Jodid hlinitý
| Jodid hlinitý | |||||||||||||||||||||||||||||||
 | |||||||||||||||||||||||||||||||
 | |||||||||||||||||||||||||||||||
| Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||
| Sumárny vzorec | AlI3 | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Vzhľad | Biela kryštalická látka | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||
| Molekulová hmotnosť | 407,7 u (bezvodý) 515,8 u (hexahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Molárna hmotnosť | 407,69 g/mol (bezvodý) 515,786 g/mol (hexahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota topenia | 189,4 °C (bezvodý) | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota varu | 360 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota rozkladu | 185 °C (hexahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Hustota | 3,98 g/cm3 (bezvodný) 2,63 g/cm3 (hexahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Rozpustnosť | vo vode: rozpustný v nepolárnych rozpúšťadlách: etanol dietyléter | ||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||
| Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo CAS | 7784-23-8 (bezvodný) 10090-53-6 (hexahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo UN | 3260 | ||||||||||||||||||||||||||||||
| EINECS číslo | 232-054-8 | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||||||||||||||
Jodid hlinitý (AlI3) je hlinitá soľ kyseliny jodovodíkovej. Podobne ako väčšina jodidov je dobre rozpustný vo vode. Spoločne s chloridom a bromidom hlinitým sú silnými Lewisovým kyselinami a nemali by byť vystavené atmosfére.
Výroba[upraviť | upraviť zdroj]
Jodid hlinitý možno pripraviť reakciou kyseliny jodovodíkové (HI) s hliníkom (Al) alebo oxidom hlinitým (Al2O3), ale možno ho pripraviť aj reakciou jódu a hliníka.
- 2 Al + 6 HI → 2 AlI3 + 3 H2
- Al2O3 + 6 HI → 2 AlI3 + 3 H2O
- Al + 3 I → AlI3
Reakcia je exotermická, preto sa zvyšuje rýchlosť reakcie, pretože dochádza k zvyšovaniu teploty a následné sublimácie jódu. Pri tejto reakcii vzniká fialový dym, čo vytvára pekný efekt. Ale práve kvôli fialovému dymu nie je tento postup vhodný do laboratórneho prostredia, pretože ľahko priľne a tým všetko zašpiní. Tieto škvrny možno ale odstrániť pomocou etanolu alebo dietyléteru.
Jodid hlinitý vzniká spoločne s kyslíkom pri rozpade jódnanu, jódečnanu alebo jódistanu hlinitého, či rozpadom jodidu hliného.
- 3 AlI → 2 Al + AlI3
Použitie[upraviť | upraviť zdroj]
Jodid hlinitý sa používa ako katalyzátor, a veľmi zriedka na výrobu organických zlúčenín, napríklad reakciou s butyllítiom vzniká jodid lítny a tributylhliník, ale za týmto účelom sa skôr používa chlorid hlinitý.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jodid hlinitý na českej Wikipédii.