Chrasť nad Hornádom
Chrasť nad Hornádom | |
obec | |
Kostol Najsvätejšej Trojice
| |
Pôvod názvu: z hustého krovia - chraste | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Košický kraj |
Okres | Spišská Nová Ves |
Región | Spiš |
Nadmorská výška | 420 m n. m. |
Súradnice | 48°55′29″S 20°42′18″V / 48,9246°S 20,7049°V |
Rozloha | 9,39 km² (939 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 928 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 98,83 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1280 |
Starosta | Ondrej Mihňák[3] (SMER-SD) |
PSČ | 053 63 (pošta Spišský Hrušov) |
ŠÚJ | 543152 |
EČV (do r. 2022) | SN |
Tel. predvoľba | +421-53 |
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Chrasť nad Hornádom 165 053 63 Spišský Hrušov |
Telefón | 449 21 94 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Chrasť nad Hornádom | |
Webová stránka: chrastnadhornadom.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Chrasť nad Hornádom je obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec sa nachádza vo východnej časti Hornádskej kotliny a na severných svahoch Galmusu.
Susedné obce
[upraviť | upraviť zdroj]Jamník, Poráč, Spišský Hrušov, Vítkovce, Matejovce nad Hornádom.
Vodné toky
[upraviť | upraviť zdroj]Hornád, Zlatník, Tekovský jarok
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Vývin názvu obce
- 1280 – Horost
- 1344 – Harast
- 1773 – Hrost
- 1786 – Hrasce
- 1808 – Chrasť
- 1927 – Chrasť na Slovensku
- 1932 – Chrasť nad Hornádom
Nemecký názov: Hrosst
Maďarský názov: Harászt
Politika
[upraviť | upraviť zdroj]Starostovia obce
[upraviť | upraviť zdroj]1990 - 1993 František Pramuka (NEKA)
1993 - 2002 Jozef Melega (KDH) (KDH)
2002 - 2003 Jozef Melega (ANO + KDH + SDKÚ)
2004 - 2006 Marián Melega
2006 - 2010 Marián Melega (SDKÚ-DS, KDH)
2010 - 2014 Marián Melega (SDKÚ-DS, KDH)
11.12.2014 Marián Melega (KDH,ROI)
Obecné zastupiteľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]1990 - 1994 - 11 poslancov
1994 - 1998 - 11 poslancov (5 KDH, 3 HZDS, 3 NEKA)
1998 - 2002 - 11 poslancov (8 KDH, 3 NEKA)
2002 - 2006 - 7 poslancov (4 KDH, 3 SDKÚ)
2006 - 2010 - 7 poslancov (6 KDH, 1 NEKA )
2010 - 2014 - 7 poslancov (7 KDH,od 7.11.2013 6 KDH 1 NEKA )
11.12.2014- ? 3 poslanci (3 KDH) od 22.12.2014 1 poslanec nez.
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Vývoj obyvateľstva od roku 1869:
Rok sčítania | Počet obyvateľov | Počet domov |
---|---|---|
1869 | 350 | 67 |
1880 | 338 | 60 |
1890 | 343 | 66 |
1900 | 295 | 60 |
1910 | 276 | 63 |
1921 | 313 | 59 |
1930 | 322 | 61 |
1950 | 365 | 63 |
1961 | 489 | 81 |
1970 | 625 | 106 |
1980 | 689 | 122 |
1991 | 684 | 140 |
2001 | 725 | 136 |
Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001):
Počet obyvateľov | % | |
---|---|---|
Rímskokatolícka cirkev | 713 | 98,1 |
Gréckokatolícka cirkev | 6 | 0,8 |
Bez vyznania | 4 | 0,6 |
Ostatné a nezistené | 4 | 0,6 |
Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001):
Počet obyvateľov | % | |
---|---|---|
slovenská | 692 | 95,2 |
rómska | 31 | 4,3 |
ostatné a nezistené | 4 | 0,6 |
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky Kostol Najsvätejšej Trojice, jednoloďová románska stavba s troma apsidami a vežou umiestnenou nad presbytériom, z druhej polovice 12. až prvej polovice 13. storočia.[4] Pôvodne išlo o románsku rotoundu tvorenú centrálnym štvorcovým priestorom so štyrmi apsidami na všetkých stranách – tetrakoncha. Apsidy boli zaklenuté konchami. Bola postavená na staroslovanskom kultovom mieste, ako dominanta okolia. Už v druhej polovici 13. storočia bol stredný priestor nadstavaný, vznikla tak veža. Pri stavbe boli použité okná s lomeným oblúkom a centrálnym stĺpikom, ktoré odkazujú na prenikanie gotického slohu. Asi v roku 1646 bola západná apsida zbúraná a nahradená loďou zaklenutou krížovou hrebienkovou klenbou, z rotundy sa tak stal jednoloďový kostol. Pri tejto úprave bol priestor veže novo zaklenutý a vznikli nové eliptické okná. Upravovaný bol v rokoch 1694 a 1749-1755, po tom čo ho poškodil blesk. V roku 1950 bola veža nadsavaná o asi pol metra. Okrem hmoty stavby sa zo stredovekých detailov zachovalo románske okno vo východnej apside, štrbinové okno na západnej strane veže, alebo fragment nástennej maľby na severnej strane centrálneho priestoru s motívom Krista vstávajúceho z hrobu. Pôvodný, dnes zamurovaný románsky vchod bol lokalizovaný na západnej strane južnej apsidy. Pod súčasnou výmaľbou od J. Hanulu sa sondami zistili gotické nástenné maľby v dvoch vrstvách. Bočné oltáre sú neskorobarokové z konca 18. storočia. Barokový západný portál má profilované ostenie s uchami a rozoklaný frontón s nápisovou tabuľou a aliančným erbom Mariášiovcov z roku 1749.[5] Fasády kostola sú hladké s polkruhovo ukončenýmmi oknami. Nad loďou je sanktusník ukončený barokovou helmicou. Veža s gotickými oknami s lomeným oblúkom je ukončená ihlancovou helmicou.
-
Kostol Najsvätejšej Trojice
-
Románske apsidy
-
Južná apsida
-
Interiér kostola
Školstvo
[upraviť | upraviť zdroj]- Materská škola - č. d. 44
- Základná škola - č. d. 44
Šport
[upraviť | upraviť zdroj]V obci pôsobí jedna telovýchovná jednota z futbalovým oddielom.Niekoľko sezón mala aj stolnotenisový oddiel. Momentálne pôsobia futbalové družstvá dospelých, dorastu a žiakov v okresnej súťaži SOFZ.Striedavo však už hrali aj vo vyššej, krajskej súťaži.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Chrasť nad Hornádom [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálna stránka obce
- Apsida.sk- profil románskeho kostola