Kostol svätého Mikuláša (Lúčky)

	Kostol svätého Mikuláša
	Kostol svätého Mikuláša
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Žiar nad Hronom
Mesto	Kremnica
Náboženstvo
- cirkev	Rímskokatolícka
- diecéza	Arcibiskupstvo Banská Bystrica
Súradnice	48°41′43″S 18°53′42″V / 48,695352°S 18,894915°V
Ďalšie údaje
- počet lodí	1
- počet veží	1
Štýl	gotický
	Poloha kostola na Slovensku
	Poloha v rámci Kremnice (interaktívna mapa)
	Wikimedia Commons: Church of Saint Nicholas (Lúčky)
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Architektonický portál

Táto stránka je vo výstavbe v rámci projektu Wiki pre študentov, študenti pre Wiki

Táto stránka nie je dokončená, pretože je upravovaná študentom, preto sa prosím vyhnite konfliktom pri úprave. V rámci zjednodušenia hodnotenia študenta je vhodné minimalizovať úpravy textového obsahu stránky inými používateľmi. Môžete byť ale nápomocní s radami na diskusnej stránke.

Meno študenta: Denisa Bezděková | Predpokladaný termín ukončenia: 15.7. 2018 | Podprogram: Studenti píší Wikipedii - FA ČVUT - Dějiny architektury II

Súradnice: 48°41′43″S 18°53′42″V / 48,695352°S 18,894915°V

Ide o jednoloďový neskorogotický kostol situovaný v obci Lúčky. Je významný tým, že patrí k najkrajším neskorogotickým dedinským kostolom, ktoré si zachovávajú svoj pôvodný vzhľad až dodnes.

Poloha

Kostol sa nachádza v strede opevneného areálu v centre maličkej obce Lúčky neďaleko baníckeho mesta Kremnica v okrese Žiar nad Hronom. Možno ho nájsť južne od obecného úradu, v obklopení iných sakrálnych pamiatok ako je Kaplnka Panny Márie alebo Evanjelický kostol, pôvodne klasicistický, postavený v roku 1823,ktorý bol opravený a zmodernizovaný presne o storočie neskôr, je v súčasnosti nefunkčný. V areáli opevnenia kostola sa nachádza aj cintorín.

História

Rímsko-katolícky kostol bol postavený v roku 1478, v iných prameňoch sa spomína aj rok 1540 a to kvôli tomu, že hlavná loď bola dostavaná až v tomto roku. V 16. a 17. storočie patril protestantskej cirkvi, v roku 1708 bol vrátený späť rímsko-katolíckej cirkvi. Tento kostol bol viackrát rekonštruovaný. Najrozsiahlejšie opravy sa konali v rokoch 1912 a 1935. Celková obnova fasády a pokrytie dreveným šindľom sa datuje na rok 1766. Po predaní a odvezení troch neskorogotických oltárov do Budapešti, nastala v roku 1912 veľká rekonštrukcia, pri ktorej bol rozobratý nevyhovujúci drevený chór a nahradený novým železobetónovým s podoprením prostredníctvom liatinových stĺpov.

Okrem toho bola vytvorená betónová podlaha a na drevené zábradlie chóru boli namaľované jednotlivé výjavy z „Krížovej cesty“. Od roku 1925 bola strecha kostola pokrytá eternitovou krytinou. V 30-tych rokoch minulého storočia bol kompletne vymaľovaný interiér, opravená fasáda kostola a vymenená šindľová strecha na veži. Čiastočné maľovanie interiéru prebiehalo aj v roku 1973, kedy zároveň došlo k výmene drevených lavíc. V 80-tych rokoch bola odstránená nevhodná novodobá prístavba predsiene. V rokoch 1993 – 1997 sa realizovala veľká rekonštrukcia, v ktorej bola veža pokrytá medeným plechom a na stenách kostola a veže bola obnovená vonkajšia omietka a vykonaný vonkajší náter. Ďalej taktiež bola opravená strecha a následne pokrytá drevenými šindľami. Od roku 2013 prebiehala ďalšia rekonštrukcia a v súčasnosti si možno všimnúť odkaz na dverách kostola ohľadom zbierky.

