Hronsek
| Hronsek | ||
| obec | ||
 | ||
|
||
| Štát |  Slovensko
| |
|---|---|---|
| Kraj | Banskobystrický | |
| Okres | Banská Bystrica | |
| Región | Pozdola Bystrice | |
| Nadmorská výška | 312 m n. m. | |
| Rozloha | 7,3 km² (730 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 655 (31. 12. 2023) [2] | |
| Hustota | 89,73 obyv./km² | |
| Starosta | Herkel Dalibor | |
| PSČ | 976 31 (pošta Vlkanová) | |
| ŠÚJ | 580236 | |
| EČV (do r. 2022) | BB | |
| Tel. predvoľba | 0 48 | |
| Adresa obecného úradu |
Záhumnie 26 | |
| Telefón | 048/4188107 | |
 Interaktívna mapa obce
| ||
| Wikimedia Commons: Hronsek | ||
| Webová stránka: hronsek.sk | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Hronsek (maď. Garamszeg, nem. Granseck) je obec na Slovensku v okrese Banská Bystrica.[3] Nachádza sa na ľavom brehu rieky Hron asi 10 km južne od Banskej Bystrice. V obci sa nachádzajú tri historicko kultúrne pamiatky, z ktorých najznámejší je drevený artikulárny kostol z 18. storočia.
Z histórie obce
Oblasť, v ktorej sa nachádza dnešná obec Hronsek, bola pôvodne kráľovským majetkom. Uhorský kráľ Belo IV. ju daroval, za zásluhy v boji proti Tatárom, zvolenskému županovi Radunovi Oszlárovi. Ten na tomto území založil aj blízku obec Radvaň (dnes súčasť Banskej Bystrice). Táto darovacia listina je prvým písomným dokumentom o tejto oblasti (1250). Pravdepodobne sa tu usadil Radunov vnuk Gala, keďže starší názov obce bol Galowycz.
Najranejšia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1500, pod názvom Zyklafalu. Postupne sa názov obce menil: Czwiklafalwa, Czwiklina (1506), Galowyczfalwa (1514), Galowycz (1515), Czwyklina (1522), Czwyklina alebo Galfalwa (1558), Garanzegh (1565), Cwklina (1572), Garamsseg (1786), Hronec (1808), Hronsek-Skalka (1920), Garansek (1927) až do dnešného Hronsek (1946) – maďarsky Garamszeg.
Z tejto lokality pochádzala šľachtická rodina - Geczyovci, písali si šľachtický prídomok "de Garamszek" (z Hronseku). Ďalšími majiteľmi veľkopanstva, ktorí vlastnili pozemky a okolité lesy, boli Rothovci z Kráľovej, grófi Telekyovci, Battikovci z Vlkanovej, baróni Schmiddegovci, Juraj Géczy, hlavný župan a Štefan Soós z Poltára. Dr. Aladár Déchy tu mal veľkostatok a mlyn. V roku 1828 mala obec 67 domov a 508 obyvateľov.
Pamätihodnosti
Vodný hrad
Najstaršou dochovanou stavbou je vodný hrad z 15. storočia. V roku 1576 bol tento Rothovsko-Telekyovský hrad prestavaný a opevnený. Goticko-renesančná stavba mala pôvodne opevnenie tvorené obranným múrom so štyrmi vežami a vodnou priekopou s padacím mostom. Za rákoczyovského stavovského povstania (1703-14) tu boli údajne razené mince. V kaštieli istý čas žil aj otec Juliany Korponayovej-Géczyovej (Levočská biela pani) Zsigmond Géczy.
V 20. storočí bol hrad čiastočne prebudovaný a v súčasnosti (2007) je tiež predmetom prestavby.
Soosovsko-Géczyovský kaštieľ
Soosovsko-Géczyovský kaštieľ z r. 1775 je postavený v barokovom slohu. Má obdĺžnikový pôdorys s kruhovými nárožnými baštami. Vonkajšia fasáda má bohato členenú rokokovú štukovú výzdobou. Interiér zdobia pôvodné pruské a zrkadlové klenby.
V zámockej záhrade je stará, vyše 200 ročná, lipa a mohutný dub. Lipa je 25 m vysoká, obvod kmeňa v metrovej výške je takmer 500 cm a patrí medzi unikátne exempláre. Na barokovom kaštieli je už vyše 70 rokov pravidelne obývané hniezdo bociana bieleho.[4]
Drevený artikulárny kostol
Protestantské cirkevné obrady sa v Hronseku vykonávali do roku 1726 v miestnom renesančnom kaštieli. Keď už vyhradené priestory pre obyvateľov širokého okolia nepostačovali, bolo rozhodnuté o výstavbe nového artikulárneho kostola. Hronsek bol vybraný ako spádová obec severnej časti Zvolenskej stolice. Pre južnú časť to bol podobný kostol v Ostrej Lúke.
