Hadrosaury

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Hadrosauridae
Hadrosauroids.jpg
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Plazy Reptilia
Podtrieda (subclassis) Diapsida
Infratrieda (infraclassis) Archosauria
Divisio Avemetatarsalia
Subdivisio Ornithodira
Nadrad (superordo) Dinosaury Dinosauria
Rad (ordo) Ornithischia
Podrad (subordo) Ornithopoda
Nadčeľaď (superfamilia) Hadrosauroidea
Čeľaď (familia) Hadrosauridae
Vedecký názov
Hadrosauridae
Cope, 1869
Synonymá:
Trachodontidae, Saurolophidae, Lambeosauridae
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Hadrosaury (neformálne hadrosauridy, lat. Hadrosauridae) boli veľmi rozšírenou čeľaďou vtákopanvových dinosaurov, tzv. vtákopyskatých/kačicozobých dinosaurov. Patrili do nadčeľade Hadrosauroidea. Žili predovšetkým vo vrchnej kriede a hrali úlohu dominantných bylinožravcov tohto posledného obdobia existencie dinosaurov. Ich pozostatky sú dnes známe z Ázie, Európy a Severnej Ameriky. Patria medzi vtákopanvové dinosaury (Ornithischia) a ich predkovia boli dinosaury z príbuzenstva rodu Iguanodon (Iguanodontia).

Táto čeľaď sa delí do dvoch podčeľadí – Hadrosaurinae a Lambeosaurinae (ktoré vykazujú prítomnosť hlavových útvarov vzhľadu hrebeňov alebo trubíc). Najväčší zástupcovia tejto skupiny, ako čínske rody Shantungosaurus a Zhuchengosaurus alebo severoamerický Lambeosaurus mohli dosahovať dĺžku až 17 metrov s hmotnosťou cez 10 (možno však až 23) ton. Dinosaury z tejto skupiny patria medzi najlepšie dochované skameneliny tejto skupiny živočíchov vôbec.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Ako napovedá pomenovanie, charakteristickým znakom hadrosaurov bol ich rozšírený bezzubý zobák, ktorý bol prekrytý rohovinou. Mohutným jazykom si potravu posúvali do zadnej časti papule, kde sa nachádzali stovky husto rastúcich zubov, stavaných na prežúvanie tuhej rastlinnej potravy. Tie sa plynulo obnovovali, keď sa opotrebovali, čím sa líšia od dnešných bylinožravých cicavcov. Doplnkovo mali lícne vačky, ktoré zabraňovali častiam potravy vypadnúť z ústnej dutiny. Na základe skamenených zvyškov obsahu žalúdka sa predpokladá, že sa živili borovicovým ihličím, konárikmi, semenami a plodmi.

Spôsob života[upraviť | upraviť zdroj]

Hrebene[upraviť | upraviť zdroj]

Hrebene hadrosaurov mali rôzne tvary (samice ich mali menšie), boli duté a tvorili ich dutiny spojené s nosom. O ich účele sa však možno len domnievať. Jednou z teórii je, že boli vzdušnými komorami a tvorili zásobáreň vzduchu, ktorú využívali na dýchanie počas plávania a kŕmenia pod vodou. Táto teória však býva spochybňovaná, keďže tieto zvieratá žili prevažne v borovicových a magnóliových lesoch. Ďalšou, oveľa pravdepodobnejšou teóriou je, že tieto kostené hrebene mali význam pri vábení samičiek. V roku 2008 bolo novým a podrobným výskumom zistené, že nimi vydávali bučivé zvuky, ktorými nadväzovali kontakt nielen medzi vlastnými členmi čriedy, ale aj s jedincami zo vzdialenejších stád. Súčasne tieto zvuky používali ako varovanie, prípadne zastrašovanie pred nebezpečenstvom, akým boli veľké mäsožravce.

Klasifikácia[upraviť | upraviť zdroj]

Taxonómia[upraviť | upraviť zdroj]