Stavba

Exteriér

Ide o jednoloďovú stavbu s polygonálnym presbytériom a malou sakristiou. Pozdĺžna os kostola je orientovaná smerom západ – východ, pričom na východe je umiestnený oltár a na západe veža so zvonicou. Kostol sa vyznačuje dvoma vstupmi – portálmi s lomenými oblúkmi, a to hlavným južným a vedľajším západným. Celková dĺžka spolu s vežou dosahuje 24 m, šírka v strede je 10,2 m. Výška klenby je 8,5 m, zatiaľ čo výška veže je uvádzaná ako 26 m. Vonkajšiu časť podopierajú trojstupňové oporné piliere so strieškami.

Interiér

Presbytérium

Oltárna časť alebo presbytérium je dlhé 6 m a široké 7,7 m.

Je zakončené polygonálnym uzáverom rozdeleným rebrovou paprskovitou klenbou na 5 častí s centrálnym svorníkom s reliéfom tváre Krista Pána. Pričom tri steny z južnej strany zaberajú veľké gotické vitrážové dvojité okná s lomenými oblúkmi, kamenným ostením, stredným prútom, trojlistovým zakončením a kružbami rozdielneho vzoru.

V piatej najsevernejšej časti múra svätyne môžeme vidieť sedlový portál, ktorým sa vstupuje do maličkej sakristie, a taktiež napravo od nej aj hodnotné gotické výklenkové pastofórium na spôsob vežičky vysoké 3,5 m, ktoré zdobí nadstavba v tvare prútov a fiál z konca 15. stor. V centre presbytéria nájdeme novogotický Mikulášský oltár vybudovaný po veľkej rekonštrukcii z roku 1912.

Loď a veža

Bočným západným portálom sa vstupuje do podvežia, kde sa konali a ešte stále aj konajú rozlúčky so zosnulými. Tak isto sa touto miestnosťou prostredníctvom úzkeho kamenného točitého schodiska dostaneme do veže, v ktorej sú dvoje dvere, jedny vedúce do podkrovia a tie druhé so sedlovým portálom vedúce do zapustenej empóry a ďalej na chór. Taktiež sú v nej tri laná. Dva pre veľké zvony a jeden pre umieračik. Predstavená veža, ktorá má štvorcový pôdorys je podklenutá lunetovou valenou klenbou, zatiaľ čo loď má krížovú rebrovú klenbu a sakristia jednoduchú valenú klenbu. Spolu s klenbou, ktorou je zaklenuté presbytérium ponúkajú pestrú prehliadku stredovekých typov klenieb. V kostole možno nájsť celkovo tri kamenné svorníky, dva v lodi a jeden v svätyni. Vo východnej časti lode je svorník s motívom kvetu a v západnej s datovaním neogotických úprav z roku 1931. Typické gotické okná s lomenými oblúkmi a trojlistovým zakončením sa okrem v presbytériu nachádzajú aj na južnom múre hlavnej lode, ale v zmenšenej verzii. V kostole taktiež môžeme nájsť „Voľný obraz Madony“ z barokového obdobia reštaurovaný G. Viszom v roku 1853, a taktiež gotický kalich z roku 1511.

Oltáre

Kostolík sa dostal do pozornosti odborníkov vďaka jednému z najvýznamnejších krídlových oltárov poslednej štvrtiny 15. stor., a to neskorogotickému oltáru sv. Mikuláša z Bari. Nanešťastie tento a ani ďalšie dva oltáre (Oltár Panny Márie a Svätej Doroty a Pašiový oltár) spojené s týmto kostolom tu už nenájdeme, pretože pri príležitosti osláv tisícročia Uhorského kráľovstva v roku 1896 boli najhodnotnejšie umelecké diela z celého Uhorska vykúpené a umiestnené do novozaloženej budapeštianskej Národnej Galérie (Magyar Nemzeti Galéria Budapest).

