Jakubova Voľa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 20:30, 3. september 2013, ktorú vytvoril TeslaBot (diskusia | príspevky) (wl. disambig (obec, región), drob.)
Jakubova Voľa
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Sabinov
Región Šarišský
Nadmorská výška 375 m n. m.
Súradnice 49°07′00″S 21°01′00″V / 49,116667°S 21,016667°V / 49.116667; 21.016667
Rozloha 5,77 km² (577 ha) [1]
Obyvateľstvo 393 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 68,11 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1315
Starosta Ing. Vladimír Mačo[3] (SMER, ĽS-HZDS)
PSČ 082 56 (pošta Pečovská Nová Ves)
ŠÚJ 524565
EČV (do r. 2022) SB
Tel. predvoľba +421-51
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Jakubova Voľa
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Jakubova Voľa (maď. Jakabfölde) je obec na Slovensku v okrese Sabinov. Susedné obce sú: Rožkovany na západe, Červenica pri Sabinove na severe, Uzovské Pekľany a Uzovský Šalgov na juhu, Pečovská Nová Ves na východe. Jakubova Voľa patrí podľa administratívneho členenia do okresu Sabinov, ktorý spadá do Prešovského kraja. Počet obyvateľov obce je 398, počet domov je 135. Matričný úrad sa nachádza v Pečovskej Novej Vsi, daňový úrad je v Sabinove, okresný úrad je v Sabinove, úrad životného prostredia je v Sabinove, okresný súd je v Prešove, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny je v Sabinove.

Poloha

Katastrálne územie obce Jakubova Voľa leží na severných svahoch pohoria Bachureň (severná časť) a Spišsko-šarišskom medzihorí (južná časť) v údolí rieky Torysy, 7 km na severozápad od Sabinova. Najvyšší bod v chotári obce je kóta 777 m nad morom – vrch Kohút.

V obci končí vedľajšia cesta III. triedy, ktorá sa pripája na hlavnú cestu I/68 Prešov – Stará ĽubovňaPiwniczna (Poľsko) v obci Červenica pri Sabinove. Železničná trať Košice – Muszyna je vzdialená od stredu obce cca 800 m.

Geologická stavba

Katastrálne územie obce sa nachádza na terciérnych a kvartérnych sedimentoch, ktoré sú zastúpené oligocénnymi pieskovcami, zlepencami a menej ílovcami, ktoré tvoria karpatský flyš.

Georeliéf

Georeliéf územia obce predstavuje erózno-tektonickú depresiu obklopenú pohoriami. Georeliéf má prevažne stredohorský charakter. Severná časť chotára je na nive, terasách a svahoch vyššej pahorkatiny, ktorú tvorí centrálno-karpatský flyš. Podľa geomorfologického členenia Slovenska patrí územie Jakubovej Vole do Alpsko-himalájskej sústavy, do podsústavy Karpaty a provincie Západné Karpaty, v rámci ktorých ďalej patrí do subprovincie Vonkajšie Západné Karpaty a do jej Podhôľno-magurskej oblasti. V tejto oblasti sa chotár rozkladá na severných svahoch Bachurne a južnej časti Spišsko-šarišského medzihoria.

Vodstvo

Cez katastrálne územie obce pretekajú tri stále povrchové toky: Torysa, Voliansky potok, Kohút. Územie je súčasťou povodia Hornádu.

Pôdy

Prevládajú tieto pôdne typy: vo vyšších polohách – v lesoch a lúkach - kambizeme typické nasýtené, sprievodné andozeme, rankre kambizemné a rankre. Pri rieke Torysa a ojedinele i pri oboch potokoch sa nachádzajú kambizeme pseudoglejové nasýtené, pseudogleje typické.

Historický vývoj

Prvá písomná zmienka z roku 1315 hovorí, že kráľ Karol Róbert z Anjou dal v roku 1312 šľachticovi Rikolfovi za vojenské zásluhy okrem iného aj les južne od dediny Červenica, nad pravým brehom Torysy. Na darovanom majetku začali zakrátko budovať dedinu. Dedine dali názov Jakubova Ves (Jacabfolua).

Južne nad Jakubovou Voľou je kopec s výraznou plošinou a s lokálnym názvom Hradisko. V minulosti, za čias poveľkomoravského obdobia tam stálo opevnené hradisko. V súčasnosti sú už len veľmi ťažko badateľné stopy po ňom. Jakubova Voľa vtedy ešte neexistovala. Vývoj názvu dediny sa menil počas rôznych období: 1315 - Jacabfolua, 1330-32 - Jacobsdorf, 1474 – Wolyajacabfalwa, 15. storočie – Jacabfalua, 16. storočie – Wolya, Jakabwolya, 1808 – Jakubova Wola, 1850 - Jakubova Voľa.

Sídlo

Obec Jakubova Voľa má charakter poľnohospodárskeho sídla, predurčeného už svojim historickým vývojom. V obci sa nenachádza žiaden priemyselný či výrobný podnik. Kedysi bola v obci veľká píla, ktorá po politickom prevrate v roku 1989 zanikla. Obec má 121 domov, z toho je 7 opustených. V obci je stojí pôvodne románsky Kostol sv. Michala z 13. storočia. Po rozsiahlej prestavbe v 70. rokoch 20. storočia sa z pôvodnej stavby zachovala už len polkruhová apsida s gotickými freskami v interiéri. V katastrálnom území obce, v oblasti Čubrík, sú situované dva cintoríny, nový a starý. Obec je zložená z troch hlavných ulíc. Má vlastný kultúrny dom, základnú školu pre 1. - 3. ročník a materskú školu.

Referencie

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy