Gustáv Valach

Gustáv Valach
Narodenie	16. marec 1921; Hontianske Nemce
Úmrtie	27. apríl 2002 (81 rokov); Bratislava
Povolanie	herec
	Biografický portál

Gustáv Valach (* 16. marec 1921, Hontianske Nemce – † 27. apríl 2002, Bratislava^[1]) bol slovenský herec, dlhoročný člen Slovenského národného divadla v Bratislave. Vynikol v rázovitých, psychologicky zložitých a životom poznačených postavách.

Filmografia

1948: Bílá tma (partizán)
1950: Priehrada (Jožo Bujna)
1951: Boj sa skončí zajtra (Babjak)
1952: Lazy sa pohli (Štefan Rendko)
1952: Mladé srdcia (Hronec)
1953: Pole neorané (Marek Cudrák)
1953: Rodná zem (Katúň)
1955: Žena z Vrchov (paholok Maco)
1956: Nevěra (Karel Trlica)
1956: Previerka lásky (riaditeľ závodu)
1957: Ztracenci (kyrysník)
1958: Posledný návrat (hosť v bare)
1959: První parta (Adam)
1960: Práče (slob. Šamonil)
1962: Havrania cesta
1963: Kto si bez viny (prokurátor Tarava)
1963: Trio Angelos (Petrulák)
1964: Senzi mama (Martin Haviar)
1965: Ať žije republika (Cyril Vitich)
1967: Drak sa vracia (Šimon)
1967: Noc nevěsty (Ambrož)
1969: Touha zvaná Anada (kormidelník)
1969: Cena (obchodník Gregory Solomon)
1972: Javor a Juliana (hudec)
1973: Dolina (hautmann Brixel)
1974: Kto odchádza v daždi... (Pavol Haštiak)
1974: Pavlínka (Linhart)
1975: Horúčka (Viktor Rauch)
1977: Penelopa (starý Kuzma)
1977: Stíny horkého léta (doktor)
1978: Pod Jezevčí skálou (Straka)
1979: Na pytlácké stezce (Straka)
1980: Za trnkovým keřem (Straka)
1986: Kohút nezaspieva (Terezčák)

Náboženský a politický postoj

Gustáv Valach sa ani počas obdobia socializmu netajil svojím hlbokým náboženským presvedčením (bol katolík). Z toho dôvodu odmietol hrať kontroverznú úlohu pápeža v Hochhutovej hre Zástupca, čo ho stálo na určitý čas nemožnosť pôsobiť v SND. V tom čase sa živil prácou bagristu. Netajil sa ani svojimi sympatiami k vojnovému Slovenskému štátu - v roku 1980 napríklad recitoval na pohrebe Alexandra Macha.

Ocenenia

1969 – titul zaslúžilý umelec^[2]
1994 – Krištáľová ruža^[2]
2012 – prezident Ivan Gašparovič mu prepožičal vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy in memoriam.^[3]

Referencie

↑ SME.sk. Zomrel herec Gustáv Valach. SME (Bratislava: Petit Press), 2002-04-30. Dostupné online [cit. 2023-04-04]. ISSN 1335-4418.
↑ ^a ^b ČERNÁK, Stanislav. Gustáva Valacha osud ťažko skúšal. Herec pokory a vzdoru by oslávil storočnicu. SME (Bratislava: Petit Press), 2021-03-16. Dostupné online [cit. 2023-04-04]. ISSN 1335-4418.
↑ Pribinov kríž, II. trieda [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, [cit. 2023-04-04]. Dostupné online. Archivované 2021-01-08 z originálu.

Literatúra

Alena Čisáriková, Roman Slušný, Peter Valo: Nezostalo po nich ticho - 12 osobností očami ich blízkych, Forza Music, 2009, ISBN 978-80-89359-12-7, (12 osobností: Jaro Filip, Stano Radič, Pavol Juráň, Elena Galanová, Ondrej Nepela, Vladimír Dzurilla, František Dibarbora, Ivan Krajíček, Zora Kolínska, Karol Duchoň, Vladislav Müller, Gustáv Valach)
POLÁK, Milan. Gustáv Valach : herec pokory a vzdoru : zborník. 1. vyd. Bratislava : Združenie slovenských divadelných kritikov a teoretikov, 2004. 182 s. ISBN 80-969266-0-8.

Externé odkazy

[1] SME.sk. Zomrel herec Gustáv Valach. SME (Bratislava: Petit Press), 2002-04-30. Dostupné online [cit. 2023-04-04]. ISSN 1335-4418.

[sme-2] ČERNÁK, Stanislav. Gustáva Valacha osud ťažko skúšal. Herec pokory a vzdoru by oslávil storočnicu. SME (Bratislava: Petit Press), 2021-03-16. Dostupné online [cit. 2023-04-04]. ISSN 1335-4418.

[3] Pribinov kríž, II. trieda [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, [cit. 2023-04-04]. Dostupné online. Archivované 2021-01-08 z originálu.

[1]

[2]

[3]