Kľúč pre dvoch

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kľúč pre dvoch
Key for Two

Autor John Chapman
Dave Freeman
Pôvodný jazyk angličtina
Krajina vydania GBR UK
Nakladateľstvo originálneho vydania Samuel French
Concord Theatricals
Dátum 1. vydania originálu 1983
Literárny druh komédia (fraška)
Literárny žáner divadelná hra

Kľúč pre dvoch (v orig. prepise Key for Two) je britská divadelná hra, napísaná v piatich dejstvách ako jediné spoločné dielo Johna Chapmana a Davea Freemana. Jej scénické spracovanie obdržalo v rámci svojho žánru nomináciu na ceny Laurencea Oliviera,[1] vtedy známych pod ich historickým názvom – Society of West End Theatre Awards (1982).[2]

Aj keď na slovenských javiskách zatiaľ nebola uvedená[p 1], frašku pre ČST Bratislava v roku 1989 zinscenoval Karol Strážnický.

V susednom Česku bol titul ako taký zaradený len do repertoárov nezávislých činoherných súborov bez stálej scény;[4] z najznámejších napríklad zaniklé divadlo Pavla Trávníčka Skelet a pod aliasom Postel pro tři (2000).[5] Výhradne v poľskom jazyku, presnejšie ako Prywatnu kliniku (2021), ju pre zmenu uviedlo tamojšie Těšínske divadlo.[6][7]

Postavy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Harriet – rozvedená žena, bývalá manželka Boba (al. „správkyňa súkromného sanatória“)
  • Gordon – chovateľ kuriat a majiteľ reklamnej agentúry (al. „Richard“ a „pacient“)
  • Alec – obchodník s rybami z Grimsby (al. „šialený Bob z Peru“ a „pacient“)
  • Anne – Harrietina dlhoročná kamarátka (al. „vrchná sestra“)
  • Richardveterinár a Annin manžel (al. „lekár“)
  • Magda Feroeová – Gordonova manželka
  • Mildred Baltorpová – Alecova manželka

Divadelné produkcie[upraviť | upraviť zdroj]

Royal Theatre vo Windsore zaradilo hru do svojho repertoáru ako prvé (1981).

Svetovú premiéru hra absolvovala 24. novembra 1981, a to na javisku Theatre Royal v berkshirskom Windsore. V réžii Dennisa Ramsdena, ústrednú rolu vtedy popri Patrickovi Cargillovi (Gordon), Glynovi Houstonovi (Alec) a Barbare Murrayovej (Anne) stvárnila Moira Listerová (Harriet). V provinčnom mestečku sa však uvádzala iba necelé tri týždne.[8] Po polročnej odstávke i preobsadení dvoch vedľajších postáv (Magdy a Mildred), titul v reprodukcii Triumph Apollo Productions celé leto hosťoval formou zájazdovej inscenácie v metropolách ako boli Nottingham, Oxford, Guildford, Plymouth, Richmond, Brighton či Croydon. V pôvodnej zostave napokon zakotvil až v hlavnom meste.[9]

Svoj londýnsky debut zahájila 8. septembra 1982 vo Vaudeville Theatre[10][11] so sídlom vo Westminsteri, kde sa úspešne hrala po celú nadchádzajúcu sezónu.[9][p 2] V zastúpení West End scény bola navyše nominovaná na výročnú cenu Society of West End Theatre, dnes známu ako tzv. „Oliviery“, čoby Komédia roka (1982).[1][2]

Vo Francúzsku bola fraška naštudovaná parížskym Théâtre de la Renaissance pod vedením Jean-Paula Cisifea. S premiérou 8. októbra 1988 a pod názvom Une clef pour deux, hlavné postavy v tamojšej adaptácii zosobnili Micheline Daxová, Christian Alers a Guy Grosso (známy z častej spolupráce s Funèsom). Z predstavenia neskôr miestna televízia odvysielala videozáznam.

