Ježatec laločnatý
| Ježatec laločnatý | |
_Echinocystis_lobata_1.jpg) Ježatec laločnatý; nezrelý plod na piesčitej pôde (august) | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Echinocystis lobata | |
| Synonymá | |
| Sicyos lobatus | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Ježatec (lat. Echinocystis) je rod čeľade tekvicovité (Cucurbitaceae). Jeho jediným druhom je ježatec laločnatý[1][2] (lat. Echinocystis lobata[1][3]).
Ježatec je jednoročná bylinná popínavá rastlina s pichľavými plodmi, pôvodom z východu Severnej Ameriky, vyskytujúca sa vo veľkej miere najmä v oblasti Veľkých jazier. Vo svojom pôvodnom areáli zaberá vlhké až mokré biotopy, brehy riek a jazier, húštiny a okraje ciest.[4]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Ježatec laločnatý je jednoročná, jednodomá, bylinná úponková liana. Byľ má bohato rozkonárenú, popínavú, s dĺžkou 2 až 7 metrov (zriedkavo až do 12 m), s holými úponkami.[1][5]
Listy má stopkaté, stopky dlhé 3 až 8 cm (ojedinele až 13 cm dlhé), na báze s 2 až 3 ramennými úponkami. Čepele listov má široko vajcovité, dlaňovito laločnaté až dlaňovito dielne, na báze sú srdcovité, celistvookrajové, na vrchole končisté, na líci na žilách sú riedko a krátko chlpaté.[1]
Kvety sú jednotlivé alebo v mnohokvetých strapcovitých súkvetiach a sú 6-početné. Tyčinkové kvety sú početné, v nápadných, vzpriamených, 25 až 35 cm dlhých, úzkych „klasovitých“ metlinách. Koruna je tanierovitá, žltkasto biela, s priemerom 10 až 24 mm, korunné cípy sú úzko trojuholníkovité až čiarkovité, na vrchole končisté, 6 až 12 mm dlhé, na oboch stranách žliazkaté. Piestikové kvety sú nenápadné, ovisajúce, zväčša jednotlivé (zriedkavejšie po 2 až 3, len výnimočne viac) v pazuchách listov. Koruna je zvončekovitá, s priemerom 5 až 17 mm, žltkasto biela. Opeľované sú hmyzom.[1][4]
Úponky, ktoré slúžia na ukotvenie a uľahčujú šplhanie po oporách (väčšinou iných rastlín), sú modifikované bočné výhonky, dlhé do 15 cm. Úponky reagujú na dotyk. Keď sa úponka dotkne objektu, bunky dotýkajúce sa objektu sa skracujú, zatiaľ čo bunky na opačnej strane sa predlžujú. Čistým efektom je zvinutie úponky okolo potenciálnej podpory. Niektoré úponky môžu reagovať na kontakt pomerne rýchlo, len za niekoľko minút. Akonáhle je koniec úponky ukotvený ovinutím okolo podpery, zvyšok sa zvinie, ako pružina, čím sa stonka pritiahne bližšie k podpere.[4][6]
Plodmi sú pichľavo štetinaté vysychavé bobule so štyrmi semenami. Bobule sú guľovito vajcovité až široko elipsoidné, dlhé 35 až 60 mm a široké 25 až 40 mm. Sú ovisajúce, 2-puzdrové, zelené, na povrchu pichľavo štetinaté (štetiny do 8 mm dlhé). Oplodie so sieťkovanou štruktúrou je v nezrelom stave vyplnené pletivom želatínovej konzistencie. Dozrievaním želatínová výplň vysychá, schránka bobule (žilnatina a oplodie) zhnedne a stvrdne. Po dozretí a vypadaní semien ovísajú sucho blanité hnedé prázdne schránky bobúľ počas celej zimy.[1]
