Preskočiť na obsah

Kolibiarik sykavý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kolibiarik sykavý
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Phylloscopus sibilatrix
Bechstein, 1793
Synonymá
kolibiarik hôrny,
kolibkárik sykavý

Mapa rozšírenia kolibiarika sykavého
      Hniezdiaci, výskyt v letnom období
      Migrujúci
      Nehniezdiaci
      Na potulkách (závislosť na sezóne nejasná)
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Kolibiarik sykavý (iné názvy: kolibiarik hôrny, kolibkárik sykavý[3]; lat. Phylloscopus sibilatrix) je spevavec a patrí do čeľadi penicovité. Vyskytuje sa v celej Európe. Je sťahovavý, obýva lesy väčšiny územia Slovenska.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov kolibiarik sykavý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, stavy v Európe v rokoch 1980 – 2013 mierne poklesli.[1]

Kolibiarik sykavý meria 12,5[5] – 13 cm[6] a váži 9 – 10 g.[7]

Samček aj samička majú žltozelený chrbát a hnedozelené krídla. Krk, hrdlo a prsia majú sírovožlté, brucho biele.[6][7] Pásik nad okom je široký, ostrý a sírovožltý. Zobák majú hnedý a nohy žltohnedé.[7]

Ozýva sa mäkkým "uit-ui-uit". Spev kolibiarika sykavého je zvonivý trilok, ktorý na konci zrýchli "sip-sip-sip"[6] až do kovovo znejúceho bzučania.[5] Okrem spevu je pre neho typické bedákavé "tü". Býva zaradené do série, ktorej intenzita stále silnie.[5]

Výskyt a stav na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Kolibiarik sykavý je sťahovavý druh, prilieta v apríli až začiatkom mája, odlieta v priebehu augustaseptembra. Ako hniezdič alebo predpokladaný hniezdič bol zistený v 87,6 % mapovacích kvadrátov. Vo vhodných biotopoch sa vyskytuje od nížin po hornú hranicu lesa do 1 300 m n. m..[7][4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 100 000 - 200 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[4] a 2001[8] žiadny. V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][9][10] Podľa európskeho ochranárskeho statusu patrí do SPEC4, teda medzi druhy, ktorých globálne populácie sú hlavne v Európe a majú vyhovujúci ochranársky status (S).[4]

Kolibiarik sykavý hniezdi v listnatých a zmiešaných lesoch, najmä v bučinách a dubinách.[7] Najvyššie zistené hustoty boli v prírodných jedľovo-bukových lesoch (NPR Badínsky prales) a smrekovo-jedľovo-bukových prírodných lesoch (NPR Dobročský prales).[4]

Hniezdenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Kolibiarik sykavý hniezdi raz ročne. Hniezdo zo suchej trávy s bočným vchodom a so strieškou stavia samica na zemi do spadnutého lístia, často ku kríku či popadanému drevu. Hniezdnu kotlinku vystiela srsťou a na 5 - 7 (8) bielych fialovo škvrnitých vajíčkach sedí 13 dní a po vyliahnutí mláďat ich rodičia kŕmia 12 dní, zo začiatku viac samec a nakoniec viac samica.[7]

Živí sa hmyzom a pavúkmi, zbiera ich z vegetácie aj za letu.[7]

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 500 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[11]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b IUCN Red list 2022.3. Prístup 12. marca 2022
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-16]. Dostupné online.
  4. a b c d e DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Rudolf Kropil. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Kolibkárik sykavý, s. 518 - 520.
  5. a b c JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  6. a b c PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  7. a b c d e f g FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  11. Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]