Televízna adaptácia[upraviť | upraviť zdroj]

Klúč pre dvoch
Žáner TV komédia
Dĺžka 63 minút
Štát Československo
Pôvodný jazyk slovenčina
Rok 1989

Na Slovensku hru pre Hlavnú redakciu zábavných programov ČST Bratislava v roku 1989 prepísal Miloš Ruppeldtdramaturgicky spracoval Vlado Sýkora. Réžie zinscenovanej predlohy sa ujal Karol Strážnický a hlavnú ženskú postavu po boku Štefana Kožku, Ivana Romančíka či Marty Sládečkovej stvárnila Ivona Krajčovičová.

Obsadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Štáb a tvorcovia[p 3][upraviť | upraviť zdroj]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. K októbru 2023, v archíve DÚ bez výskytu.[3]
  2. Po jej derniére, pôvodný režisér titul čoskoro naskúšal pre Portman Theatrical Productions a v mesiacoch august až november 1983 ho už v novej zostave predstavil takisto publiku v iných anglických veľkomestách.[12]
  3. Hoci oficálne zdroje neuvádzajú aj meno zástupcu výrobného štábu alebo hudobnej zložky, v konečnom diele bola okrem iného použitá melódia zo známej skladby Bobbyho McFerrinaDon't Worry, Be Happy“.[13]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Society of London Theatre. Olivier Winners 1982 [online]. olivierawards.com, 2011, [cit. 2023-11-01]. („Comedy of the Year“ – „Nominees“). Dostupné online. Archivované 2013-05-24 z originálu. (anglicky)
  2. a b WestEndTheatre. Olivier Awards (Society of West End Theatre Awards) 1982 [online]. WestEndTheatre.com, 1.1.2009, [cit. 2023-11-01]. („Comedy of the Year“ – „Nominees“). Dostupné online. (anglicky)
  3. . Virtuálna databáza slovenského divadla [online]. etheatre.sk, [cit. 2023-10-27]. (archív vyžaduje manuálne vyhľadávanie). Dostupné online.
  4. IDU. Virtuální studovna – Inscenace [online]. vis.idu.cz, [cit. 2023-10-27]. (archív vyžaduje manuálne vyhľadávanie). Dostupné online. (česky)
  5. IDU. Virtuální studovna – Inscenace: Postel pro tři [online]. vis.idu.cz, 24.5.2000, [cit. 2023-10-27]. Dostupné online. (česky)
  6. Těšínské divadlo. Scena Polska – Prywatna klinika (John Chapman, Dave Freeman) [online]. tdivadlo.cz, 2023, [cit. 2023-11-01]. Dostupné online. (poľsky)
  7. IDU. Virtuální studovna – Inscenace: Prywatna klinika [online]. vis.idu.cz, 19.6.2021, [cit. 2023-10-27]. Dostupné online. (česky)
  8. Key for Two – World premiere (Windsor Theatre Company) [online]. Theatricalia.com, [cit. 2023-11-01]. (viď anotáciu a „Cast & Crew“). Dostupné online. (anglicky)
  9. a b Key for Two (Triumph Apollo Productions) [online]. Theatricalia.com, [cit. 2023-11-01]. (viď „Cast & Crew“ a zoznam miest). Dostupné online. (anglicky)
  10. Vaudeville Theatre – Key for Two [online]. TheRealChrisparkle.com, 25.9.2020, [cit. 2023-11-01]. (viď „First performance“). Dostupné online. (anglicky)
  11. Vaudeville Theatre. Production Information: Key for Two [online]. VaudevilleTheatre.org.uk, [cit. 2023-11-01]. (viď anotáciu). Dostupné online. (anglicky)
  12. Key for Two (Portman Theatrical Productions) [online]. Theatricalia.com, [cit. 2023-11-01]. (viď „Cast & Crew“ a zoznam miest). Dostupné online. (anglicky)
  13. Uvedená melódia odznie v reálnom zázname zhruba po 7 minúte.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Predloha a divadelné produkcie

TV adaptácia