ktoré žehnali duši mŕtveho. Pôvodne slúžili ako ústredné miesto uctievania, ktoré uľahčovalo komunikáciu medzi svetským a božským svetom. Niekedy slúžili ako pripomienka významnej cirkevnej či svetskej udalosti, napríklad založenia kostola, kláštora, smrť panovníka alebo víťaznú bitku.[5][7][8]

Židovské náhrobné kamene boli štylizované podobne ako kresťanské chačkhary a boli vyrobené z rovnakého materiálu. To naznačuje, že výzdobu a symboly na židovských i kresťanských chačkharoch mohla navrhnúť jedna dielňa. Rozdielmi bola absencia krížov na židovských stélach a substitúcia arménskeho písma za hebrejské.[9] Umelci čerpali hlavne z biblických príbehov, neskôr však boli ovplyvnení aj islamským umením. Moslimovia sa na druhú stranu chačkharmi inšpirovali pri tvorbe náhrobných kameňov. Najväčší vrchol zaznamenali v 12. a 13. storočí. Následne výroba upadla počas invázie Mongolov na konci 14. storočia. Tradícia chačkharov sa oživila v 17. a 18. storočí, a následne aj na konci 20. storočia. V roku 2010 bolo umenie a výroba chačkharov zapísaná do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.[10]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Chačkhar je vertikálne postavená plochá stéla, ktorá je situovaná na miesto vo vzťahu k štyrom svetovým stranám. Orientácia je rovnako, ako pri kostoloch smerom na východ. Západná strana je bohato zdobená ornamentálnymi, rastlinnými alebo geometrickými motívmi.[5][7] Chačkhary sa na prvý pohľad podobajú na keltské a litovské kríže (kryždirbystė).[7] Hlavným rozdielom je však ikonografia jednotlivých krížov.[7]

Základným motívom chačkharu je kríž, ktorý je spravidla vytesaný v strede. Kríž nie je len zobrazením utrpenia Krista, ale aj symbolom stromu života (symbol Boha Stvoriteľa) a víťazstva nad smrťou. Zvyšnú časť zdobia motívy viniča, palmových listov alebo zoomorfné motívy, biblické postavy, svätci či nápisy. Často používaným symbolom je tvar ružice, osemcípej hviezdy. Vrchnú časť kameňa zdobí slnečný disk, symbol, ktorého pôvod siaha ešte do predkresťanských čias. Zhotovované z tufu alebo bazaltu.[5][8]

Medzi najhodnotnejšie chačkhary patria: veľký chačkhar pri Monastieri Haghpat, chačkhary majstra Pavha z Nor-Getiku, chačkhar pri katedrále v Ečmiadzine, chačkhar z Gošavanku a chačkhar v Monastieri Geghard.[5]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b chačkhar. In: Slovník cudzích slov: akademický [online]. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, [cit. 2020-11-16]. Dostupné online.
  2. a b arménske výtvarné umenie a architektúra. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, © 1999. S. 381.
  3. a b chačkhar. In: FARRUGIA, Edward G. Encyklopedický slovník křesťanského Východu. Ed. Pavel Ambros; preklad Adam Mackerle. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2010. 1039 s. (Prameny spirituality; zv. 15.) ISBN 978-80-7412-019-0. S. 386.
  4. chačkhar. In: Velký slovník naučný encyklopedie Diderot. Praha : Diderot, 1999. ISBN 80-902723-1-2. S. 573.
  5. a b c d e f g h CH [online]. Filozofická fakulta UK v Bratislave, [cit. 2020-11-16]. Dostupné online.
  6. Obrátený slovník cudzích slov [online]. www.najdislovo.sk, [cit. 2020-11-16]. Dostupné online.
  7. a b c d e f g OOMEN, Ansel. The Khachkar: A Cornerstone of Armenian Identity [online]. Culture Trip, [cit. 2020-11-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. a b c d e Khachkars [online]. [Cit. 2020-11-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. a b khachkar. In: EHRLICH, M. Avrum. Encyclopedia of the Jewish Diaspora: Origins, Experiences, and Culture. Vol. 2. Santa Barbara : ABC-CLIO, 2009. ISBN 978-1-85109-873-6. S. 1303.
  10. a b UNESCO - Armenian cross-stones art. Symbolism and craftsmanship of Khachkars [online]. [Cit. 2020-11-19]. Dostupné online. (po anglicky)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • ČIERNIKOVÁ, Beáta. V tieni hory Ararat. Náboženstvá predkresťanskej Arménie. Bratislava : Chronos, 2005. ISBN 9788089027149.
  • BURCHARD, Brentjes. Arménie, tři tisíce let dějin a kultury. Praha : Vyšehrad, 1976.
  • THIERRY, Jean-Michel. Armenian Art. New York : Harry N. Abrams, 1989. ISBN 0-8109-0625-2.
  • chačkhar. In: PETRÁČKOVÁ, Věra; KRAUS, Jiří, et al Akademický slovník cizích slov. Zväzok 1. Praha : Academia, 1995. ISBN 80-200-0523-4. S. 309.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chačkhar

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]