Fauna a flóra Číny
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Čína má bohatú faunu a flóru. Kvôli tomu, že sa klimatické podmienky tejto oblasti dlhodobo menili len nepatrne, možno v Číne nájsť nezanedbateľné množstvo rastlinných a živočíšnych reliktov a endemitov.
Flóra[upraviť | upraviť zdroj]
V Číne rastie vyše 7 000 druhov drevín (vrátane 2 800 druhov stromov), z ktorých unikátne sú napr. metasekvoje. Najchudobnejšie rastlinstvo je v západnej časti krajiny – v oblasti Tibetskej vysočiny, kde sa lesný porast vyskytuje len vo východnej časti (smrekové lesy) a v nadmorských výškach pod 1 500 m (indické borovice). V severozápadnej časti krajiny sa vyskytuje rastlinstvo stepí, púští a polopúští; v púšti Gobi rastú suchomilné rastliny (slanobyľ, palina). Naproti tomu druhovo bohatá je severovýchodná Čína so stepnou vegetáciou na rovinách a vegetáciou zmiešaných lesov a tajgy na horách: z ihličnanov tu rastie smrekovec, céder, rôzne druhy smreku, borovica, jedľa biela, z listnatých stromov breza, jaseň, javor, lieska, lipa, osika. Veľká čínska nížina bola v priebehu dejín sústavne odlesňovaná (lesy dnes tvoria len 12,2% rozlohy Číny), takže v súčasnosti sa pôvodná kvetena tejto oblasti (opadavé listnaté stromy – buk, breza, hrab, jaseň, javor, lipa, vlašský orech) vyskytuje len na severných svahoch horského celku Čchin-ling. Pôvodné rastlinstvo južnej Číny zahŕňa duby, vždyzelené gaštany, palmy, spomedzi ihličnanov cyprusy a tuje. Rozdiel medzi severnou a južnou Čínou spočíva aj v druhoch kultúrnych plodín, ktoré sú tu pestované: na severe je to pšenica, proso, jačmeň, kaoling, kukurica, sója a zemiaky, na juhu ryža, čajovník, bambus, cukrová trstina a ovocie. V najjužnejších častiach Číny sa zachovali rozlohou neveľké oblasti tropických pralesov.
Fauna[upraviť | upraviť zdroj]
Na území Číny žije zhruba 2 000 druhov stavovcov, čo je 10% z celosvetového výskytu. Vďaka bohatému zastúpeniu vtáctva – 1 189 druhov, z ktorých aspoň 90 nežije nikde inde na svete – je Čína nazývaná „vtáčím rajom“. Spomedzi početných endemitov tu žije napr. hulok (druh gibona), irbis (leopard snežný), divá ťava dvojhrbá a niektoré druhy žeriavov. Význačné postavenie v čínskej faune zaujíma panda veľká, živiaca sa výlučne bambusovými výhonkami. V súčasnosti žije v provinciách S`-čchuan, Kan-su a Šan-si okolo 1 000 jedincov. Toto zviera sa stalo celosvetovým symbolom ochrany ohrozených druhov.
Živočíšstvo Tibet tvoria najmä kopytníky – jak divý, antilopa orongo, kabar pižmový, horská ovca, v menšom množstve medveď himalájsky a leopard. V severozápadnej Číne žije antilopa džerjan, ušľachtilý jeleň, horská ovca, pardál, vlk červený a hlodavce. Severovýchodná Čína je bohatá na druhy typické pre tajgu – los, kabar, rys, vlk, medveď hnedý, veverica, hranostaj, tetrov. V lesoch žijú srny, diviaky, bažanty, ale aj tiger; v otvorenej krajine hlodavce, ježe, líšky, vrany a spevavce. Fauna južnej Číny zahŕňa aj tropické živočíšstvo, napr. rôzne druhy opíc a mačiek, leoparda, dikobraza, tigra, hlodavcov, lemura, cibetu, nosorožca a tapíra.
Ohrozené druhy[upraviť | upraviť zdroj]
Fauna nie je ohrozovaná len odlesňovaním, zmenou prirodzených životných podmienok a životného prostredia, ale aj tradičnou čínskou kultúrou – vyhubená bola sajga stepná a nosorožec čínsky, ktorých rohy sa predávali ako afrodiziakum. Od roku 1956 sa v Číne systematicky bojuje za záchranu čínskej prírody. V súčasnosti existuje viac než 300 chránených území, len v provincii Jün-nan, ktorá je známa aj pod názvom „kráľovstvo rastlín a živočíchov“, sa ich nachádza 30.