Kozorožec sibírsky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kozorožec sibírsky

Samec
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Capra sibirica
Pallas, 1776

Rozšírenie kozožca sibírskeho
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Kozorožec sibírsky[1] (lat. Capra sibirica) je druh väčšinou zaraďovaný do rodu koza (Capra). Niekedy sa považuje za poddruh kozorožca vrchovského (Capra ibex sibirica), potom sa po slovensky volá aj kozorožec vrchovský [alebo horský] sibírsky.[1][2]

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Vyskytuje sa v pohoriach Strednej Ázie. Divo žijúca populácia sa odhaduje na 102 000 až 150 000 jedincov.[2]

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Zaradenie v systéme a rozsah druhu[upraviť | upraviť zdroj]

Kozorožec sibírsky sa od konca 18. storočia tradične zaraďuje do rodu Capra, ale od začiatku 21. storočia podľa niektorých autorov patrí mimo (presnejšie: vedľa) rodu Capra[3]. Nové rodové meno pri zaradení mimo rodu Capra nebolo stanovené, ale platný by každopádne bol pôvodný názov druhu, ktorý znel Ibex sibiricus Pallas 1776 (kozorožec sibírsky bol pre vtedajší rod Ibex typovým druhom)[4].

Ak je kozorožec sibírsky zaradený do rodu Capra, tak v rámci rodu Capra v závislosti od autora buď tvorí samostatný druh Capra sibirica, alebo je súčasťou druhu Capra ibex, a to konkrétne buď ako 1 poddruh Capra ibex sibirica (po slovensky: kozorožec vrchovský [alebo horský] sibírsky) alebo ako viacero poddruhov (konkrétne napr. Capra ibex sibirica v užšom zmysle, Capra ibex hagenbecki, Capra ibex alaiana a Capra ibex hemalayanus [resp. sakeen][5]).

V roku 2020 bolo navrhnuté odčleniť jedince na území od Indie po Tadžikistan (t.j. približne alebo presne poddruh Capra sibirica sakeen v širšom zmysle) do samostatného druhu.[6]

Vnútorná systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Počet poddruhov sa uvádza v závislosti od autora od 0 do 13. V súčasnosti sa väčšinou uvádza 2 až 5 poddruhov, konkrétne:[7][8][9][5][10]
kozorožec sibírsky (Capra sibirica):

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Samce kozorožca sibírskeho v kohútiku merajú od 88 do 110 cm a vážia od 60 do 130 kg. Samice v kohútiku merajú od 67 do 92 cm a vážia od 34 do 56 kg. Krk samcov je mohutnejší. Obe pohlavia majú briadky, ktoré sú pri samcoch je zreteľnejšie, a u samíc niekedy úplne chýbajú. Veľká, asi 3 cm pachová žľaza pod chvostom je prítomná u oboch pohlaví.[12][8]

Rohy samcov merajú zvyčajne okolo 115 cm, v ojedinelých prípadoch to môže byť až 148 cm. Rohy samíc sú relatívne malé a bledšie, merajú priemerne 27 cm.[8]

Sfarbenie srsti sa pohybuje od tmavohnedej po žltohnedú, zvyčajne s tmavším pásom tiahnucim sa cez chrbát. Počas zimy je srsť samcov oveľa tmavšia, s nápadnými bielymi oblasťami. Samice a mladé jedince majú vo všeobecnosti menej výrazné sfarbenie srsti a nie vždy majú tmavý pás na chrbte. Pĺznutie prebieha medzi aprílom a júlom, po ktorom majú bledšiu a redšiu letnú srsť, tá im počas zvyšných mesiacov postupne tmavne a rastie, pričom v decembri už majú plne vyrastenú zimnú srsť.[8]

Spôsob života a správanie[upraviť | upraviť zdroj]

Živí sa hlavne bylinami a krami. V zime tvoria potravu aj vetvičky topoľov, smrekov, borievok a vŕb. Počas leta zvykne navštevovať soliská. Jeho predátormi sú leopardy snežné, vlky, dhouly, medvede, ale aj rysy, líšky a orly, ktoré lovia mláďatá. Je to spoločenský druh tvoriaci stáda vo veľkosti zvyčajne 5 až 30 jedincov, počas ruje to môže byť oveľa viac. Mimo obdobia ruje je väčšina stád tvorená jedným pohlavím.[8]

Ruja prebieha od konca októbra do začiatku januára. Počas nej sa samce predvádzajú pred samicami, a zvádzajú súboje o dominanciu, pri ktorých používajú svoje rohy a veľkou silou do seba narážajú hlavami.[8]

