Kašubčina
| Kašubčina (kaszëbsczi jãzëk) | |
| Štáty | Poľsko, Kanada |
|---|---|
| Región | Stredná Európa |
| Počet hovoriacich | 50 000 |
| Poradie | nehodnotený |
| Klasifikácia | Indoeurópske jazyky |
| Písmo | Latinka |
| Postavenie | |
| Úradný jazyk | niektoré okresy Pomoranského vojvodstva (Poľsko) |
| Regulátor | nie je |
| Jazykové kódy | |
| ISO 639-2 | csb |
| ISO 639-3 | csb |
| Wikipédia | |
| Adresa | csb.wikipedia.org |
| Pomenovanie | Wikipedijô, wòlnô encyklopedijô |
| Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Kašubčina (kašubsky kaszëbsczi jãzëk) je jazyk patriaci do skupiny západoslovanských jazykov.
Dnes sa spravidla považuje za samostatný jazyk, niektorí autori (najmä poľskí jazykovedci) ho považujú za nárečie poľštiny (používané na západ od Gdanska), iní autori za nárečie pomorančiny, ďalší zase zdôrazňujú, že spočiatku to bolo nárečie pomorančiny, ale dnes už je to skôr nárečie poľštiny. Niektorí autori pod kašubčinu zaraďovali aj severnú slovinčinu a prípadne aj iné nárečia Pomoranska (napr. F. Lorentz).
Kašubčinou hovoria Kašubovia, sami seba považujúci za samostatný národ.
Kašubčinou dnes hovorí asi 200 000 - 500 000 osôb v Poľsku a 10 000 - 20 000 osôb v emigrácii (najmä v Kanade).
12. decembra 2009 ratifikovalo Poľsko Európsku chartu jazykov, ktorou sa zaviazalo chrániť kašubčinu ako minoritný jazyk.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Slovania prišli do tejto oblasti v 6. storočí.
Už v roku 1402 sa objavili kašubské glosy v Dutkach ziemskych. Najstaršou tlačenou kašubskou knihou sú Duchovné piesne Martina Luthera (Duchowne piesnie D. Marcina Luthera y ynszich naboznich męzow) z roku 1586. V roku 1643 vyšiel kašubský preklad Malého Katechizmu vydaný Michalom Mostnikom (Mały Catechism D. Marciná Lutherá).
Za zakladateľa kašubskej literatúry sa považuje lekár Florian Ceynowa (1817-1881). Ten sa snažil vyvrátiť predstavu, že Kašubovia sú len Poliaci žijúci (vtedy) na nemeckom území. Okrem iného spísal Prvú kašubskú gramatiku (1879) a vydával i kašubský časopis. Významným básnikom tej doby je Jarosz Derdowski, autor eposu O pánovi Čorlinskom (Ò panu Czorlińsczim co do Pucka po sece jachoł) z roku 1880.
Po druhej svetovej vojne došlo k presťahovaniu Kašubov, preto sa rozlišuje historický a súčasný jazykový areál kašubčiny.
V druhej polovici 20. storočia, najmä k jeho koncu, začali vychádzať gramatiky, slovníky kašubčiny a kašubské učebnice. Koncom 20. storočia povolilo Poľsko v obmedzenej miere vzdelávanie (aj maturitu) v kašubčine.
Na jar 2004 bola založená kašubská Wikipédia.
Abeceda
[upraviť | upraviť zdroj]aA ąĄ ãà bB cC dD eE éÉ ëË fF gG hH iI jJ kK lL łŁ mM nN ńŃ oO òÒ óÓ ôÔ pP rR sS tT uU ùÙ wW yY zZ żŻ
Vzorový text
[upraviť | upraviť zdroj]Otče náš
[upraviť | upraviť zdroj]
| po kašubsky | Òjcze nasz, jaczi jes w niebie, niech sã swiãcy Twòje miono, niech przińdze Twòje królestwò, niech mdze Twòja wòlô jakno w niebie tak téż na zemi. Chleba najégò pòwszednégò dôj nóm dzysô i òdpùscë nóm naje winë, jak i më òdpùszcziwómë naszim winowajcóm. A nie dopùscë na nas pòkùszeniô, ale nas zbawi òde złégò. Amen |
| po slovensky | Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno Tvoje, príď kráľovstvo Tvoje, buď vôľa Tvoja ako v nebi tak i na zemi, chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám naše viny ako i my odpúšťame svojim vinníkom a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého. Amen |
Slovník
[upraviť | upraviť zdroj]| slovenčina | poľština | kašubčina | polabčina |
|---|---|---|---|
| človek | człowiek | człowiek | clawak, clôwak |
| deň | dzień | dzéń | dôn |
| sneh | śnieg | sniég | sneg |
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Kašubovia[nefunkčný odkaz]
- Kašubský konzulát v Česku Archivované 2007-06-25 na Wayback Machine
- Kaszëbskô czëtnica Archivované 2005-03-23 na Wayback Machine
- Cassubia Slavica Archivované 2006-10-05 na Wayback Machine