Semená sú sploštené, v obryse vajcovité, dlhé 13 až 20 mm a široké 5 až 10 mm. Sú sivé až sivohnedé, s tmavšími škvrnami („mramorované“). Ježatec sa rozmnožuje iba semenami, pričom nové rastliny sa objavujú na jar, zvyčajne v blízkosti minuloročnej materskej rastliny. Rastie rýchlo a prináša množstvo plodov. Pri rozširovaní semien a plodov obsahujúcich semená hrá významnú úlohu voda, pretože druh sa najčastejšie vyskytuje pozdĺž vodných tokov.[4][1]
Podľa výskumov vykonaných v roku 2018 (september - október) v strednej a východnej Európe (Lotyšsko, Litva, Poľsko, Slovensko), priemerná dĺžka a šírka plodov dosahovala 47 mm x 34,3 mm, priemerná hmotnosť čerstvých semien bola 15,92 g a ich priemerný počet v jednotlivých plodoch tesne prekračoval počet 4. Uvedené hodnoty pochádzajú z plodov odobratých na prirodzených stanovištiach. Hodnoty zistené na antropogénnych biotopoch boli nižšie. Veľkosť plodov a počet semien sú ovplyvnené dostupnosťou vody v biotope. Ježatec má plytké korene (4–15 cm dlhé a asi 1 mm široké). [5]
Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]
Pôvodný areál výskytu ježatca laločnatého zahŕňa Kanadu a Spojené štáty, siahajúci na severovýchode po Nové Škótsko a New Brunswick (na pobreží Atlantického oceánu), na juhu po rieku Ohio a na západe zasahuje do Skalnatých vrchov.[4][1]
Celkový sekundárny areál jeho výskytu nie je dostatočne zmapovaný, zahŕňa však väčšiu časť strednej a východnej Európy, vzácnejší je v jej severných častiach. Počas jedného storočia sa stal naturalizovaným a inváznym, najmä v Rakúsku, Bulharsku, Chorvátsku, Česku, Francúzsku, Nemecku, Maďarsku, Lotyšsku, Poľsku, Rumunsku, Slovensku, Slovinsku, Švajčiarsku, Ukrajine a v európskej časti Ruska. Je bežný vo všetkých regiónoch severozápadného a stredného Ruska a je uvedený medzi druhmi, ktoré sa rozšírili alebo preukázali tendenciu expandovať v regiónoch južného Uralu.[4][1] Podľa hodnotenia rizika šírenia v dôsledku globálneho otepľovania, má tento druh potenciál rozšíriť sa do najjužnejších častí Nórska.[4]
Na Slovensku bol ježatec prvýkrát zaznamenaný v roku 1933 a to v Púchove ako pestovaná rastlina. V 60. rokoch je už lokálne naturalizovaný, ale ešte pomerne zriedkavý. Z údajov zo 70. rokov sa už výrazne prejavuje inváznosť druhu, a to najmä v povodiach riek Hron, Ipeľ a Slaná. Nepretržitý monitoring v rokoch 1998 až 2006 potvrdzuje, že výskyt je každoročne na vzostupe.[1]
Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]
Vo svojom pôvodnom areáli ježatec laločnatý kvitne od júna do októbra. Na introdukovaných stanovištiach klíči v máji, kvitne od júla do septembra a odumiera v októbri až novembri. Na jarné klíčenie semien sú potrebné relatívne vysoké teploty pôdy. Po vypadnutí sú semena nečinné. Dormancia je spôsobená podmienkami v embryu, ktoré bránia klíčeniu a vyžadujú dodatočné dozrievanie. Dozretie sa vyskytuje v prírode v pôde. Pri pokusoch sa zistilo, že intaktné semená ježatca nedokázali vyklíčiť a vyžadovali stratifikáciu pri teplote 5-10 °C počas najmenej dvoch týždňov. Semená v pôde môžu zostať životaschopné aj dlhšie ako jeden rok.[4]
