Dimitrij Andrusov
| Dimitrij Andrusov | |
 slovenský geológ ruského pôvodu | |
| Narodenie | 7. november 1897 Tartu, Cárske Rusko, dnes Estónsko |
|---|---|
| Úmrtie | 1. apríl 1976 (78 rokov) Bratislava, ČSSR, dnes Slovensko |
Dimitrij Nikolajevič Andrusov (* 7. november 1897, Jurijev (dnes Tartu) – † 1. apríl 1976, Bratislava) bol slovenský geológ ruského pôvodu, zakladateľ modernej slovenskej geológie. Od roku 1932 doc., univerzitný profesor (1940), akademik SAV (1953), DrSc. (1956).
Život
Bol synom ruského geológa, člena Ruskej akadémie vied a univerzitného profesora N.I. Andrusova a dcéry archeológa Heinricha Schliemanna[1] - objaviteľa Tróje. V rokoch 1915 až 1918 študoval na univerzite v Petrohrade. Neskôr v rokoch 1920 až 1922 na univerzite v Sorbonne v Paríži. Ďalej pokračoval v štúdiu na Chemicko-technologickej fakulte ČVUT v Prahe v rokoch 1922 až 1923 a Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity v rokoch 1923 až 1925, kde aj pracoval od roku 1929 do roku 1938[1].
Po likvidácii českého vysokého školstva počas nemeckej okupácie odišiel na Slovensko, kde od roku 1938 pracoval na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. Od roku 1940 začal zároveň pracovať na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského vo funkcii prednostu Geologicko-paleontologického ústavu. Bol prvým profesorom geológie pracujúcim na slovenských vysokých školách[2]. Okrem toho bol v rokoch 1940 až 1945 riaditeľom Štátneho geologického ústavu. V roku 1952 sa stal Andrusov vedúcim katedry geológie na Prírodovedeckej fakulte UK a vo funkcii zotrval až do roku 1970. Ako pedagóg napísal viacero skrípt a učebných textov, okrem toho že vyučoval študentov geológie aj osobne viedol geologické mapovacie kurzy a exkurzie, kde odovzdával svoje znalosti v praxi. Bol tiež zakladateľom a v rokoch 1957-1958 prvým riaditeľom Geologického laboratória, ktorý sa neskôr transformoval na Geologický ústav SAV.
Vedecká činnosť
Jeho vedeckovýskumné záujmy boli mnohostranné. V širokom zábere sa venoval geológii, stratigrafii, tektonike, paleontológii, ložiskovej a inžinierskej geológii. Skúmal bradlové a flyšové pásmo Západných Karpát, ale tiež Centrálne Západné Karpaty a hlavne subtatranské príkrovy[1]. V Západných Karpatoch rozpracoval teórie o existencii rozsiahlych príkrovov a zistil rozsah viacerých orogenetických fáz. Vyčlenil tiež mnohé tektonické jednotky a podal paleogeografický obraz karpatskej geosynklinály v období mezozoika. Výsledky jeho výskumov znamenali prehĺbenie stratigrafických a najmä tektonických poznatkov o Západných Karpatoch a stali sa základom moderného ponímania ich stavby a vzťahu k susedným geologickým jednotkám[1].
Svojou vedeckou prácou sa zaradil medzi popredných európskych geológov. Výsledky svojich výskumov zhrnul v päťdielnej monografii Geologický výskum bradlového pásma Západných Karpát (1931 - 1955), diele Apercu de la Géologie des Carpathes occidentales de la Slovauie centrale (1931), trojzväzkovej monografii Geológia Československých Karpát (1958 - 1965) a v diele Grundriss der Tektonik der Nördlichen Karpaten (1968)[3], ktoré je považované za jeden z vrcholov syntézy tektonickej stavby Západných Karpát vychádzajúcej z princípov geosynklinálnej teórie. Bol taktiež autorom mnohých ďalších monografických prác a asi 250 štúdií v odborných periodikách doma i v zahraničí. Okrem vedeckej činnosti tiež riešil praktické geologické úlohy súvisiace so stavbou priehrad, železníc, tunelov a s vyhľadávaním hlavne nerudných surovín.
Ocenenia
Vedecká a pedagogická činnosť prof. Andrusova bola ešte počas jeho života ocenená najvyššími štátnymi vyznamenaniami. Boli mu udelené nasledovné vyznamenania: Národná cena SSR (1947), Za zásluhy o výstavbu (1965), štátna cena K. Gottwalda (1966), Rad práce (1972)[4].
V bratislavskej Petržalke je po ňom pomenovaná ulica. V roku 1988 bola na jeho počesť odhalená na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave pamätná tabuľa. Pamätnú tabuľu má aj v budove Štátneho geologického ústavu D. Štúra, kde sa v jeho bývalej pracovni nachádza aj pamätná miestnosť. Paleontológovia podľa D. Andrusova pomenovali viacero druhov fosilných organizmov, medzi inými aj spodnomiocénny druh chameleóna - Chamaeleo andrusovi[5]. Slovenská geologická spoločnosť na jeho počesť udeľuje za zásluhy významným geológom medailu D. Andrusova.
Referencie
- ↑ a b c d Veľký, J. a kolektív, 1978: Encyklopédia Slovenska I. A — D. Veda, Bratislava, s. 52
- ↑ Cambel, B., Slavkay, M., Kaličiak, M.: Významní slovenskí geológovia. Biografia, Veda, 2000, Bratislava, 506 s.
- ↑ Barica, J., 2004: Malý slovenský panteón vedy a techniky. Úrad priemyselného vlastníctva SR, Bratislava, s. 104
- ↑ Zaťko, M. a kolektív, 1992, Päťdesiat rokov Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. Univerzita Komenského, Bratislava, s. 219
- ↑ Čerňanský, A. 2010: A revision of chamaeleonids from the Lower Miocene of the Czech Republic with description of a new species of Chamaeleo (Squamata, Chamaeleonidae). Geobios, 43, s. 605–613