Doprava vo Vysokých Tatrách

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

História[upraviť | upraviť zdroj]

Súprava ozubnicovej železnice ŠtrbaŠtrbské Pleso

Železnica[upraviť | upraviť zdroj]

Na počiatku rozvoja dopravy vo Vysokých Tatrách bola výstavba Košicko-bohumínskej železnice, ktorá sa dobudovala do Popradu v roku 1871. Doprava na trati ŽilinaPoprad bola začatá 8. decembra, na trati PopradSpišská Nová Ves 12. decembra[1].

V roku 1895 bola uvedená do prevádzky trať Studený PotokTatranská Lomnica. Od 27. júla 1896 je v prevádzke Železničná trať Štrbské Pleso – Štrba.

Sprístupnenie Tatier po železnici spôsobilo v 80. rokoch 19. storočia masívny rozvoj tatranských osád, keďže sú tu vhodné podmienky na budovanie klimatických kúpeľov. Od roku 1984 boli do Tatier z Viedne vypravované mimoriadne vlaky. S tým bola spojená aj potreba ďalšieho rozvoja dopravnej infraštruktúry.

Fiakre, omnibusy[upraviť | upraviť zdroj]

Sprístupnením Popradu a osád Štrbské pleso a Tatranská Lomnica po železnici sa vyriešila doprava do regiónu, avšak „poslednú míľu“ – prepojenie samotných tatranských osád – naďalej zabezpečovali koňmi ťahané fiakre a omnibusy, ktorých kapacita nemohla postačovať rozvíjajúcemu sa turistickému ruchu.

Od 22. júna 1889 premávali omnibusy na trase PopradStarý Smokovec a PopradKežmarokSpišská BeláTatranská Kotlina. V roku 1900 bola založená spoločnosť pre cudzinecký a cestovný ruch „Idegenforgalmi és utazási vállalat“, ktorá zabezpečovala spojenia Tatranská LomnicaTatranská Kotlina, PopradDobšinská ľadová jaskyňa, Tatranská LomnicaMorské oko a Tatranská LomnicaČervený Kláštor.[2]

Trolejbusy[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Trolejbusová doprava vo Vysokých Tatrách

2. augusta 1904 spustili podnikatelia Viliam Krieger a Vincent Matejka trolejbusovú dopravu (vtedy elektrobusovú) na linke PopradVeľký SlavkovStarý Smokovec. Trať vedená náročným terénom však bola hlavne v zimných mesiacoch problematická, podobne to bolo aj s vozidlami. Trolejbusová doprava bola ukončená zrejme v auguste 1906.

Staré súpravy Tatranských elektrických železníc v stanici Starý Smokovec
Nová súprava Tatranských elektrických železníc v stanici Poprad

Tatranské elektrické železnice[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Tatranské elektrické železnice

Dopravu do srdca Tatier – Starého Smokovca – po ukončení prevádzky trolejbusov naďalej zabezpečovali len konské záprahy a omnibusy, čo zďaleka neuspokojovalo dopyt. Viliam Krieger a Vincent Matejka sa preto rozhodli vybudovať úzkorozchodnú elektrifikovanú železničnú trať. Prvá trať z Popradu do Starého Smokovca sa začala stavať v roku 1906 a otvorená bola 17. decembra 1908. Neskôr bol postavený úsek Starý SmokovecTatranská Lomnica, ktorý bol otvorený 16. decembra 1911 a posledný úsek, Starý SmokovecŠtrbské pleso otvorený 13. augusta 1912.

Pod Tatrami tak už pred 1. svetovou vojnou viedlo na trase Štrbské plesoStarý SmokovecTatranská Lomnica úzkorozchodné železničné spojenie, ktoré sa na bežnú železnicu pripájalo v Tatranskej Lomnici (spoločná stanica), Starom Smokovci (úsek električky do Popradu a na Štrbskom plese (ozubnicová železnica do Štrby.

Lanovky[upraviť | upraviť zdroj]

Pozemná lanovka Starý Smokovec – Hrebienok[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Pozemná lanová dráha Starý Smokovec – Hrebienok

V dobe budovania Tatranskej elektrickej železnice sa v mysliach Kriegera a Matejku objavili i úvahy o vybudovaní ozubnicovej železnice s rozchodom 700 mm zo Starého Smokovca na Hrebienok, avšak technické a ekonomické aspekty predurčili pre túto trasu pozemnú kyvadlovú lanovku. Stavba lanovky prebehla v roku 1908 a bola skolaudovaná 16. decembra 1908. Vďaka priaznivému terénu bola stavba pomerne jednoduchá (neboli potrebné rozsiahle zemné práce ani mostné stavby). Stanice boli jednoduchej konštrukcie, pohon bol tradične umiestnený v hornej stanici. Strojné a elektrické zariadenie dodala firma AEG.

Kabína 2. úseku lanovky Tatranská Lomnica–Lomnický štít

Visutá lanovka Tatranská Lomnica – Lomnický štít[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Lanovka Tatranská Lomnica – Lomnický štít

V 20. rokoch 20. storočia sa v súvislosti s rozvojom techniky upriamila pozornosť ľudí budujúcich dopravnú infraštruktúru na tatranské štíty. Objavila sa vízia výstavby lanovky na Gerlachovský štít, ktorá však v tej dobe realizovateľná nebola.

Priekopníkom stavby visutých lanoviek v Tatrách bol vtedajší riaditeľ kúpeľov v Tatranskej Lomnici Juraj Országh[1], ktorý azda vďaka svojim kontaktom na politické špičky v roku 1934 presadil rozhodnutie o vybudovaní lanovky Tatranská Lomnica - Skalnaté pleso - Lomnický štít. Jej 1. úsek – Tatranská Lomnica - Skalnaté pleso – bol otvorený 22. decembra 1937.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Z histórie dopravných systémov
  2. strana 3

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]