Hipparchia z Maróneie
.jpg)
Hipparchia (starogr. Ἱππαρχία; pôsobiaca koncom 4. storočia pred Kr.) bola starogrécka filozofka, predstaviteľka kynickej školy. Bola jednou z mála žien antiky, ktoré si zvolili život v radikálnej chudobe a na verejnosti vystupovali ako rovnocenné partnerky mužov.[1]
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Pochádzala z bohatej rodiny z tráckeho mesta Maroneia. K filozofii sa dostala prostredníctvom svojho brata Metrokla, ktorý bol žiakom kynika Kratéta z Téb. Hipparchia sa do Kratéta a jeho spôsobu života zamilovala natoľko, že odmietala všetkých bohatých nápadníkov a hrozila rodičom samovraždou, ak jej nedovolia vydať sa za neho.[2]
Kratés sa ju snažil odradiť tým, že si pred ňou vyzliekol šaty a ukázal svoju telesnú nedokonalosť a chudobu so slovami: „Toto je tvoj ženích, toto je jeho majetok, rozhodni sa.“ Lebo vraj nebude môcť byť jeho spoločníčkou, ak nebude viesť aj ten istý spôsob života.[3] Hipparchia výzvu prijala, obliekla si kynický plášť (tribon) a začala so svojím manželom žiť životom potulnej filozofky, čo vtedajšia spoločnosť považovala za škandalózne (tzv. kynogamia – psie manželstvo). Manželia mali syna menom Pasiklés, ktorého vychovávali v súlade s kynickou askézou.[4]
Filozofické pôsobenie
[upraviť | upraviť zdroj]Hipparchia sa preslávila svojou bystrosťou a schopnosťou pohotovo argumentovať v diskusiách, ktoré boli v tom čase výhradne mužskou doménou. Praktizovala kynický ideál anaideia (nehanebnosť), ktorý spočíval v presvedčení, že prirodzené úkony vykonávané v súkromí nie sú hanbou ani na verejnosti.[5] Týmto postojom radikálne spochybňovala dobové spoločenské konvencie a hranicu medzi súkromnou a verejnou sférou.
Jej životný príklad mal priamy vplyv na Zénóna z Kitia, zakladateľa stoicizmu, ktorý bol Kratétovým žiakom. Zénón vo svojom ranom diele Ústava (Politeia) pod vplyvom Hipparchie presadzoval rovnosť mužov a žien.[6]
Najznámejšia je jej polemika s Theodorom na hostine u Lysimacha. Theodoros sa ju snažil znevážiť otázkou, či je to tá žena, čo nechala prácu pri kachliach, na čo Hipparchia odpovedala slávnym sylogizmom:
| „ | Ak by niečo robil Theodoros a nehovorilo by sa preto o ňom, že pácha bezprávie, ani o Hipparchii by sa nehovorilo, že pácha bezprávie, ak by robila to isté. Keď Theodoros udrie seba, nepácha bezprávie, a teda ani Hipparchia nepácha bezprávie, keď udrie Theodora. | “ |
| – Hipparchia z Maroneie (podľa Diogena Laertia) | ||
Keď jej Theodoros namiesto argumentu nadvihol šaty, Hipparchia nestratila pokoj ani sa nezahanbila, čím demonštrovala kynickú apatiu (nezávislosť od vonkajších vplyvov).[3][7]
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Hoci sa žiadne jej spisy v celistvosti nezachovali, byzantská encyklopédia Suda jej pripisuje autorstvo troch konkrétnych prác:[8]
- Hypotheses philosophiai (Filozofické tézy)
- Epiicheirémata (Úvahy)
- Protaseis pros Theodóron (Otázky Theodorovi)
Jej hlavným prínosom zostal jej samotný životný postoj, ktorým spochybnila rodové rozdelenie úloh v antickej spoločnosti. Moderné feministické filozofky ju vnímajú ako predchodkyňu intelektuálnej rovnosti žien.[9]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Ian Michael Plant. Women Writers of Ancient Greece and Rome: An Anthology. Norman : University of Oklahoma Press, 2004. Dostupné online. ISBN 978-08-0613-622-6. S. 79.
- ↑ Diogenes Laertios. Životopisy slávnych filozofov. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2007. ISBN 978-80-8061-286-3. S. 233.
- 1 2 Diogenes Laertios. Životopisy slávnych filozofov. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2007. ISBN 978-80-8061-286-3. S. 234.
- ↑ Ian Michael Plant. Women Writers of Ancient Greece and Rome: An Anthology. Norman : University of Oklahoma Press, 2004. Dostupné online. ISBN 978-08-0613-622-6. S. 80.
- ↑ Joyce E. Salisbury. Encyclopedia of Women in the Ancient World. Santa Barbara : ABC-CLIO, 2001. Dostupné online. ISBN 978-15-7607-092-5. S. 159.
- ↑ William Desmond. Cynics. Stocksfield : Acumen, 2008. ISBN 978-18-4465-129-0. S. 101.
- ↑ Joyce E. Salisbury. Encyclopedia of Women in the Ancient World. Santa Barbara : ABC-CLIO, 2001. Dostupné online. ISBN 978-15-7607-092-5. S. 158.
- ↑ Ian Michael Plant. Women Writers of Ancient Greece and Rome: An Anthology. Norman : University of Oklahoma Press, 2004. Dostupné online. ISBN 978-08-0613-622-6. S. 81.
- ↑ Joyce E. Salisbury. Encyclopedia of Women in the Ancient World. Santa Barbara : ABC-CLIO, 2001. Dostupné online. ISBN 978-15-7607-092-5. S. 160.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hipparchia z Maróneie
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.