Oltár sv. Mikuláša z Bari

Pôvodne hlavný oltár kostola bol banskobystrickou diecézou v roku 1876 hodnotený ako umelecky najhodnotnejší oltár z tých, ktoré sa v kostolíku nachádzali. Jeho vznik sa datuje na roky okolo 1470 – 1480. Keďže hovoríme o krídlovom oltári, tak pozostáva zo strednej pevnej časti, a dvoch krajných s možnosťou otáčania. Výška oltára je 153 cm a jeho najväčšia možná šírka (pri roztvorení krídlový častí) je 390 cm. Najvýraznejšou a najstaršou časťou oltára je plastika sv. Mikuláša z Bari, ochrancu kostola sv. Mikuláša. Autorstvo sa pripisuje Majstrovi figúr z hlavného oltára v Hronskom Beňadiku, ktorý na jej zostrojenie použil lipové drevo. Vyrezávaná socha, ktorá je výrazne pomaľovaná, dosahuje výšku oltára a je situovaná do stredu oltára v nike. V strednej časti oltára možno nájsť taktiež ďalších šesť namaľovaných stojacich figúr svätých, ktoré obklopujú sochu patróna. Ide o maľbu svätého Petra (vľavo – 153x37,5 cm), svätého Erasma (vľavo hore – 71,5x13 cm), pápeža (vľavo dole – 79x11,5 cm), svätého Ulricha (vpravo hore – 71x12,8 cm), svätého Wolfganga (vpravo dole – 78x11 cm) a svätého Pavla (vpravo – 159x39 cm). Bočné tabule sa kvôli veľkosti oltára nezmestili do svätyne a preto boli zavesené na stenách. Ich šírka je 98 cm a obsahujú celkovo 10 malieb, po jednej z vonkajšej strany a po štyroch z vnútornej, ktoré zobrazujú legendy zo života sv. Mikuláša. Na prednej strane pravého krídla možno vidieť Ukrižovanie Krista, zatiaľ čo na ľavej je zobrazený Kristus na Hore Olivovej. Na vnútornej strane sa nachádzajú maľby zobrazujúce príbehy ako „sv. Mikuláš obdarúva tri devy“, „sv. Mikuláš utišuje rozbúrené jazero“, „falošná prísaha pred sudcom“, „zázrak zlata ukrytého v obchode“, „zlodeji okradli Žida, ten v zlosti zničil obraz svätca“, „sv. Mikuláš prikazuje zlodejom vrátiť poklad“, „sv. Mikuláš zachraňuje troch nevinných mládencov pred sťatím“ a „smrť sv. Mikuláša“.

Oltár Panny Márie a svätej Doroty

Ide o bočný oltár, ktorý vznikol rovnako ako oltár sv. Mikuláša medzi rokmi 1470 – 1480. Je široký 165cm a vysoký 125 cm. Niektoré časti ako oltárna predela alebo štít sa, bohužiaľ, nezachovali. V strednej pevnej časti sa znovu nachádzajú sochy, no teraz Panny Márie s Jezuliatkom na ľavej strane a svätej Doroty na pravej strane. Tieto sochy sú vyrobené z lipového dreva. Baldachýn v skrini je vytvorený dvoma oblúkmi v tvare Oslieho chrbta. Na krídlových maľovaných častiach možno vidieť z vnútornej strany po dve maľby nad sebou, ktoré zobrazujú po dvoch svätcoch a dvoch sväticiach. Na ľavej strane sv. Petra so sv. biskupom s knihou a sv. Bartolomeja so sv. Jánom Evanjelistom a na pravej sv. Barboru so sv. Alžbetou a sv. Margitu so sv. Apolóniou. Z vonkajšej časti sú tu dve menšie maľby a to polpostava Krista a polpostava svätca, ktoré sa nachádzajú nad väčšími maľbami ako je Anjel zo zvestovania Panny Márie a Panna Mária zo zvestovania. Tento oltár stál pravdepodobne na mieste dnešného Mariánskeho oltára.