V čase stavby artikulárnych chrámov habsburskí úradníci robili všetko pre to, aby ešte zmenšili trvácnosť protestantských cirkevných stavieb. Svojvoľným prekrúcaním šopronských artikúl ešte sprísňovali aj tak obmedzujúce sankcie. Pre stavbu v Hronseku bolo vybrané miesto, kde bolo hronovisko. Všade na okolí boli bažiny a v bezprostrednej blízkosti rieka Hron. Stavba napriek tomu nebola nikdy zatopená. Jednou z ďalších požiadaviek bolo, aby všetci návštevníci mali miesto na sedenie.
Stavba kostola začala 23. októbra 1725 a na jeseň 1726 bola dokončená. Meno autora projektu nie je známe. Kostol je postavený v tvare kríža. Dlhšie rameno kríža má dĺžku 23 m, kratšie má 18 m, výška kostola je 8 m. Stavba je hrázdenej drevenej konštrukcie z masívneho - dubového a ihličnatého - smrekovcového dreva.
Unikátne je použitie klasickej spojovacej techniky hlavných nosných prvkov, ktoré sú spájané klasickými tesárskymi spojmi a drevenými kolíkmi. Vnútorná klenba kostola pripomína tvar prevrátenej lode. Nachádzajú sa tu neobvyklé prvky škandinávskej architektúry, ktorú charakterizujú stĺporadia na chóroch a pod chórmi, zdobené jónskym ornamentom a prístrešky pri vstupe, podľa čoho sa usudzuje, že na stavbe pracovali remeselníci z Nórska či Švédska. Jedinečné je aj amfiteatrálne usporiadanie lavíc na chóroch.
Oltár kostola má šesť vymeniteľných obrazov. Obrazy sú z roku 1771 od majstra Samuela Kialoviča. Nad oltárom sú anjeli držiaci erby šľachtických rodín z okolia, ktorí podporovali evanjelickú cirkev. Orgán je dielom majstra Martina Podkonického z Banskej Bystrice. Patrí medzi vzácne barokové orgány. Pochádza z roku 1764. Luster, pôvodne pozlátený je dar richtára Martina Hudeca z Veľkej Lúky.
Celková kapacita kostola je 1100 miest na sedenie. Do kostola vedie 5 vchodov. Po obvode kostola je 30 okien. Strecha je šindľová s tromi krížmi a kohútom - symbolom kresťanskej bdelosti.
V blízkosti kostola je zvonica s rovnakou architektúrou, ktorá bola postavená súčasne s kostolom 1726. Na nádvorí kostola sú tri staré lipy, ktoré boli vysadené pri vysviacke kostola.
7.júla 2008 na 32. zasadnutí Výboru UNESCO v kanadskom Quebecu bol kostol zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Historické osobnosti
V obci žili a tvorili významné osobnosti duchovného, národného a kultúrneho života:
- Ján Simonides (1648-1708) - kňaz, galejník, pedagóg, literát,
- Jozef Melcer (1800-1854) - kňaz, národný buditeľ, autor nábožných piesní,
- August Horislav Krčméry (1822-1891) - kňaz, národný buditeľ (štúrovec), literát, zberateľ ľudových piesní.
- Narodil sa tu Ondrej Braxatoris st. (1782 – 1848), otec básnika Andreja Sládkoviča.
Literatúra
- HRONSEK - história a súčasnosť, autori: Rudolf Novodomec ..., vydané pri príležitosti 750. výročia prvej písomnej zmienky o území obce, Banská Bystrica TRIAN, 2000. - 102 s. ISBN 80-88945-19-4
- Z histórie obcí banskobystrického a breznianskeho regiónu, Katarína Donovalová, red: Mgr. Peter Klinec, Banská Bystrica, Verejná knižnica Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici, 2006. - 163 s., ISBN 80-88783-39-9
- Drevený artikulárny kostol v Hronseku, KATINA, Andrej Ľudovít, pamätnica vydaná pri príležitosti opravy kostola 1949, Liptovský Sv. Mikuláš Tranoscius, 1949. - 30, 2 s.
- Zmienka o území Hronseku existuje už sedem a pol storočia, SME – Roč. 8, č. 24, (31.01.2000).
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Webstránka obecného úradu
- ↑ Prílety bocianov bielych