Gravidita trvá od 170 do 180 dní. Samice rodia väčšinou jedno, v 14% prípadov dve a vzácne aj tri mláďatá. Novonarodené mláďatá vážia okolo 3 kg, a počas prvého roka rýchlo rastú. Rohy začínajú byť viditeľné po troch až štyroch týždňoch. Po približne mesiaci, niekedy aj ôsmich dňoch, začínajú konzumovať rastlinnú potravu. Od materského mlieka sú odstavené po šiestich mesiacoch.[8]

Samce pohlavne dospievajú vo veku osemnástich mesiacov, rastú však až do deviatich rokov. Samice sa pária už v druhom roku života. V prírode sa samce dožívajú obvykle desať, samice až sedemnásť rokov. V zajatí sa môžu dožiť veku 22 rokov.[8]

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Vyskytuje sa v Rusku, Mongolsku, Číne, Kazachstane, Uzbekistane, Kirgizsku, Tadžikistane, Afganistane, Pakistane a Indii.[2]

Obýva strmé a skalnaté svahy nad hornou hranicou lesa. Prirodzené prostredie pozostáva z alpskej tundry, alpínskych lúk a polopúšti. V púšti Gobi sa vyskytuje aj v nadmorských výškach len 700 metrov. Počas leta obýva nadmorské výšky od 2 000 do 5 000 m, v zime sa presúva do nižších polôh, ktoré sú niekedy riedko zalesnené.[8] V Tadžikistane je výskyt ovplyvňovaný klimatickými činiteľmi akými sú sezónne teploty a množstvo zrážok.[13]

V roku 1978 bolo do Nového Mexika introdukovaných 40 kozorožcov sibírskych.[8]

Ohrozenie a ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Na červenom zozname IUCN je kozorožec sibírsky zaradený medzi „takmer ohrozené“ druhy. Čelí hrozbám akými sú pytliactvo a konkurencia o potravu s domestikovanými zvieratami. Trend populácie je klesajúci.[2]

Na Slovensku je kozorožec sibírsky chovaný v košickej zoologickej záhrade. Chovali tu aj niekoľko jedincov poddruhu kozorožca sibirskeho ruského (Capra sibirica allayana), ktorý sa v prírode vyskytuje v horách Kyrgizska a Tadžikistanu.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b LUPTÁK, PETER. Slovenské mená cicavcov sveta. 1. vyd. Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. ISBN 80-969059-9-6. S. 218.
  2. a b c d READING, R., MICHEL, S., SURYAWANSHI, K. & BHATNAGAR, Y.V.. Capra sibirica [online]. https://www.iucnredlist.org/, 2020, [cit. 2022-04-14]. Dostupné online.
  3. Derouiche, L. et al. Deep mitochondrial DNA phylogeographic divergence in the threatened aoudad Ammotragus lervia (Bovidae, Caprini). 2020 [1]
  4. Francesca Parrini, James W. Cain, III, Paul R. Krausman, Capra ibex (Artiodactyla: Bovidae), Mammalian Species, Issue 830, 27 May 2009, Pages 1–12, https://doi.org/10.1644/830.1
  5. a b Capra [online]. nic.funet.fi, [cit. 2022-04-20]. Dostupné online.
  6. Joshi, Bheem Dutt & Jabin, Gul & Sharief, Amira & Kumar, Vineet & Mukherjee, Tanoy & Kumar, Manish & Singh, Ashutosh & Singh, Sujeet & Chandra, Kailash & Sharma, Lalit & Thakur, Mukesh. (2020). Genetic evidence for allopatric speciation of the Siberian ibex Capra sibirica in India. Endangered Species Research. 42. [2].
  7. GROVES, Colin; GRUBB, Peter. Ungulate Taxonomy. [s.l.] : JHU Press, 2011. 317 s. ISBN 978-1-4214-0093-8. S. 230-232.
  8. a b c d e f g h i j FEDOSENKO, A.K. & BLANK, D.A.. Capra sibirica. Mammalian Species, 2001, s. 1–13. Dostupné online.
  9. [3]
  10. WILSON, D.E.; REEDER, D.M., EDS.. Mammal Species of the World: A Taxonomic and Geographic Reference. 3. vyd. [s.l.] : Johns Hopkins University Press, 2005. Dostupné online. ISBN 978-0-8018-8221-0.
  11. a b c d JOSÉ R. CASTELLÓ. Bovids of the World: Antelopes, Gazelles, Cattle, Goats, Sheep, and Relatives. [s.l.] : Princeton University Press, 2016-04-12. Dostupné online. ISBN 9780691167176. S. 341.
  12. Siberian ibex [online]. www.ultimateungulate.com, [cit. 2022-04-14]. Dostupné online.
  13. SALAS, E.A.L.; VALDEZ, R.; STEFAN, M. & BOYKIN, K.G.. Response of Asiatic ibex (Capra sibirica) under Climate Change Scenarios. Journal of Resources and Ecology, 2020-01-27, s. 27–37. Dostupné online.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Siberian ibex na anglickej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]