Chichen Itzá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetové dedičstvo UNESCO
Pre-Hispanic City of Chichen-Itza*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO

Chichen-Itza-Castillo-Seen-From-East.JPG
Chichen Itzá
Štát Mexiko Mexiko
Typ kultúrna pamiatka
Kritériá i, ii, iii
Identifikačné č. 483
Región** Latinská Amerika a Karibik
História zápisu
Zápis 1988  (12. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.
** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Chichen Itzá (vyslov číčen ítsá) (z jazyka yucatánskych Mayov Chi'ch'èen Ìitsha - Pri ústach prameňa Itzá) je veľké archeologické nálezisko z predkolumbovského obdobia postavené mayskou civilizáciou, ktoré sa nachádza v strede polostrova Yucatán v Mexiku. V roku 1988 sa dostalo na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Je to najvyhľadávanejšia archeologická lokalita v Mexiku.

Každoročne ju navštívi asi 1,2 milióna ľudí.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Názov Chichen Itza (Chi'cheen Iitsha) pochádza z tamojšieho jazyka a znamená pri ústach prameňa Itza. Chi' znamená "pri" a ch'en "prameň". Keďže táto oblasť nemá prakticky žiadne prirodzené vodné toky, museli si obyvatelia hĺbiť studne (tzv. cenote). Itza je odvodená skupina Mayov, ktorá ovládla severnú časť Yucatánu. Druhá verzia prekladá Itza ako kúzelníka vody.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Svoju históriu mesto začalo pár storočí pred rokom 1000 po Kr., kedy bolo obývané Maymi. Okolo roku 1000 si kmeň Toltékov podmanil túto už takmer opustenú oblasť a zvolil si Chichén Itzá za svoje hlavné mesto. Stalo sa významným centrom, ktoré ovládalo severnú a strednú časť polostrova. Taktiež bolo dôležitým kultovým centrom. Na začiatku 13. storočia vládca vyspelejšieho, južnejšie položeného mesta Mayapán obsadil mesto. V čase dobyvačných vojen proti pôvodnému obyvateľstvu španielskymi konkvistadormi Francesco de Montejo a jeho syn vytvorili z Chichén Itzá stoličné mesto a nazvali pyramídu El Castillo (šp. hrad).

Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]

Celej lokalite dominuje Kukulkánova pyramída. Je to typ stupňovitej pyramídy s deviatimi stupňami a schodiskami na všetkých štyroch strán. Je zasvätená bohovi-operenému hadovi Quetzalcoatlovi (pre Mayov Kukulkánovi). Na vrchole pyramídy sa nachádza jeho svätyňa. Pyramída má výšku 30 m (spolu so svätyňou) a dĺžka strán je 55 m. Schodiská sú lemované „zábradlím“ v tvare hada, ktorý má hlavu na začiatku schodiska. Počet schodov je 91 na jednej strane. Keď spočítame všetky schody aj spolu s jedným stupienkom, kde stojí svätyňa, dostaneme číslo 365 (91 x 4 + 1 = 365 - ako počet dní v roku). Pyramída stojí na staršej stavbe, pravdepodobne na tzv. chráme jaguára. Tam sa našiel trón v tvare jaguára.

V areáli sa taktiež nachádza tzv. chrám bojovníkov, pomenovaný podľa reliéfoch mužov s kopijami a brnením, ktoré sú vytesané na stĺpoch pri chráme. Je to tiež menšia stupňovitá pyramída asi z roku okolo 1100. Pred ním sa nachádza tzv. Skupina tisícich stĺpov.

V západnej časti je veľké ihrisko o rozmeroch 168 x 70 m na hranie loptovej hry tlachtli. Cieľom hry bolo dostať ťažkú loptu cez kamenný kruh na stene pomocou hlavy, pliec a bokov. Hrali proti sebe dva tímy, a je možné, že porazení boli rituálne obetovaní alebo vhodení do hlbokej jamy, ktorá sa skutočne našla v blízkosti lokality so 400 telami. Niekde sa uvádza, že víťazný tím bol obetovaný, pretože zomrieť pre bohov, bola veľká česť.

Neďaleko sa nachádza tzv. karakol alebo hvezdáreň. Stojí na dvoch akýchsi stupienkoch. Vrchnú časť tvorí kupolovitá strecha s oknami, z ktorých je možné vidieť rôzne hviezdy.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Forisek, Peter; Köpösdi, Judit (2009), Po stopách divov sveta, Nesvady: TKK-SK
  • Walker, Charles (1980), Kamenní svedkovia dávnych čias (preklad Holčík, Štefan 1987), Bratislava: Mladé letá

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]