Pašiový oltár

Rozmery tohto oltára sú 100cm na výšku a 165cm na šírku, čo hovorí, že ide o najmenší z týchto troch oltárov. Okrem predeli a štítu sa v tomto nezachovalo ani ľavé predné krídlo. Rovnako ako pri predchádzajúcich dvoch aj tento obsahuje v strednej časti reliéf z lipového dreva avšak bohato pozlátený a zobrazujúci Oplakávanie Krista (ukladanie do hrobu). Vedľa Piety možno spozorovať ďalších 6 postáv, ktoré sa delia o bolesť s matkou Ukrižovaného. 6 dochovaných maľovaných obrazov na vonkajšej strane a štyri na vnútornej dokumentujú celú krížovú cestu až po ukrižovanie a zmŕtvychvstanie. Ide o obrazy ako Krista vyzliekajú zo šiat, Zmŕtvychvstanie Krista, Nesenie kríža a Oplakávanie Krista na vnútornej strane a Kristus na Hore Olivovej, Korunovanie tŕním, zajatie Krista, Bičovanie, Kristus pred Pilátom a Ecce homo na vonkajšej. Tento oltár bol pravdepodobne umiestnený na mieste pri kancli.

Súčasný oltár

Súčasný novogotický oltár tvoria tri výklenky s gotickými lomenými oblúkmi, v ktorých sú umiestnené polychrómované pozlátené postavy svätcov. V centrálnej časti je umiestnená najväčšia figúra a to patróna kostola sv. Mikuláša z Bari. Vedľa jeho biskupských insígnií v ľavej ruke drží modlitebnú knižku, na ktorej je zlatý mešec a tri zlaté jablká ako znázornenie jeho šporovlivosti a ochoty pomôcť chudobným. V ľavej priehlbni je znázornený pápež Klement so želiezkom a kladivkom (ochranca baníkov a sv. mučeník) a v pravej priehlbni možno vidieť sv. Wendelína so sediacou ovečkou pri pravej nohe, ktorá ho predstavuje ako patróna poľnohospodárov a pastierov.

Krstiteľnice

V kostole sa nachádzajú dve kamenné krstiteľnice. Jedna neskororománska z polovice 13. stor. a druhá neskorogotická z čias okolo roku 1500, ktorá bola pôvodne umiestnená v malej prístavbe pred hlavným južným vchodom.

Kaplnka Panny Márie

Neogotická kaplnka, situovaná južne od kostola sv. Mikuláša a zasvätená patrónke Slovenska Panne Márii, bola postavená pred 200 rokmi. Pôvodne sa v nej nachádzala socha Piety,ale tá bola neskôr ukradnutá. Vďaka obyvateľom obce bola pred pár rokmi rekonštruovaná a 15.9. 2009 sa konalo vysvätenie už obnovenej kaplnky. Presne o rok sa uskutočnilo ďalšie vysvätenie, a to drevenej sochy Sedembolestnej Panny Márie, ktorej autorom je známy rezbár a sochár z Liptova Miroslav Trnovský. Práve jemu sa podarilo majstrovsky prepojiť umelecké poňatie sochy s témou bolestného utrpenia Božej rodičky, a tým splniť prianie obyvateľov obce mať sochu, ktorá by sa stala symbolom ochrany a mariánskej tradície.

Zdroje

Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 2. Obzor, Bratislava 1968.
Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
Podolinský, Š.: Gotické kostoly - vidiek. Dajama, Bratislava 2010
Cidlinská, L.: Gotické oltáre na Slovensku. Tatran, Bratislava 1989
Ausgabe, G.: Honneshau. Geschichte eines deutschen Goldbergbau-Dorfes in der Mittelslowakei (14. Jahrhundert bis 1945), Stutgard 1987
https://myziar.sme.sk/c/5550227/lucky-bude-chranit-sedembolestna-panna-maria.html
http://www.pamiatkynaslovensku.sk/lucky-kostol-sv-mikulasa
http://apsida.sk/c/1206/obnova-gotickeho-kostolika-v-luckach
http://luckyprikremnici.sk
http://kremnica.fara.sk