V Severnej Amerike je výskyt ježatca spájaný s boreálnymi lesmi, útesmi, severnými nížinnými lesmi, piesočnými dunami, ostricovými lúkami, krovinami a južnými nížinnými lesmi. Biotopmi pre tento druh sú hlavne brehy potokov a okraje lesov, a to až do nadmorskej výšky 2000 m. V introdukovanom areáli ježatec kolonizuje najmä brehové biotopy, mokrade a okraje lesov, nivy, rašeliniská a močiare lužných lesoch a v aluviálnych rovinách. Ide o veľmi agresívneho člena brehovej vegetácie. V porastoch viacerých spoločenstiev má potenciál rýchlo rásť a súťažiť o svetlo a pokryť pôvodnú bylinnú aj krovinatú vegetáciu a vytvára nad nimi samostatnú vrstvu.[4][1]
Na Slovensku sa druh vyskytuje od nížinného až po podhorský stupeň, s najvyšším výskytom do výšky 1 170 metrov nad morom. Obsadzuje brehy vodných tokov na stanovištiach, ktoré sú periodicky krátkodobo zaplavované a zásobované živinami z nánosov záplav.[1]
Ježatec laločnatý vykazuje široké spektrum adaptačných reakcií, vysokú ekologickú plasticitu, vysokú produktivitu semien a stabilitu voči nepriaznivým environmentálnym faktorom. Je tolerantný na neutrálne až kyslé pôdy, so strednou až ťažkou štruktúrou.[4]
Invazivita[upraviť | upraviť zdroj]
Ježatec laločnatý bol zaradený medzi 100 najnebezpečnejších inváznych druhov rastlín v Európe. V introdukovanom areáli tento druh napáda údolia riek, brehy jazier a mokradí, vytvára spletité koberce a husté rohože likviduje tak ostatné bylinné rastliny, dokonca je schopný rozkladať a likvidovať aj kroviny. Pod poprepletanými vrstvami jeho výhonkov sa drasticky znižuje množstvo svetla, čo môže potlačiť vývoj iných rastlín.[4]
Ako jednoročný rastlinný druh sa ježatec môže šíriť v rôznej miere v rôznych vegetačných obdobiach. Po masívnej invázii v jednom roku nedosahuje vždy takú frekvenciu v nasledujúcom vegetačnom období. Spravidla však po kolonizácii môže pretrvávať na stanovišti mnoho rokov.[4]
V Poľsku bol výskyt ježatca laločnatého zaznamenaný v 9 národných parkoch a na niektorých chránených územiach.[4]
Monitoring výskytu ježatca na Slovensku, ktorý sa vykonal v rokoch 2003 až 2008 v lokalite chráneného areálu Plavečské štrkoviská na rieke Poprad, zaznamenal od jeho prvého objavenia v roku 2003 jeho neustálu expanziu do celého areálu. Výskyt v tejto lokalite posunul jeho severnú hranicu výskytu na Slovensku.[7]
Infekčnosť[upraviť | upraviť zdroj]
Ježatec laločnatý je prirodzeným hostiteľom viacerých druhov vírusov. Vírus mozaiky uhorky[8] (po anglicky cucumber mozaic virus) je jedným z najvýznamnejších rastlinných patogénnych vírusov (aj v Európe). Hlavným prenášačom tejto infekcie je chrobák Acalymma vittatum, ktorý je v pôvodných oblastiach prirodzeným nepriateľom ježatca (larvy aj dospelé jedince sa živia pletivami jeho listov a kvetov).[4][1]
Ježatec bol zaradený aj medzi hostiteľov patogénnej plesne Pseudoperonospora cubensis, ktorá sa v prírode vyskytuje len na rastlinách z čeľade tekvicovité (Cucurbitaceae).[4]
Význam a využitie[upraviť | upraviť zdroj]
Ježatec laločnatý bol introdukovaný do Európy ako okrasná rastlina, pretože tvorí množstvo efektných nápadných súkvetí a dekoratívne plody má pretrvávajúce do neskorej jesene a zimy.[1] Vo svojom prirodzenom areáli má však iba malú záhradnícku hodnotu. V Severnej Amerike sa tento druh používal aj ako liečivá rastlina (všeliek). Domorodé národy používali čaj vyrobený z jeho koreňov pri žalúdočných alebo obličkových chorobách a ako obklady pri bolestiach hlavy.[4][6]
