Doprava vo Vysokých Tatrách
História[upraviť | upraviť zdroj]
Železnica[upraviť | upraviť zdroj]
Na počiatku rozvoja dopravy vo Vysokých Tatrách bola výstavba Košicko-bohumínskej železnice, ktorá sa dobudovala do Popradu v roku 1871. Doprava na trati Žilina – Poprad bola začatá 8. decembra, na trati Poprad – Spišská Nová Ves 12. decembra.[1]
V roku 1895 bola uvedená do prevádzky trať Studený Potok – Tatranská Lomnica. Od 27. júla 1896 je v prevádzke Železničná trať Štrbské Pleso – Štrba.
Sprístupnenie Tatier po železnici spôsobilo v 80. rokoch 19. storočia masívny rozvoj tatranských osád, keďže sú tu vhodné podmienky na budovanie klimatických kúpeľov. Od roku 1984 boli do Tatier z Viedne vypravované mimoriadne vlaky. S tým bola spojená aj potreba ďalšieho rozvoja dopravnej infraštruktúry.
Fiakre, omnibusy[upraviť | upraviť zdroj]
Sprístupnením Popradu a osád Štrbské pleso a Tatranská Lomnica po železnici sa vyriešila doprava do regiónu, avšak „poslednú míľu“ – prepojenie samotných tatranských osád – naďalej zabezpečovali koňmi ťahané fiakre a omnibusy, ktorých kapacita nemohla postačovať rozvíjajúcemu sa turistickému ruchu.
Od 22. júna 1889 premávali omnibusy na trase Poprad – Starý Smokovec a Poprad – Kežmarok – Spišská Belá – Tatranská Kotlina. V roku 1900 bola založená spoločnosť pre cudzinecký a cestovný ruch „Idegenforgalmi és utazási vállalat“, ktorá zabezpečovala spojenia Tatranská Lomnica – Tatranská Kotlina, Poprad – Dobšinská ľadová jaskyňa, Tatranská Lomnica – Morské oko a Tatranská Lomnica – Červený Kláštor.[2]
Trolejbusy[upraviť | upraviť zdroj]
2. augusta 1904 spustili podnikatelia Viliam Krieger a Vincent Matejka trolejbusovú dopravu (vtedy elektrobusovú) na linke Poprad – Veľký Slavkov – Starý Smokovec. Trať vedená náročným terénom však bola hlavne v zimných mesiacoch problematická, podobne to bolo aj s vozidlami. Trolejbusová doprava bola ukončená zrejme v auguste 1906.
Tatranské elektrické železnice[upraviť | upraviť zdroj]
Dopravu do srdca Tatier – Starého Smokovca – po ukončení prevádzky trolejbusov naďalej zabezpečovali len konské záprahy a omnibusy, čo zďaleka neuspokojovalo dopyt. Viliam Krieger a Vincent Matejka sa preto rozhodli vybudovať úzkorozchodnú elektrifikovanú železničnú trať. Prvá trať z Popradu do Starého Smokovca sa začala stavať v roku 1906 a otvorená bola 17. decembra 1908. Neskôr bol postavený úsek Starý Smokovec – Tatranská Lomnica, ktorý bol otvorený 16. decembra 1911 a posledný úsek, Starý Smokovec – Štrbské pleso otvorený 13. augusta 1912.
Pod Tatrami tak už pred 1. svetovou vojnou viedlo na trase Štrbské pleso – Starý Smokovec – Tatranská Lomnica úzkorozchodné železničné spojenie, ktoré sa na bežnú železnicu pripájalo v Tatranskej Lomnici (spoločná stanica), Starom Smokovci (úsek električky do Popradu a na Štrbskom plese (ozubnicová železnica do Štrby.
Lanovky[upraviť | upraviť zdroj]
Pozemná lanovka Starý Smokovec – Hrebienok[upraviť | upraviť zdroj]
V dobe budovania Tatranskej elektrickej železnice sa v mysliach Kriegera a Matejku objavili i úvahy o vybudovaní ozubnicovej železnice s rozchodom 700 mm zo Starého Smokovca na Hrebienok, avšak technické a ekonomické aspekty predurčili pre túto trasu pozemnú kyvadlovú lanovku. Stavba lanovky prebehla v roku 1908 a bola skolaudovaná 16. decembra 1908. Vďaka priaznivému terénu bola stavba pomerne jednoduchá (neboli potrebné rozsiahle zemné práce ani mostné stavby). Stanice boli jednoduchej konštrukcie, pohon bol tradične umiestnený v hornej stanici. Strojné a elektrické zariadenie dodala firma AEG.
Visutá lanovka Tatranská Lomnica – Lomnický štít[upraviť | upraviť zdroj]
V 20. rokoch 20. storočia sa v súvislosti s rozvojom techniky upriamila pozornosť ľudí budujúcich dopravnú infraštruktúru na tatranské štíty. Objavila sa vízia výstavby lanovky na Gerlachovský štít, ktorá však v tej dobe realizovateľná nebola.
Priekopníkom stavby visutých lanoviek v Tatrách bol vtedajší riaditeľ kúpeľov v Tatranskej Lomnici Juraj Országh[1], ktorý azda vďaka svojim kontaktom na politické špičky v roku 1934 presadil rozhodnutie o vybudovaní lanovky Tatranská Lomnica – Skalnaté pleso – Lomnický štít. Jej 1. úsek – Tatranská Lomnica – Skalnaté pleso – bol otvorený 22. decembra 1937.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Z histórie dopravných systémov[nefunkčný odkaz]
- ↑ strana 3
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- OLEXA, Ladislav; STRIŠŠ, Jozef. Koľajová doprava vo Vysokých Tatrách : história a súčasnosť. 1. vyd. Košice : webex media, 2008. 93 s. ISBN 978-80-970040-5-7.
- BOHUŠ, Ivan. História dopravy vo Vysokých Tatrách. 1. vyd. Tatranská Lomnica : Vydavateľstvo IB Vysoké Tatry, 2019. 151 s. ISBN 978-80-89575-17-6.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Doprava vo Vysokých Tatrách
