Juraj Alner

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Juraj Alner
slovenský pedagóg, novinár, a publicista
Narodenie23. júl 1937 (82 rokov)
Kladno, Česko-Slovensko
Alma materVysoká škola pedagogická
Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave (PhDr.)
RodičiaErnest Alner, rod. Abeles
(1904 – 1941)
Hana Milecová, rod. Salusová
(1907 – 1987)
ManželkaKlarisa Alnerová, rod. Taubingerová (* 1937)
Zuzana Alnerová, rod. Horáčková (* 1945)
DetiJana Alnerová-Zvaríková (* 1961)
Tomáš Alner (* 1973)
Lukáš Alner (* 1975)

PhDr. Juraj Alner (* 23. júl 1937, Kladno)[1][2] je slovenský pedagóg, novinár, a publicista aktívny najmä v oblasti európskej integrácie.

V rokoch 2002 – 2004 bol medzinárodným generálnym tajomníkom Asociácie európskych novinárov.[3][4]

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Juraj Alner sa narodil 23. júla 1937 v Kladne, ale čoskoro sa rodina presťahovala do otcovho rodiska Ružomberka.

V roku 1941 otec zomrel a matka sa vydala za Zlatoňa Mileca. Prvú vlnu deportácii slovenských Židov v roku 1942 prežili vďaka prezidentskej výnimke pre jeho starého otca. Po vypuknutí Slovenského národného povstania v lete 1944 ušli na vidiek, kde sa skrývali až do oslobodenia. V lete 1946 bol vďaka Švajčiarskemu Červenému krížu na pobyte pre deti vo Švajčiarsku. Napísal o tom knihu Švajčiarske deti, ktorá vyšla v roku 2010.[5][6]

Po vojne žili krátko v Ružomberku, potom v Žiline a od roku 1948 v Bratislave, kde v roku 1951 ŠtB zatkla jeho nevlastného otca, ktorý bol v rámci politických procesov väznený 11 rokov. V roku 1955 nastúpil na štúdium slovenčiny na Vysokej škole pedagogickej (VŠP) a germanistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.[2]

Aj kvôli účasti na študentskom proteste ho po skončení vysokej školy poslali na dva roky „do výroby, aby sa oboznámil s robotníckou triedou“. V roku 1962 založil v Banskej Bystrici Divadlo poézie. V rokoch 1964 – 1969 pracoval v redakcii denníka Ľud v Bratislave. Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy, bol nútený emigrovať do USA, odkiaľ sa kvôli rodine vrátil. Vzhľadom na jeho politické postoje pracoval 1970 – 1978 ako robotník – korektor a 1978 – 1989 ako knihovník na VŠMU.

V novembri 1989 a po ňom spolupracoval so študentmi a Verejnosťou proti násiliu a po páde režimu sa vrátil do denníka Ľud ako šéfredaktor. Neskôr pôsobil v redakciách Slobodného piatku a Národnej obrody ako komentátor, publikoval takmer vo všetkých slovenských médiách, bol dopisovateľom denníkov Der Standard a Luxemburger Wort. V marci 1990 sa zúčastnil obnovy Paneurópskej únie na Slovensku a od januára 1994 bol jej generálnym tajomníkom.[3] V roku 1993 založil slovenskú sekciu Asociácie európskych novinárov a stal sa jej predsedom.[3][4] Od začiatku deväťdesiatych rokov prednášal na viacerých univerzitách v zahraničí a na Slovensku.

Členstvo v profesijných organizáciách[upraviť | upraviť kód]

Ocenenia[upraviť | upraviť kód]

  • 1996 – Slovenská novinárska cena
  • 1997 – Strieborná medaila prezidenta Slovenskej republiky (Michal Kováč)
  • 1998 – Európska novinárska cena (AEJ European Journalism Award)
  • 2015 – Rad čestnej légie Francúzska (Officier de la Légion d’honneur)[8][9]

Dielo[upraviť | upraviť kód]

Vlastné[upraviť | upraviť kód]

  • 1969 – Krajania. Česi a Slováci vo svete (kniha zakázaná a náklad zničený)
  • 2000 – Ľudská stopa, poézia
  • 2001 – Zrod cely, prózy
  • 2007 – Škola v Európe – Európa v škole, učebné texty pre stredné školy[10]
  • 2008 – Židovský rok a iné eseje
  • 2010 – Švajčiarske deti[6]
  • 2011 – Slovenské pohľady na Židov alebo Židia v Slovenských pohľadoch

Preklady kníh[upraviť | upraviť kód]

  • 2004 – Pan-Európa (Coudenhove-Kalergi, R.)
  • 2014 – Konrad Adenauer. Prvý kancelár Spolkovej republiky Nemecko (Hans-Peter Schwarz)[11]

Texty v zborníkoch[upraviť | upraviť kód]

  • 1998 – 2007 Die Slowakei. v: Jahrbuch der Europäischen Integration. (ed. Weidenfeld – Wessels) Europa Union Verlag, Bonn.
  • 2005 – Ostdeutschland war nie etwas Natürliches (ed. Rita Kuczynski), Berlin
  • 2010 – Slovensko v Európskej únii... v: Kde sme?: Mentálne mapy Slovenska (ed. Martin Bútora)

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. ELIÁŠOVÁ, Helena. Príbeh pamätníka Juraj Alner (1937) [online]. Bratislava : Ústav pamäti národa, [cit. 2019-11-16]. Dostupné online.
  2. a b Juraj Alner In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava : Univerzita Komenského, [cit. 2019-09-16]. Dostupné online.
  3. a b c d e f HUTŇAN, Marián. Do EÚ sebavedome [online]. hnonline.sk, 2003-03-10, [cit. 2015-11-10]. Dostupné online.
  4. a b c d Juraj Alner sa stal čestným tajomníkom Asociácie európskych novinárov [online]. TREND, 2011-11-14, [cit. 2015-11-10]. Dostupné online.
  5. KORČOK, Martin; ŠVANTNEROVÁ, Jana. Juraj Alner (1937) [online]. EDAH, 2011-08, [cit. 2015-11-11]. Dostupné online.
  6. a b „Deti“ sa opäť stretli, našli sa po viac ako polstoročí [online]. Život, 2011-06-05, [cit. 2015-11-10]. Dostupné online.
  7. Výro ná správa Nadácie Pontis za rok 2003 [online]. 1905-06-25, [cit. 2015-11-10]. Dostupné online.
  8. Remise des insignes d’Officier de la Légion d’Honneur à M. Juraj Alner [online]. 2015-02-06, [cit. 2015-11-11]. Dostupné online. (francúzsky)
  9. Officer of the Légion d'honneur for Juraj Alner [online]. 2015-02-05, [cit. 2015-11-11]. Dostupné online.
  10. Vyšla kniha, ktorá umožní stredoškolákom získať širšie poznatky o EÚ [online]. SME, 2007-07-02, [cit. 2015-11-10]. Dostupné online.
  11. DUDA, Ján. Konrad Adenauer [online]. 2014-10-06, [cit. 2015-11-10]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]