Hustá rastová forma ježatca poskytuje útočisko rôznym druhom voľne žijúcich živočíchov a jeho veľké semená slúžia ako zdroj potravy pre vtáky a malé cicavce. Veľké semená sú často zaujímavo vzorované a dajú sa použiť na umelecké diela alebo ako dekorácie. [6]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Ježatec laločnatý; list (august) -
Ježatec laločnatý; vztýčené samčie súkvetia (august) -
Ježatec laločnatý; samčie kvety (detail) (august) -
Ježatec laločnatý; oplodnený samičí kvet (august) -
Ježatec laločnatý; oplodnený samičí kvet (detail) (august) -
Ježatec laločnatý; samčie kvety (hore) a samičí kvet (dole) (august) -
Ježatec laločnatý; nezrelý plod (august) -
Ježatec laločnatý; nezrelý plod (august) -
Ježatec laločnatý; sústava úponkov (august) -
Ježatec laločnatý; rez nezrelým plodom (august) -
Ježatec laločnatý; zrelý plod (marec) -
Ježatec laločnatý; zrelý plod so semenami (január) -
Ježatec laločnatý; semená v mierke (január) -
Ježatec laločnatý; úplne pokrývajúci vŕbu bielu (august)
_Echinocystis_lobata_3.jpg)
_Echinocystis_lobata_4.jpg)
_Echinocystis_lobata_5.jpg)
_Echinocystis_lobata_6.jpg)
_Echinocystis_lobata_7.jpg)
_Echinocystis_lobata_8.jpg)
_Echinocystis_lobata_9.jpg)
_Echinocystis_lobata_10.jpg)
_Echinocystis_lobata_11.jpg)
_Echinocystis_lobata_12.jpg)
_Echinocystis_lobata_13.jpg)
_Echinocystis_lobata_14.jpg)
_Echinocystis_lobata_15.jpg)
_Echinocystis_lobata_16.jpg)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n Flóra Slovenska Vi/1. [s.l.] : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 2008. Dostupné online.
- ↑ ježatec laločnatý [online]. ENCYKLOPEDIA BELIANA, november 2013, [cit. 2022-08-02]. Dostupné online.
- ↑ Echinocystis lobata (Michx.) Torr. & A.Gray [online]. The World Checklist of Vascular plants, the Royal Botanic Gardens, [cit. 2022-08-06]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p Echinocystis lobata (wild cucumber) [online]. CAB International; Wallingford, Oxon OX10 8DE, UK, 2019-12-16, [cit. 2022-08-04]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ a b Kostrakiewicz-Gierałt, K.; Pliszko, A.; Barabasz-Krasny, B.; Bomanowska, A.; Dajdok, Z.; Gudzinskas, Z.; Kucharczyk, M.; Mackowiak, Ł.; Majk, J.; Mozdzen, K.; et al.. The Relationships of Habitat Conditions, Height Level, and Geographical Position with Fruit and Seed Traits in Populations of Invasive Vine Echinocystis lobata (Cucurbitaceae) in Central and Eastern Europe [online]. MDPI AG, St. Alban-Anlage 664052, Basel, Switzerland, 2022-02-06, [cit. 2022-08-20]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ a b c Johnny Caryopsis. The Biology of Wild Cucumbers [online]. Nature North Zine, Manitoba, [cit. 2022-08-20]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Vladimír Kĺč, Vladimíra Kunštárová. INVÁZNY DRUH JEŽATEC LALOČNATÝ NA ÚZEMÍ CHA PLAVEČSKÉ ŠTRKOVISKÁ [online]. ResearchGate GmbH; Chausseestr. 20, 10115 Berlin, Germany, január 2009, [cit. 2022-08-23]. Dostupné online.
- ↑ [1]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ježatec laločnatý
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Ježatec laločnatý
